OSN - základné informácie

Názov organizácie: UN - UNITED NATIONS ORGANIZATION
Slovenský názov: ORGANIZÁCIA SPOJENÝCH NÁRODOV
Sídlo organizácie: New York
Vznik organizácie: 24. október 1945
Najvyšší predstaviteľ: Generálny tajomník Kofi A. Annan (od 1.1.1997)
Počet členských krajín: 189
Úradné jazyky: anglický, arabský, čínsky, francúzsky, ruský, španielsky.
Vstup SR: 19. január 1993
Výška členského príspevku SR: 485 490 USD / na rok 2002 (uhradený načas a v plnej výške)

Vznik OSN:

Myšlienka organizácie ako je OSN vznikla už po 1. svet. vojne, vtedy bola na návrh amer. prezidenta Wilsona založená Spoločnosť Národov (paradoxne do nej USA nikdy nevstúpili). SN ako sa časom ukázalo nebola schopná plniť svoje záväzky a cez 2. svet. vojnu sa rozpadla. Po 2.svet. vojne boli myšlienky na celosvetovú organizáciu, ktorá by mala na starosti zachovenie mieru, opäť obnovené. 25.4.1945 sa zišlo 50 štátov (aj ČSR) v San Franciscu na rokovaniach. Uzniesli sa na založení OSN. Do polroka bola vypracovaná Charta OSN a bola podpísaná 24.10.1945 už 51 (+Poľsko) štátmi, ktoré sa pokladajú za zakladajúce. Dnes ma OSN 189 členov.


Ciele vyplývajúce z Charty OSN sú :
• Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a pre tento cieľ robiť účinné opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru, odstránilo sa jeho ohrozenie a potlačil každý útočný čin alebo iné porušenia mieru. • Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov. • Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu a podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva. • Byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov. Základné zásady OSN :
• Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov. • Všetci členovia OSN svedomito plnia záväzky, ktoré prevzali podľa Charty, aby tak zabezpečili všetkým práva a výhody vyplývajúce z členstva. • Všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť. • Všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou oproti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu.

• Všetci jej členovia poskytnú OSN všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú urobí v súlade s ustanoveniami Charty, a vystríhajú sa poskytovať pomoc ktorémukoľvek štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu alebo donucovaciu akciu. • Organizácia sa postará o to, aby i štáty, ktoré nie sú jej členmi, konali podľa týchto zásad, pokiaľ je to potrebné na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. • Nijaké ustanovenie Charty OSN nedáva Organizácii Spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré podstatne patria do vnútornej právomoci štátov. Táto zásada však neprekáža, aby sa použili donucovacie opatrenia na posilnenie medzinárodného mieru. • Členstvo v OSN je otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré akceptujú záväzky obsiahnuté v Charte, a ktoré sú podľa úsudku Organizácie ochotné a spôsobilé tieto záväzky plniť. • Štáty prijíma za členov Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady. Na základe Charty môže byť členstvo z dôvodu porušenia zásad Charty pozastavené alebo zrušené. Hlavné orgány OSN :
• Valné zhromaždenie
• Bezpečnostná rada
• Hospodárska a sociálna rada
• Poručenská rada
• Medzinárodný súdny dvor
• Sekretariát
Všetky sa nachádzajú v sídle OSN v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v Haagu.
Valné zhromaždenie (General Assembly) sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, každý má jeden hlas.
Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijatie nových členov a rozpočtové záležitosti sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú prostou väčšinou. Zasadnutia Valného zhromaždenia sa začínajú tretí utorok v septembri a trvajú zvyčajne do konca decembra. Okrem riadnych zasadnutí je možné na žiadosť Bezpečnostnej rady, väčšiny členských štátov OSN, prípadne jedného z nich, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov, zvolať osobitné zasadnutie. Mimoriadne osobitné zasadnutie je možné zvolať do 24 hodín na žiadosť Bezpečnostnej rady, ktoré schváli ktorýchkoľvek deväť jej členov, alebo na žiadosť väčšiny členských štátov OSN či jedného z nich, pokiaľ s ňou vysloví súhlas väčšina členských štátov. V rámci Valného zhromaždenia pracuje 6 hlavných výborov :
1. výbor - odzbrojovací a bezpečnostný
2. výbor - hospodársky a finančný
3. výbor - sociálny, humanitárny a kultúrny
4. výbor - zvláštny politický a dekolonizačný
5. výbor - administratívny a rozpočtový
6. výbor - právny
Funkcie a právomoci Valného zhromaždenia :
Valné zhromaždenie má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty, okrem tých, ktoré prerokúva Bezpečnostná rada.

Valné zhromaždenie dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka.
Valné zhromaždenie sa zaoberá najmä otázkami zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, otázkami odzbrojenia, medzinárodnej politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, výchovnej a zdravotníckej spolupráce, otázkami uplatňovania ľudských práv a slobôd pre všetkých. Práca OSN sa počas celého roka odvíja hlavne od rozhodnutí Valného zhromaždenia vyjadrených v rezolúciách schválených OSN. Túto prácu vykonávajú:
Bezpečnostná rada (Security Council ) - je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Bezpečnostná rada má 15 členov: 5 stálych členov - Čínu, Francúzsko, Ruskú federáciu, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska, USA a 10 nestálych členov volených Valným zhromaždením na dvojročné funkčné obdobie (v súčasnosti sú to Bangladéš, Írsko, Jamajka, Kolumbia, Mali, Maurícius, Nórsko, Singapúr, Tunisko, Ukrajina).
Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom stáli členovia majú právo veta, preto žiaden z nich členov nesmie hlasovať proti. V prípade, ak nechce stály člen znemožniť prijatie určitého rozhodnutia, môže sa hlasovania zdržať.
Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné podľa Charty OSN plniť.
Bezpečnostná rada pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Ak je Bezpečnostnej rade prednesená sťažnosť, ktorá sa týka ohrozenia mieru, obvykle najprv odporučí, aby sa príslušné strany pokúsili dosiahnuť dohodu mierovými prostriedkami. Ak spor vyústi do ozbrojeného konfliktu, Bezpečnostná rada sa usiluje o jeho ukončenie v najkratšom čase (dáva pokyny na zastavenie paľby, vysiela na miesto konfliktu mierové jednotky OSN, môže rozhodnúť o donucovacích opatreniach, hospodárskych sankciách napr. obchodnom embargu alebo o kolektívnej vojenskej akcii).
Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčiť.

Samotná Charta neobsahuje ustanovenie o možnosti vystúpenie z OSN, čo ho však nevylučuje.
Hospodárska a sociálna rada (Economic and Social Council - ECOSOC) je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií.
Rada má 54 členov, a to 14 z afrických štátov, 11 z ázijských, 10 z latinskoamerických a karibských štátov, 13 zo západných a 6 z východoeurópskych štátov. Jej približne dvojmesačné zasadnutia sa spravidla konajú každoročne striedavo v New Yorku a Ženeve. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má jeden hlas.
Hospodárska a sociálna rada slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach celosvetového charakteru, vypracúva odporúčania, štúdie a správy na ich riešenie, podporuje úctu k ľudským právam a základným slobodám a ich dodržiavanie, zvoláva medzinárodné konferencie, pripravuje pre Valné zhromaždenie návrhy zmlúv, koordinuje činnosť pridružených odborných organizácií, poskytuje služby členským štátom OSN, vedie konzultácie s príslušnými mimovládnymi organizáciami o otázkach, ktorými sa zaoberá Hospodárska a sociálna rada.
Poručenská rada (Trusteeship Council) - jej pôvodnou úlohou bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, ktoré boli zaradené do poručenskej sústavy.
Funkcie a právomoci Poručenskej rady spočívajú v štúdiu a prerokúvaní správ, ktoré predkladá spravujúca krajina o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku poručenských území a po konzultácii s ňou skúma petície obyvateľov poručenských území a vykonáva návštevy tých území.
Poručenská rada sa schádza jedenkrát ročne. V súčasnosti jej členmi je 5 stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN. Pri vzniku Poručenskej rady jestvovalo 11 poručenských území. Posledné takéto územie bolo Palau v Tichomorí (pod správou USA), ktoré sa v roku 1994 po získaní nezávislosti stalo 185. členskou krajinou OSN.
Medzinárodný súdny dvor (International Court of Justice) je hlavným súdnym orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí Valné zhromaždenie OSN a Bezpečnostná rada OSN v oddelenom hlasovaní. Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu.
Sudcovia sú volení na obdobie 9 rokov. Sídlom Medzinárodného súdneho dvora je Haag v Holandsku. Do jurisdikcie MSD patria všetky otázky, ktoré mu štáty predložia, a všetky záležitosti vyplývajúce z Charty OSN alebo platných zmlúv a dohôd.
Stranami v sporoch podávaných MSD môžu byť iba štáty. Medzinárodná spravodlivosť je dobrovoľná. Ak sa štát nechce zúčastniť na pojednávaní pred Dvorom, nemusí tak urobiť. Ak však súhlasí s tým, že sa stane stranou v spore, je povinný podrobiť sa rozhodnutiu Dvora. Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada môžu požiadať MSD o posudok k akejkoľvek právnej otázke.

Ďalšie orgány OSN a pridružené odborné organizácie môžu požiadať o posudok k právnym otázkam, ktoré sa týkajú ich činnosti.
MSD, ktorého úlohou je rozhodovať podľa medzinárodného práva predložené spory, berie za podklad rozhodovania medzinárodné zmluvy, medzinárodnú obyčaj, všeobecné právne zásady uznané civilizovanými národmi i súdne rozhodnutia a náuku najviac kvalifikovaných odborníkov rôznych národov ako pomôcku pri určovaní právnych pravidiel.
Sekretariát (Secretariat) je obslužným orgánom OSN. Sídli v N.Y., ale úradovne má aj v Ženeve a vo Viedni. Na jeho čele stojí Generálny tajomník, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Od vzniku OSN sa na poste tajomníka vystriedali zástupcovia z Nórska, Švédska, Barmy, Rakúska, Peru, Egypta a Ghany. Charta tajomníka splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Významnou úlohou GT je preventívna diplomacia s cieľom zabrániť vzniku alebo rozšíreniu medzinárodných sporov.
Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority. Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napr. ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN, tlmočia prejavy a predkladajú dokumenty do oficiálnych jazykov OSN, informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.
Pracovníci Sekretariátu i Generálny tajomník sú za svoju činnosť zodpovední len OSN. Prísaha ich zaväzuje k tomu, že nebudú vyhľadávať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu zvonka. Samotná Charta OSN zaväzuje členské štáty, aby sa zdržal snáh ovplyvňovať pracovníkov Sekretariátu pri plnení ich úloh.
Okrem spomenutých orgánov OSN patria k jej systému organizácie ako sú:
FAO- organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (pomáha národom zvýšiť výnos z poľnohospodárskej pôdy, lesov a rybolovu a zlepšiť úroveň výživy); sídlo v Rím-
UNESCO- organizácia pre výchovu, vedu a kultúru (bojuje proti negramotnosti, stará sa o výchovu učiteľov, vedcov, technikov a inžinierov, pestovanie vzájomnej úcty rôznych kultúr a poskytovanie technickej pomoci pri rozvíjaní masových komunikačných prostriedkov); Paríž
WHO- Svetová zdravotnícka organizácia (zaoberá sa zlepšením fyzického a duševného zdravia ľudstva); Ženeva
V súčasnosti sa očakávajú dôležité rokovania o poslaní a právomoci a význame OSN vôbec.

Zdroje:

Ministerstvo zahraničných vecí SR, internet -