Korupciou ako systémovým problémom sa zaoberajú aj medzinárodné organizácie, ako OSN, OECD, Rada Európy, Európska únia, ktoré prijali rad medzinárodných dohovorov a konvencií s účelom zabrániť šíreniu korupcie.

Aktivity a odporúčania OSN
Na pôde OSN sa na tému korupcie uskutočnilo niekoľko významných stretnutí. Medzi najvýznamnejšie patria: Konferencia OSN, ktorá sa uskutočnila v decembri 1989 v Haagu; ďalej 8. kongres OSN o prevencii kriminality a zaobchádzania s páchateľmi, uskutočnený na Kube v roku 1990. Na tomto kongrese bola prijatá rezolúcia „Korupcia v štátnych orgánoch“; a 9. kongres v Káhire v roku 1995, venovaný výhradne otázkam korupcie.

K najdôležitejším dokumentom OSN, ktoré súvisia s protikorupčným bojom patria:
· Deklarácia OSN proti korupcii a podplácaniu v medzinárodných obchodných transakciách
· Dakarská deklarácia o prevencii a kontrole organizovaného nadnárodného zločinu a korupcii
· Návrh medzinárodného kódexu správania sa verejných úradníkov z 21.11.1996
· Celosvetový program proti korupcii z 23.4.1999
Odporúčania OSN spočívajú vo vypracovaní kódexu správania sa, editovania pravidiel pre vykonanie auditu, zriadení nezávislých inštitúcií, ktoré by sa zaoberali prevenčnou a represnou stránkou korupcie a medzi najdôležitejšie patrí vypracovanie medzinárodných pravidiel správania sa verejných činiteľov.

Aktivity a odporúčania OECD
V roku 1997 bol v rámci OECD 17.12. prijatý Dohovor o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.
Na jeho základe sa za trestný čin považuje akéhoľvek správanie sa osoby, ktorá ponúkne, sľúbi, alebo poskytne peňažný alebo iný úžitok zahraničnému verejnému činiteľovi, Zúčastnené krajiny sa zaviazali ustanoviť podplácanie svojho vlastného verejného činiteľa
za trestný čin. Slovenská republika ratifikovala túto dohodu 24.9.1999 a uplatnila ju v domácom právnom poriadku novelami trestného zákona, zákona o bankách a daňových predpisov.