Každý takýto ozbrojený útok a všetky opatrenia, ktoré budú učinené v jeho dôsledku, budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade OSN.

Podľa článku 9 Severoatlantickej zmluvy členské štáty zriadili Severoatlantickú radu /najvýznamnejší stály orgán NATO/, v ktorej má zastúpenie každý členský štát.

Podľa článku 10 Severoatlantickej zmluvy členské štáty, pokiaľ sa o tom jednomyseľne dohodnú, môžu pozvať ktorýkoľvek iný európsky štát, aby pristúpil k Severoatlantickej zmluve. Tento však musí byť schopný:
- napomáhať rozvoju zásad Severoatlantickej zmluvy
- prispieť k bezpečnosti Severoatlantickej oblasti. V súčasnosti má NATO 19 členov: Belgicko /1949/, Česká republika /1999/, Dánsko /1949/, Francúzsko /1949/, Grécko /1952/, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko /1949/, Maďarsko /1999/, Nórsko /1949/, NSR /1955/, Poľsko /1999/, Portugalsko /1949/, Španielsko /1982/, Taliansko /1949/, Turecko /1952/, USA, Veľká Británia /1949/.

Pre potencionálny vojenský útok proti členským štátom NATO bol vytvorený celý systém velenia, ktorý je založený na troch hlavných článkoch:

- EURÓPSKE VELITEĽSTVO
- VELITEĽSTVO ATLANTICKÉHO OCEÁNU
- VELITEĽSTVO KANÁLA

NATO má sídlo v Bruseli /Belgicko/.

Najvyšším orgánom NATO je summit Aliancie – rokovanie hláv štátov aliancie, alebo predsedov vlád členských štátov. Najvýznamnejším stálym orgánom NATO je SEVEROATLANTICKÁ RADA, ktorá je zložená zo Stálych predstaviteľov členských štátov. Funkciu jej predsedu vykonáva Lord ROBERTSON, ktorý bol členskými štátmi zvolený za Generálneho tajomníka NATO.

Slovenská republika je v prístupovom procese, k NATO, v rámci tohto procesu je za styčné veľvyslanectvo NATO pre SR určené veľvyslanectvo USA. Slovenská republika vytvorila stálu Misiu SR pri NATO v Bruseli dňa 26.11. 1997.





Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu

Medzivládna organizácia vytvorená na základe Konvencie o európskej hospodárskej spolupráci, podpísanej členskými štátmi v roku 1948. Jej členmi pôvodne bolo 16 európskych štátov a anglo-americká a francúzska okupačná zóna Nemecka. Od roku 1949 sa plnoprávnym členom stala SNR, od roku 1959 Španielsko. Od roku 1950 sa stali pridruženými členmi Kanada a USA.


Cieľom organizácie bolo koordinovať a administratívne z európskej strany zabezpečovať realizáciu Programu hospodárskej obnovy – Marshallov plán, ktorý bol zameraný na povojnovú obnovu hospodárstva európskych krajín.

Ponuka na pripojenie sa k Marshallovmu plánu bola adresovaná aj vtedajším „ľudovodemokratickým štátom. K tejto otázke sa v júli 1947 začali trojstranné rokovania o podmienkach Marshallovho plánu medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Sovietskym zväzom. Trojstranná konferencia pre výhrady ZSSR stroskotala, a tak v júli 1947 v Paríži prijalo Marshallov plán iba 16 západoeurópskych štátov.