Účel a druhy trestov

Účel trestu

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život , a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Výkonom trestu nesmie byt ponížená ľudská dôstojnosť.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolené súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu. Trest je právnym následkom trestného činu a musí byť teda úmerný spáchanému trestnému činu.

Druhy trestov

Za spáchané trestne činy môže sud uložiť len tieto tresty:

a) odňatie slobody
b) stratu čestných titulov a vyznamenaní
c) stratu vojenskej hodnosti
d) zákaz činnosti
e) prepadnutie majetku
f) peňažný trest
g) prepadnutie veci
h) vyhostenie
i) zákaz pobytu

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov, možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste, ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť aj iné tresty. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej časti taký trest neustanovuje. Možno však uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku.

Vysvetlenie jednotlivých druhov trestov:

Odňatie slobody
Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na 15 rokov. Za trestné činy, pri ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje jeden rok, možno uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody len za podmienky, že by vzhľadom na osobu páchateľa uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu.
Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch. Trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok uložený vojakom v základnej službe sa môže vykonať aj vo vojenskom nápravnom útvare.

Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný k tomu, aby viedol riadny život.
Ak bol trest uložený vojakovi vykonaný vo vojenskom nápravnom útvare, hľadí sa na páchateľa ako by nebol odsúdený.

Strata čestných titulov a vyznamenaní
Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čiň spáchaný z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na 2 roky.
Strata čestných titulov a vyznamenaní záleží v tom, že odsúdený stráca česko-slovenské a slovenské vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly, ako aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské čestné tituly.

Strata vojenskej hodnosti
Súd môže uložiť trest straty vojenskej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnutelné pohnútky na nepodmienečný trest odňatia slobody najmenej na dva roky.
Vojensky súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia slobody, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje kázeň a poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.
Strata vojenskej hodnosti záleží na tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku na hodnosť prostého vojaka a odníma sa mu jeho hodnosť v ozbrojenom zbore, ktorého príslušníci podliehajú právomoci vojenských sudov.

Zákaz činnosti
Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebne.
Do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu trestu odňatia slobody, započítava sa však doba, po ktorú bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov alebo na základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť vykonávať.
Ak bol trest vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.


Prepadnutie majetku
Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu
a pomery páchateľa uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na výnimočný trest alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za záväzný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tu jeho časť, ktorú súd určí, prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne potrebne na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
Výkonom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo. Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.


Peňažný trest
Peňažný trest vo výmere od 2000 Sk do 1000 000 Sk môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Súd môže uložiť peňažný trest iba v prípade, že:
- tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje
- ukladá ho za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje 3 roky, a vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody súčasne neukladá.
Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejme, že by bol nevymožiteľný.
Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Prepadnutie veci
Súd môže uložiť trest prepadnutia veci:
- ktorá bola použitá na spáchanie trestného trestu
- ktorá bola určená na spáchanie trestného činu
- ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň
Trest prepadnutia veci môže sud uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Vyhostenie
Súd môže uložiť páchateľovi, ktorý nie je občanom slovenskej republiky.
Trest vyhostenia z územia republiky ako trest samostatný alebo popri inom treste, ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
Zákaz pobytu
Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až 5 rokov za úmyselný trestný čin, ak to vyžaduje zo zreteľom na doterajší spôsob života páchateľa a miesto spáchania činu ochrana verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku.
Trest zákazu pobytu sa môže uložiť ako samostatný trest za trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 3 roky, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného činu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebne.
Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerane obmedzenia smerujúce k tomu aby viedol riadny život.
Do doby výkonu trestu zákazu pobytu sa doba výkonu trestu odňatia slobody nezapočítava. Trest zákazu pobytu záleží v tom že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu trestu zdržiavať v určitom mieste alebo v určitom obvode, na prechodný pobyt na takomto mieste alebo v takomto obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebne povolenie.