a bezpečnosť
- Výbor pre ekonomické záležitosti, vedu, technológie a životné prostredie
- Výbor pre demokraciu, ľudské práva a humanitné otázky.

Sekretariát Parlamentného zhromaždenia OBSE sídli v Kodani.

Predsednícka krajina - členské krajiny sa striedajú v predsedníctve /v súčasnosti predsedá Rumunsko/, predsednícka krajina spolupracuje s predchádzajúcou a nasledujúcou predsedníckou krajinou - Trojka OBSE.

Generálny tajomník - generálnym tajomníkom OBSE je Ján Kubiš /SR/.

V dňoch 18.-19. novembra 1999 sa uskutočnil Istambulský summit OBSE, na ktorom boli o.i. prijaté 2 zásadné dokumenty:

- Charta pre európsku bezpečnosť
- potvrdenie správnosti hodnôt a princípov OBSE
- Istanbulská deklarácia
- politicky záväzné vyhlásenie, ktorého jadrom sú záväzky týkajúce sa
riešenia problémov tých účastníckych krajín a regiónov, kde už
pôsobia misie OBSE







Organizácia Severoatlantickej zmluvy - NATO


Vojenské zoskupenie, ktoré vzniklo na základe zmluvy podpísanej dňa 4.4.1949 /označovaná tiež ako Washingtonská zmluva/, do platnosti vstúpila 24.8.1949. Cieľom bolo vytvoriť vojenskú protiváhu prítomnosti sovietskych vojsk v povojnovej východnej Európe. NATO sa vykryštalizovalo do podoby kolektívnej obrannej zmluvy západných krajín. Túto zmluvu v roku 1949 podpísalo 15 štátov – BELGICKO, DÁNSKO, FRANCÚZSKO, HOLANDSKO, ISLAND, TALIANSKO, KANADA, LUXEMBURSKO, NSR, NÓRSKO, PORTUGALSKO, GRÉCKO, TURECKO, USA, VEĽKÁ BRITÁNIA.

V preambule Severoatlantickej zmluvy štáty potvrdili svoju vieru v ciele a zásady Charty OSN a vymedzili rozsah pôsobnosti Severoatlantickej zmluvy pre oblasť územia severného Atlantiku.

Podľa článku 1 Severoatlantickej zmluvy sa členské štáty zaviazali, že budú všetky medzinárodné spory, v ktorých budú účastníkmi urovnávať pokojnými prostriedkami, aby nebol ohrozený medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj spravodlivosť. Zároveň sa zaviazali, že vo svojich medzinárodných vzťahoch sa budú zdržiavať hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný s cieľmi OSN.

V článku 5 Severoatlantickej zmluvy členské štáty konštatovali, že ozbrojený útok proti jednému z členských štátov, alebo niekoľkým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým členským štátom Severoatlantickej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného a čl. 51 Charty OSN, ktorý upravuje právo na individuálnu a kolektívnu sebaobranu sa štáty Severoatlantickej zmluvy zaviazali poskytnúť pomoc účastníckemu štátu alebo štátom takto napadnutým.