referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Justína
Streda, 14. apríla 2021
Základy práca a zákonník práce (stručné poznámky)
Dátum pridania: 12.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Vesna
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 258
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 15m 30s
Pomalé čítanie: 23m 15s
 

vyhlášky a výnosy (opatrenia) ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
7. všeobecne záväzné nariadenia orgánov miestnej správy
8. všeobecne záväzné nariadenia orgánov miestnej samosprávy
9. všeobecne záväzné nariadenia orgánov štátnej správy

V ZZ sú publikované iba pramene od 1. do 6. Ostatné 7., 8., 9. tam nie sú publikované.


Ústavná história SR
Datuje sa od roku 1918, kedy vzniklo ČSR

1. Ústava ČSR z r. 1920
- vychádza z rakúsko-uhorskej ústavnej histórie
2. Ústava 9. mája z r. 1948
- východzím bodom pre odklon od európskeho typu právnej kultúry, smerovala k sovietskej právnej kultúre
3. Ústava ČSSR z r. 1960
- neopomenuteľnou vývojovou súčasťou je ústavný zákon č. 143/68 Zb. o československej federácii
4. Ústava SR
- č. 460/1992 Zb. v súčasnosti v úplnom znení publikovanom pod číslom 135/2001 Z. z. (čiastka 56)
- bola prijatá 1.9.1992 a účinnosť nadobudla 1.10.1992
- skladá sa z preambuly a 9 hláv = 156 článkov
- nosnými piliermi sú ústavnosť, zákonnosť, humanizmus, demokracia
- vychádza z klasického trojdelenia moci: zákonodarnú, výkonnú a súdnu

História SR pozná ešte ďalšiu ústavu, a to Ústavu Slovenského štátu (ústavný zákon č. 1/1939), ktorá však nie je kvalifikovaná ako ústava v pravom slova zmysle, zachytáva iba princípy kresťanského štátu.

Zákonodarná moc
Má ju NR SR. NR SR je jednokomorová, má 150 poslancov, ktorí sú volený na 4 roky.

Výkonná moc
Má ju prezident a vláda.
Prezident je volený priamym, tajným hlasovaním na obdobie 5 rokov. Musí mať minimálne 40. rokov. Môže byť odvolaný iba ľudovým hlasovaním, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých oprávnených voličov.

Ombucman = verejný ochranca ľudských práv

Duálna štruktúra práva = delenie práva na súkromné a verejné



Verejné právo
Tvoria ho právne normy, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom ako nositeľom štátnej moci a občanmi alebo inými právnymi subjektami (právnickými osobami). Zaraďujeme sem právne odvetvia:
1. štátne (ústavné) právo
2. pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia
3. trestné právo
4. správne právo
5. finančné právo
6. medzinárodné právo

Súkromné právo
Zahŕňa právne normy, ktoré upravujú vzťahy subjektov občianskej spoločnosti založené na princípe vzájomnej rovnosti a nezávislosti (charakterizuje ho zmluvný princíp). Zaraďujeme sem právne odvetia:
1. obchodné právo
2. občianske právo
3. rodinné právo

3. skupina právnych odvetví
Existuje skupina právnych odvetví, ktoré nie je možné úplne zaradiť ani do verejného, ani do súkromného práva. Majú zmiešaný charakter. Napr.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Krsková – Krátka: Základy práva, Bratislava 1997, Bočková a spol.: Náuka o spoločnosti, Bratislava 1998, Posluch – Cibulka: Štátne právo, Bratislava 1997, Vybrané kapitoly z dejín a občianskej náuky 1998, Ústava SR – čiastka 56, rok 2001, Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení zmien a doplnkov, Poradca podnikateľa č. 1/2003, ostatné viď pramene právnej úpravy
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.