Občianske, rodinné a pracovné právo

OBČIANSKE PRÁVO

Občianske právo patrí k najzákladnejším a tiež k najstarším právnym odvetviam v histórii práva. Vzniklo v podmienkach starého Ríma, odkiaľ pochádza aj jeho názov : ius civile ( ci-vilné právo ), ktorý sa používa doteraz.
Systém občianskeho práva (OP) je rozpracovaný v Občianskom zákonníku, ktorý upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi tý-mito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, majetku, autorských práv, priemyselných vzorov a podobne.
Pritom majetkovými vzťahmi rozumieme v najvšeobecnejšej podobe také spoločenské vzťahy, ktoré sa týkajú majetku a majetkových hodnôt. K nim patria : - vlastnícke vzťahy,
– vzťahy disponovania s majetkom,
– odplatné poskytovanie prác a výkonov, atď.
Pod pojmom občianske právo rozumieme : právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje ma-jetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie.
Občianske právo upravuje aj čisto osobné, resp. osobnostné vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s ochranou určitých aspektov ľudskej osobnosti. Občiansky zákonník ich upravuje v § 11 a nasled. Medzi ne patria : -ochrana telesnej integrity, osobnej slobody, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, podoby a pod. - ochrana prejavov osobnosti zachytenej na určitom hmotnom substráte ( pí-somnosti ), zvukové a obrazové záznamy.
- ochrana mena fyzickej osoby, ako aj názvu právnickej osoby. ( § 19b OZ).
Vysvetlivky : Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Za neoprávnený zá-sah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súčastne svojou formou primeraná. Hmotné sub-stráty, ktoré zachytávajú, alebo vyjadrujú osobnosť fyzickej osoby nie sú predmetom občianskoprávnej ochrany, ale je to práve osobnostný obsah, zachytený na tomto substráte.
Písomnosti osobnej povahy sú najmä listy, denníky, zápisníky, ktoré nie sú určené pre verej-nosť.

Na vyhotovovanie alebo použitie písomností osobnej povahy, podobizní,.., sa zásadne vyžaduje privolenie fyzickej osoby, ktorej sa to týka.
Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na :
1. právo na česť a dôstojnosť
2. právo na meno
3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte
4. právo na osobnú integritu
5. právo na súkromie
6. právo na opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov vo vzťahu k hromadným prostriedkom.
Osobnomajetkové vzťahy upravované občianskym právom sú právne vzťahy vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej činnosti. Ide o veľmi rozsiahlu skupinu spoločenských vzťa-hov, predmetom ktorých sú nehmotné diela, a to diela literárne, vedecké a umelecké, ku kto-rým priraďujeme výkony výkonných umelcov, a takisto vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory. Osobnomajetkové vzťahy možno teda rozčleniť do dvoch skupín : - au-torskoprávne vzťahy a vzťahy výkonných umelcov, upravené autorským zákonom,
- priemyselnoprávne vzťahy z vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov, upravené zákonom o vynálezoch a priemyselných vzoroch. Pramene OP:
- vychádzajú z materiálnych podmienok spoločnosti a sú vyjadrené v normách občianskeho práva,
- sú písané právne normy vo formálnom slova zmysle ako napr. (Ústava SR, zákony, OZ, a iné právne normy a predpisy),
- obyčaje, zvyklosti, pravidlá spolužitia vychádzajú z OP len vtedy ak sa ich dovoláva nie-ktorý právny predpis.
- Ústava SR.
- Občiansky zákonník.

Predmetom OP - je skúmanie majetkových a nemajetkových vzťahov medzi občan-mi, štátom ,organizáciami, (napr. vlastníctvo-§123 OZ, zmluvy-§43 OZ, dedenie-§460 OZ, vynálezy, právo na česť, dôstojnosť, ochranu a podobne).
Vlastníctvo § 123: vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníc-tva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Vlastnícke právo je teda právo ovládať vec, držať, používať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci. Vlastník má právo vec užívať, alebo aj neu-žívať. Ak ju neužíva, môže jej užívanie prenechať inému. Oprávnenie vec používať je obme-dzené len na také veci, z ktorých možno mať úžitky alebo plody. Oprávnenie s vecou nakla-dať sa napĺňa právnymi úkonmi.
Zmluvy § 43 : prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy je návrhom na uzavretie zmlu-vy, ak je dostatočne určitý...
Návrh na uzatvorenie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať tieto znaky : - prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, musí byť vyslovený a urobený s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu.
- návrh musí byť adresný
- návrh musí byť určitý
- z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom viazaný.
Forma návrhu nie je predpísaná. Môže byť urobený ústne, písomne alebo inými prostriedkami ( faxom, telegramom, počítačom ).
Dedenie § 460 :dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Okamih smrti poručiteľa, alebo deň, ktorý určil súd, je rozhodujúci pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva.
Právne úkony
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.


Druhy právnych úkonov v OP:
- jednostranné (unilaterálne), dvojstranné (bilaterálne), podľa toho, či ide o prejav jedno-strannej vôle (ponuka, prijatie), alebo vzájomný prejav vôle dvoch strán (zmluva).
+jednostranné sa ďalej delia : - adresované (smerujúce voči určitým subjektom )
- neadresované (verejná súťaž )
- právne úkony medzi živými a pre prípad smrti, ( napr. záveť )
- odplatné a bezodplatné, podľa toho, či smerujú na založenie nároku na vzájomné plnenie ( napr. kúpa - darovanie )
- formálne a neformálne. Neformálne sú také právne úkony, pre platnosť ktorých sa nevy-žaduje, aby vôľa subjektov bola prejavená v osobitnej forme.
- kauzálne a abstraktné. Pri abstraktných právnych úkonoch možno uplatňovať z nich po-chádzajúce právne účinky bez preukázania kauzy, pri ktorých, ak je to potrebné, treba ka-uzu vždy preukázať.
Kauzou je právnym titulom právneho úkonu uznaný bezprostredný hospodársky cieľ právneho úkonu, napr. dôvod nadobudnutia, s cieľom splnenia dlhu, pre prípan smrti.
Náležitosti právnych úkonov:
- náležitosti subjektu (spôsobilosť na právne úkony),-spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti vzniká v plnom rozsahu pl-noletosťou. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Sub-jekt, ktorý robí právny úkon, musí mať spôsobilosť na práva a povinnosti, ktoré z úkonu majú preň vzniknúť, alebo ktoré sa majú týmto úkonom zmeniť, či zrušiť.
Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Neplatný úkon pre duševnú poruchu. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonom alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Spôsobilosť na právne úkony nemá : - maloletá osoba
- osoba, ktorá bola obmedzená v spôsobolosti na právne úkony v rozsahu, kto-rý je uvedený v súdnom rozhodnutí
- osoba, ktorá bola pozbavená spôsobolosti na právne úkony.
Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami vedy ( zdravotníctva ).nedostatok spô-sobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Zánik spôsobilosti na práva a povinnosti: - smrťou
- vyhlásením za mŕtveho
- náležitosti vôle (musí byť daná, vážna, bez omylu a slobodná). Právny úkon sa musí robiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Prejav vôle sa môže urobiť :1 - konaním a.) výslovné právne úkony(ako vyjadrovací prostriedok predpokladá ľudskú reč, nezáleží na forme a spôsobe, možno urobiť tak ústne ako aj písomne.
b.) kongludentné právne úkony – všetky právne úkony, ako prejav vôle, ktoré sa uskutočnili inak, ako výslovným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel účastník povedať.(napr. kývnutie hlavou, čo daný úkon obvykle znamená..)
2. - opomenutím – nečinnosť účastníka
Sloboda a vážnosť prejavu vôle : ak právny úkon trpí vadami vôle ( nebol urobený slo-bodne a vážne ), alebo trpí vadami prejavu vôle ( nebol urobený určite a zrozumiteľne ), je absolútne neplatný. - náležitosti prejavu (forma, zrozumiteľnosť, určitosť). Právny úkon sa musí urobiť slobod-ne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Predpoklad, že k prejavu vôle došlo : - slobodne a vážne
- určite a zrozumiteľne
- s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný.
Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle.
Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj neslobodu vôle.
Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením, alebo psychickým donútením.
Zrozumiteľnosť : - právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekla-du. Určitosť právneho úkonu : - ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

- náležitosti vzťahu vôle a prejavu (zhoda alebo nezhoda vôle s prejavom, môže byť ve-domá alebo nevedomá. Musí jestvovať jednota vôle a prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultárne ( prebiehajú spoločne, súhlasne ), inak niet právneho úkonu. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu. Človek často koná fak-ticky. Neprejavuje vôľu avšak jeho činnosť má napriek tomu právne dôsledky ( výkon práce, tvorivá duševná činnosť, vytvorenie diela, ..).
nevedomá zhoda – omyl v prejave, omyl v kvalite,
vedomá zhoda – výhrada,

- náležitosti predmetu právneho úkonu ( náležitosti správania možné a dovolené).
Právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený.

Platnosť právnych úkonov:
- pokiaľ spĺňa všetky právne náležitosti tzn., že sú úplné a nevyhlasujú sa chybné,
- pokiaľ nespĺňajú právne náležitosti môžu byť neplatné, odporujúce, neexistujúce.
Podľa stupňa vady sa rozoznáva : neexistentnosť
neplatnosť
odporovateľnosť právnych úkonov, podľa toho sa hovorí o : neexistentnom, neplatnom a odporovateľnom právnom úkone.
a) Neexistentný právny úkon : je taký, ktorému chýba niektorý z elementárnych predpo-kladov jeho vzniku, napr. nedostatok vôle pre fyzické donútenie, nedostatok vážnosti (žart, hra a pod.)
b) Neplatnosť právneho úkonu : môže byť absolútna, alebo relatívna.
ba)absolútna neplatnosť : spočíva v tom, že právny úkon sa síce považuje za existujúci, ale je neplatný, a preto jeho následky nenastanú. Právny úkon je neplatný v celom rozsa-hu, ak dôvodom jeho neplatnosti je podstatná náležitosť právneho úkonu.
Neplatný právny úkon obsahujúci náležitosti iného právneho úkonu zostáva sám o sebe neplatným.
bb)relatívna neplatnosť : je taká, ktorej sa môže dovolávať len účastník úkonu postihnu-tý dôvodom neplatnosti. Iné osoby sa nemôžu neplatnosti dovolať, ani sa nemôžu domá-hať jej vyhlásenia. Ak sa teda oprávnený účastník nedomáha vyslovenia neplatnosti, resp. kým sa neplatnosť nevysloví, má právny úkon následky platného právneho úkonu.
c) Odporovateľnosť právneho úkonu : spočíva v možnosti veriteľa domáhať sa , aby voči nemu bol právny úkon dlžníka vyhlásený za právne neúčinný, pokiaľ ním došlo k zmrazeniu uspokojenia jeho pohľadávky. Ide o právne úkony,ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej po-hľadávky.

Podmienky súdneho konania:
- Spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná spôsobilosť. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. § 18 OSP )
Ústava SR: Každý má spôsobilosť na právo. Pojem každý: -kto sa narodí, -právnické osoby, ktoré nadobúdajú právnu subjektivitu a zároveň aj spôsobilosť svojimi úkonmi nado-búdať práva, -fyzická osoba, rozlišovať s pojmom št. občan.

Spôsobilosť na právo: - všeobecná - môže byť obmedzená len ústavnými zákonmi,
- konkrétna - môže byť obmedzená zákonmi, ale aby to nebolo v rozpore so základnými právami a slobodami, ústavou.
Spôsobilosť na právne úkony : -spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva
a povinnosti a brať na seba povinnosti.
Spôsobilosť na protiprávne úkony –spôsobilosť byť zodpovedným ( znášať následky ) za správanie ( za úkony ), ktoré sú v rozpore s právom.
Povinnostiam nie je potrebné poskytnúť ústavu.

- Riadne zastúpenie ( § 22 OSP)– obligatórne zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka zákonným zástupcom, alebo ak ide o procesné opatrenie, ktorého právne účinky sa obme-dzia na riešenú hmotnoprávnu vec, kde hrozí, že účastník nebude schopný správne sa o-rientovať v konaní. ( napr. u maloletého zamestnávateľa, ale i zamestnanca ).

- Právomoc a príslušnosť súdu. ( § 7,8,9 OSP) Súdy rozhodujú v týchto vzťahoch :- občian-skoprávne
- pracovné
- rodinné
- družstevné
- obchodné
Výnimku tvoria spory o určenie hraníc medzi pozemkami, ktoré patria do právomoci okr. Úradov, odborov katastra nehnuteľnosti.
Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
§ 84 OSP : Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh sme-ruje, ak nie je ustanovené inak.
Miestna príslušnosť súdov : -všeobecná miestna príslušnosť
- príslušnosť daná na výber
- výlučná miestna príslušnosť
- dohodnutá miestna príslušnosť
prioritné postavenie má výlučná miestna príslušnosť, podľa ktorej sa bude prednostne určovať miestna príslušnosť súdov.

- Prekážka právoplatne rozhodnutej veci

- Prekážka rozsúdenej veci. ( § 83,103 ). Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania (litis-pendencia ), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Tá-to prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde SR je začaté konanie, ktoré má : +rovnakých účastníkov, + rovnaký predmet konania, + rovnaké skutkové okolnosti.

- návrh na začatie konania (§79 ). Podanie návrhu je základnou podmienkou konania. Na podanie návrhu je legitimovaná každá fyzická a právnická osoba, preto sa súd musí zaobe-rať každým návrhom.

- riadne obsadenie súdu (súd rozhoduje rozsudkom, platobným rozkazom, zmenkovým pla-tobným rozkazom, uznesením, zastavením alebo prerušením konania).

Opravné prostriedky:
- riadne sú odvolanie a odpor,
- mimoriadne sú obnova konania a dovolanie .
Základný rozdiel medzi týmito dvoma druhmi opravných prostriedkov spočíva v tom, že kým riadne opravné prostriedky smerujú proti ešte neprávoplatným opravným prostriedkom - mi-moriadne opravné prostriedky voči rozhodnutiam, ktoré už právoplatnosť nadobudli.
Odvolanie smeruje proti neprávoplatným rozsudkom a uzneseniam prvostupňového súdu. Odvolací súd môže odvolanie zamietnuť, rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť na nové prerokovanie súdu 1. Stupňa, ktorý je viazaný pri svojom rozhodovaní právnym ná-zorom odvolacieho súdu.
Odpor sa podáva voči neprávoplatným platobným rozkazom vydaným v skrátenej forme súd-neho konania.

V takom prípade sa platobný príkaz ruší a vo veci sa vytýči pojednávanie.
Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok prichádza do úvahy vtedy, ak účastník nemohol v pôvodnom súdnom konaní uplatniť dôkazy či vedomosti o určitých skutočnos-tiach. Návrh na obnovu konania sa podáva v zákonom ustanovenej lehote na súde, ktorý vec rozhodol v prvom stupni. Tento súd spočiatku rozhoduje o samotnom povolení obnovy kona-nia a v prípade kladného stanoviska vec aj opätovne prerokuje.
Dovolaním, ako mimoriadnym opravným prostriedkom, možno za určitých podmienok na-padnúť právoplatné rozhodnutie druhostupňového súdu. V niektorých prípadoch možno podať dovolanie voči každému rozhodnutiu (§237 ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomo-ci súdu, ak účastník nemal spôsobilosť, ...), voči potvrdzujúcemu rozsudku iba za určitých podmienok (§ 238 ak sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,..). Od-volací súd môže dovolanie zamietnuť alebo zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie preroko-vanie. Súd, ktorý o veci rozhodol, je viazaný vysloveným právnym názorom.








RODINNÉ PRÁVO

Upravuje spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi ako aj vzťahy, ktoré napodobujú osvojenie, opatrovníctvo a pestúnsku starostlivosť. 1) Rodinné právo sa orientuje na vzťahy : -vzťah medzi manželmi – upravuje vznik manželstva, ktorým rodina v právnom zmysle vzniká. Z uzavretia manželstva vzniká medzi manželmi právny vzťah, ktorého obsahom sú zákonom vymedzené práva a povinnosti čisto osobného charakteru ( napr. zákonná vyživovacia povinnosť ).osobná povaha týchto práv a povinností znamená, že oprávnený sa nemôže vzdať svojich práv, zaviazaný nemôže pre-niesť svoju povinnosť na iného, smrťou tieto práva a povinnosti zanikajú.
2) Právny vzťah vzniká aj medzi rodičom a dieťaťom. Na jeho vznik nie je potrebný nijaký vôľový úkon, stačí narodenie, ktoré nadobúda význam právnej skutočnosti. Tento právny vzťah vzniká aj vtedy, ak rodičia nie sú manželmi.
Spoločenským poslaní, manželstva a rodiny je výchova detí.
Výchova detí : - vo vlastnom vyhovujúcom prostredí
- náhradné prostredie + inštitút osvojenia
+ pestúnstvo
3) Právny vzťah medzi manželmi alebo medzi rodičmi a deťmi vzniká aj vzájomná vyživovacia povinnosť.

Predmetom rodinného práva je skúmanie majetkových a iných vzťahov, ktoré sú medzi manželmi, rodičmi a deťmi.

Pramene rodinného práva – vychádzajú z konkrétnych historických a materiálnych
podmienok spoločnosti ako sú písané právne normy, obyčajové práva a zvyky ak sú zahrnuté v právnych predpisoch. Základným prameňom rodinného práva v SR je Zákon o rodine č.

94/1963, nov. č. 234/92.

Zásady rodinného práva:
1. dobrovoľnosť a slobodné rozhodovanie,
2. rovnosť ženy a muža,
3. ochrana manželstva, rodiny, matky a dieťaťa štátom,
4. zásada vzájomnej pomoci v rodine,
5. zásada monogamie,
6. zrovnoprávnenie civilného a cirkevného sobáša,
7. neprípustnosť diskriminácie rasy, náboženstva a národnosti. 1) zásada dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva. muž a žena, ktorí dosiahli vek, potrebný na uzatvorenie manželstva, riadia sa len svojim citovým vzťa-hom. Od nikoho nepotrebujú súhlas.
2) rovnoprávnosť muža a ženy: muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, vpráci a vo verejnej činnosti.
3) ochrana manželstva, rodiny, matky, dieťaťa štátom
a, ochrana manželstva : vznikom manželstva sa založila rodina, ktorej hlavným úče-lom je výchova detí
b, ochrana matky : predškolské zariadenia, inštitút určovania otcovstva,
c, ochrana dieťaťa : výchova v rodinnom prostredí, odstránenie diskriminácie detí podľa pôvodu, zodpovednosť rodičov za výchovu svojich detí, ...,
4) zásada vzájomnej pomoci v rodine : (§ 18 ZR. muž a žena majú v manželstve rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať).povinnosť vzájomnej pomoci má široký obsah, jak vo sfére mejetkovej a hmotnej, tak aj vo všetkých životných situáciách.
5) Zásada monogamie : manželstvo je životným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Ďalšie manželstvo sa nemôže uzavrieť.
6) Zrovnoprávnenie civilného a cirkevného sobáša a jeho uznanie štátnymi orgánmi, oba sú právne relevantné.
7) Zásada neprípustnosti akejkoľvek diskriminácie podľa rasy, náboženstva, národnosti a pod. Manželstvo
Podmienky uzavretia manželstva upravuje § 1-17 Zákona o rodine. Manželstvo je právnym vzťahom medzi mužom a ženou a jeho hlavným účelom je založenie rodiny. Uzavretie manželstva je možné pred orgánom štátu alebo cirkvi. Uzavretím manžel-stva vznikajú pre manželov určité práva a povinnosti priamo zo zákona.
§ 1 : manželstvo sa uzatvára na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy.
-vzájomné sa poznanie po stránke charakteru i zdravotného stavu
-poznajú zmysel manželstva
§ 2 : občania, ktorí chcú spolu uzatvoriť manželstvo, majú dopredu poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav ..
- charakterové vlastnosti človeka a jeho zdravotný stav sú významné skutočnosti, ktoré majú dôležitý vplyv na priebeh manželstva.

Preto je správne, aby sa snúbenci poznali.
- súhlasné vyhlásenie, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva.
§ 8 : občania sú povinní pri uzatváraní manželstva súhlasne prehlásiť, že priezvisko jedného z nich bude ich budúcim spoločným, alebo si ponechajú svoje doterajšie.
- toto je dôsledkom ústavnej zásady rovnoprávneho postavenia muža a ženy.
- Ak si ponechajú svoje doterajšie priezviská, musia prehlásiť, ktoré z ich priezvisk bude priezviskom spoločných detí.
Okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva :
a) iné manželstvo
§ 11 : manželstvo nemôže byť uzatvorené so ženatým mužom, alebo vydatou ženou, neplat-nosť manželstva vysloví súd aj bez návrhu.
b) príbuzenstvo
§ 12 : manželstvo nemôže byť uzatvorené medzi predkami a potomkami, medzi súrodencami, to isté platí aj o príbuzenstve založenom na osvojení, pokiaľ toto trvá.
c) nedostatok veku
§ 13 : manželstvo nemôže uzatvoriť maloletý.
- iba súd môže povoliť uzatvoriť manželstvo maloletému, ktorý dovŕšil aspoň 16 rokov.
d) duševná porucha
§ 14 : manželstvo nemôže uzatvoriť občan postihnutý duševnou poruchou.
- záujem spoločnosti na zdravom manželskom zväzku ( nie je schopná vykonávať právne úko-ny, akým aj manželstvo je.
- ak vznikne duševná porucha až za trvania manželstva, nepôjde o neplatné manželstvo.

Vzťahy medzi manželmi
a) rovnaké práva a povinnosti manželov.
§ 18 : muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať.
b) uspokojovanie potrieb rodiny.
- uspokojovanie hmotných potrieb rodiny sa majú zabezpečovať spoločným úsilím oboch manželov
- vzájomná vyživovacia povinnosť manželov
- rozhodovanie manželov o spoločných veciach
- vzájomné zastupovanie manželov a právne úkony jedného z nich

Zánik manželstva:
- rozvodom,
- smrťou,
- vyhlásením za mŕtveho.

Právne podmienky otcovstva:
- za otca dieťaťa sa považuje manžel matky,
- za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
- za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v rozhodnom čase, t.j. v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak je-ho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Vyživovacia povinnosť:
- rodičov voči deťom,
- detí voči rodičom,
- medzi ostatnými príbuznými,
- medzi manželmi,
- výživa rozvedeného manžela,
- výživa a úhrada niektorých nákladov nevydatej matke.



PRACOVNÉ PRÁVO

Zahrňuje súbor právnych noriem, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy občanov, organizácií, štátu.

Predmetom PP je skúmanie pracovnoprávnych vzťahov a noriem, ktoré vznikajú na základe dohôd medzi občanmi, organizáciami a orgánmi štátu. Cieľom týchto vzťahov je do-siahnuť sociálny súlad zamestnancami, zamestnávateľmi a štátom. Pramene PP vychádzajú z materiálnych a historických podmienok a sú zakotvené v
jednotlivých právnych normách ako napr. Listine základných práv a slobôd, Ústave SR, Zá-konníku práce a ďalších predpisoch, vyhláškach a nariadeniach.

Systém PP je podrobne rozpracovaný v Zákonníku práce.