Zahraničná politika SR
Priority zahraničnej politiky SR:
- základnou prioritou je integrácia SR do EU, NATO
- charakteristika ostatných priorít zahraničnej politiky SR:
- stredoeurópska dimenzia zahraničnej politiky SR - aktivity SR v
stredoeurópskom priestore: Stredoeurópska iniciatíva, Višegrádska
štvorka ...
- účasť na riešení globálnych problémov - aktivity SR v rámci OSN, jej
agentúr
- ekonomická dimenzia zahraničnej politiky SR - členstvo v OECD ...
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - OBSE
Napriek súčasným prioritám SR /integrácia do EÚ a NATO/ je OBSE - ako jediná bezpečnostnopolitická štruktúra, ktorej je SR plnoprávnym členom - naďalej v strede záujmu SR.
OBSE:
- vznik v roku 1975
- 1.8.1975 v Helsinkách podpísaný Záverečný akt /Helsinský Záverečný akt/. čím vznikla Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe - KSBE
- na summite v Budapešti 1994 sa formálne prijal nový názov Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - OBSE, ktorý je platný od 1.1.1995
- Sekretariát OBSE sídli vo Viedni
- Úrad vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny sídli v Haagu
- Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva sídli vo Varšava
Ciele OBSE:
1. vzájomnou spoluprácou udržať mier a bezpečnosť v oblasti OBSE
2. rešpektovať ľudské práva a základné slobody
3. rešpektovať demokraciu
4. rešpektovať princípy právneho štátu
5. zabezpečiť sociálnu spravodlivosť
6. zabezpečiť ochranu životného prostredia
V roku 1975 bol prijatý základný dokument OBSE – Deklarácia zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi KBSE, v ktorom je zakotvených 10 princípov vzťahov.
Slovenská republika sa stala právoplatným účastníckym štátom KBSE dňa 1.1.1993, na základe rozhodnutia štokholmského zasadania Rady ministrov KBSE.
Orgány OBSE:
Summit OBSE – najvyšší orgán OBSE, ktorý na úrovni hláv štátov, alebo predsedov vlád stanovuje priority a orientáciu OBSE na najbližšie obdobie
Parlamentné zhromaždenie OBSE - zložené z predstaviteľov parlamentov účastníckych štátov, jeho úlohou je okrem monitorovania parlamentných volieb aj podporovať, prehlbovať a usmerňovať implementáciu mechanizmov OBSE v účastníckych štátoch OBSE
V parlamentnom zhromaždení pracujú 3 výbory:
- Výbor pre politické. záležitosti.
a bezpečnosť
- Výbor pre ekonomické záležitosti, vedu, technológie a životné prostredie
- Výbor pre demokraciu, ľudské práva a humanitné otázky.
Sekretariát Parlamentného zhromaždenia OBSE sídli v Kodani.
Predsednícka krajina - členské krajiny sa striedajú v predsedníctve /v súčasnosti predsedá Rumunsko/, predsednícka krajina spolupracuje s predchádzajúcou a nasledujúcou predsedníckou krajinou - Trojka OBSE.
Generálny tajomník - generálnym tajomníkom OBSE je Ján Kubiš /SR/.
V dňoch 18.-19. novembra 1999 sa uskutočnil Istambulský summit OBSE, na ktorom boli o.i. prijaté 2 zásadné dokumenty:
- Charta pre európsku bezpečnosť
- potvrdenie správnosti hodnôt a princípov OBSE
- Istanbulská deklarácia
- politicky záväzné vyhlásenie, ktorého jadrom sú záväzky týkajúce sa
riešenia problémov tých účastníckych krajín a regiónov, kde už
pôsobia misie OBSE
Organizácia Severoatlantickej zmluvy - NATO
Vojenské zoskupenie, ktoré vzniklo na základe zmluvy podpísanej dňa 4.4.1949 /označovaná tiež ako Washingtonská zmluva/, do platnosti vstúpila 24.8.1949. Cieľom bolo vytvoriť vojenskú protiváhu prítomnosti sovietskych vojsk v povojnovej východnej Európe. NATO sa vykryštalizovalo do podoby kolektívnej obrannej zmluvy západných krajín. Túto zmluvu v roku 1949 podpísalo 15 štátov – BELGICKO, DÁNSKO, FRANCÚZSKO, HOLANDSKO, ISLAND, TALIANSKO, KANADA, LUXEMBURSKO, NSR, NÓRSKO, PORTUGALSKO, GRÉCKO, TURECKO, USA, VEĽKÁ BRITÁNIA.
V preambule Severoatlantickej zmluvy štáty potvrdili svoju vieru v ciele a zásady Charty OSN a vymedzili rozsah pôsobnosti Severoatlantickej zmluvy pre oblasť územia severného Atlantiku.
Podľa článku 1 Severoatlantickej zmluvy sa členské štáty zaviazali, že budú všetky medzinárodné spory, v ktorých budú účastníkmi urovnávať pokojnými prostriedkami, aby nebol ohrozený medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj spravodlivosť. Zároveň sa zaviazali, že vo svojich medzinárodných vzťahoch sa budú zdržiavať hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol nezlučiteľný s cieľmi OSN.
V článku 5 Severoatlantickej zmluvy členské štáty konštatovali, že ozbrojený útok proti jednému z členských štátov, alebo niekoľkým z nich v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým členským štátom Severoatlantickej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného a čl. 51 Charty OSN, ktorý upravuje právo na individuálnu a kolektívnu sebaobranu sa štáty Severoatlantickej zmluvy zaviazali poskytnúť pomoc účastníckemu štátu alebo štátom takto napadnutým.
Každý takýto ozbrojený útok a všetky opatrenia, ktoré budú učinené v jeho dôsledku, budú bezodkladne oznámené Bezpečnostnej rade OSN.
Podľa článku 9 Severoatlantickej zmluvy členské štáty zriadili Severoatlantickú radu /najvýznamnejší stály orgán NATO/, v ktorej má zastúpenie každý členský štát.
Podľa článku 10 Severoatlantickej zmluvy členské štáty, pokiaľ sa o tom jednomyseľne dohodnú, môžu pozvať ktorýkoľvek iný európsky štát, aby pristúpil k Severoatlantickej zmluve. Tento však musí byť schopný:
- napomáhať rozvoju zásad Severoatlantickej zmluvy
- prispieť k bezpečnosti Severoatlantickej oblasti. V súčasnosti má NATO 19 členov: Belgicko /1949/, Česká republika /1999/, Dánsko /1949/, Francúzsko /1949/, Grécko /1952/, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko /1949/, Maďarsko /1999/, Nórsko /1949/, NSR /1955/, Poľsko /1999/, Portugalsko /1949/, Španielsko /1982/, Taliansko /1949/, Turecko /1952/, USA, Veľká Británia /1949/.
Pre potencionálny vojenský útok proti členským štátom NATO bol vytvorený celý systém velenia, ktorý je založený na troch hlavných článkoch:
- EURÓPSKE VELITEĽSTVO
- VELITEĽSTVO ATLANTICKÉHO OCEÁNU
- VELITEĽSTVO KANÁLA
NATO má sídlo v Bruseli /Belgicko/.
Najvyšším orgánom NATO je summit Aliancie – rokovanie hláv štátov aliancie, alebo predsedov vlád členských štátov. Najvýznamnejším stálym orgánom NATO je SEVEROATLANTICKÁ RADA, ktorá je zložená zo Stálych predstaviteľov členských štátov. Funkciu jej predsedu vykonáva Lord ROBERTSON, ktorý bol členskými štátmi zvolený za Generálneho tajomníka NATO.
Slovenská republika je v prístupovom procese, k NATO, v rámci tohto procesu je za styčné veľvyslanectvo NATO pre SR určené veľvyslanectvo USA. Slovenská republika vytvorila stálu Misiu SR pri NATO v Bruseli dňa 26.11. 1997.
Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu
Medzivládna organizácia vytvorená na základe Konvencie o európskej hospodárskej spolupráci, podpísanej členskými štátmi v roku 1948. Jej členmi pôvodne bolo 16 európskych štátov a anglo-americká a francúzska okupačná zóna Nemecka. Od roku 1949 sa plnoprávnym členom stala SNR, od roku 1959 Španielsko. Od roku 1950 sa stali pridruženými členmi Kanada a USA.
Cieľom organizácie bolo koordinovať a administratívne z európskej strany zabezpečovať realizáciu Programu hospodárskej obnovy – Marshallov plán, ktorý bol zameraný na povojnovú obnovu hospodárstva európskych krajín.
Ponuka na pripojenie sa k Marshallovmu plánu bola adresovaná aj vtedajším „ľudovodemokratickým štátom. K tejto otázke sa v júli 1947 začali trojstranné rokovania o podmienkach Marshallovho plánu medzi Veľkou Britániou, Francúzskom a Sovietskym zväzom. Trojstranná konferencia pre výhrady ZSSR stroskotala, a tak v júli 1947 v Paríži prijalo Marshallov plán iba 16 západoeurópskych štátov.
Tento sa stal významným krokom vedúcim k hospodárskemu, politickému i vojenskému zjednoteniu západnej Európy ale zároveň k rozdeleniu Európy na dva hospodárske a politické bloky.
ČSR mala k Marshallovmu plánu rezervovaný postoj. Vtedajší minister zahraničných vecí Jan Masaryk mu vyhlásil podporu, ak sa stane záležitosťou všetkých európskych krajín, ak nebude sledovať cieľ rozdeliť Európu na nepriateľské bloky. Na júlovej konferencii v roku 1947 sa mal zúčastniť československý zástupca. Pred jej začatím však ČSR odriekla účasť s odôvodnením, že vzhľadom na neúčasť Sovietskeho zväzu by sa účasť ČSR mohla posudzovať ako čin, ktorý je voči nemu nepriateľský.
Po počiatočnom štádiu a základných administratívnzch opatreniach sa ukáyalo, že je potrebné mať na účely realizácie Marshallovho plánu stálu koordinačnú inštitúciu. Z tohto dôvodu v roku 1948 došlo k založeniu Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu. V rámci realizácie Marshallovho plánu boli od apríla 1948 do roku 1952 poskytnuté členským krajinám americké dodávky a pôžičky v sume 16,4 mld. US dolárov. Marshallov plán sa neobmedzoval iba na pôžičky, ale mal aj formu dodávok spotrebného tovaru a služieb.
Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu venovala osobitnú pozornosť obnove konvertability mien členských krajín - založenie Európskej platobnej únie 1950 a jej premena na Európsku menovú dohodu v roku 1958. V roku 1950 bol prijatý Kódex liberalizácie obchodu, čo malo za následok podstatné zníženie kvantitatívnych dovozných obmedzení v obchode členských krajín.
Po splnení svojich hlavných cieľov sa Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu 30.09.1961 nahradila Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj /OECD/, ktorej plnoprávnymi členmi sa stali aj USA a Kanada.
Premena znamenala posun v dvoch smeroch:
1. došlo k premene čisto európskej organizácie na organizáciu širšiehio charakteru univerzálnym charakterom.
2. založenie OECD dokumentuje rastúcu pozornosť ekonomickej pomoci poskytovanej rozvojovým krajinám, ktorá nebola predmetom záujmu Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj - OECD
Medzivládna organizácia založená v roku 1961 v Paríži priemyselne vyspelými krajinami krajinami s rozvinutou trhovou ekonomikou na základe konvencie podpísanej 14.12.1960.
Konvencia vstúpila do platnosti 30.09.1961.
Základné ciele OECD:
- dosiahnúť trvalý ekonomický rast a zamestnanosť
- podporovať ekonomický a sociálny blahobyt krajín OECD cez koordináciu ich politík
- stimulovať a harmonizovať úsilie svojich členov v pomoci rozvojovým krajinám.
Orgány OECD:
Najvyšším orgánom je Rada OECD, ktorú tvoria zástupcovia všetkých členských štátov. Každoročne volí Výkonný výbor OECD. Činnosť OECD sa rozvíja prostredníctvom 100 špeciálizovaných výborov a pracovných skupín, ktoré v spolupráci s Medzinárodným sekretariátom (sídli v Paríži, vedie ho Generálny tajomník OECD) posudzujú veľký okruh špecifických problémov a vydávajú odporúčania ako ich riešiť.
Vrámci OECD pôsobí päť autonomnych a poloautonómnych orgánov:
- Medzinárodná agentúra pre energiu
- Európska agentúra pre jadrovú energiu
- Ústredie OECD pre rozvoj
- Ústredie OECD pre výskum a inováciu v oblasti výchovy
- Výskumný projekt
V súčasnosti OECD má 30 členských krajín – zatiaľ posledným (t.j. 30) plnomprávnym členom sa 14.12.2000 stala SR.
Stredoeurópska iniciatíva -SEI
V novembri 1989 v Budapešti Iniciatíva „4“ - Quadragonála. Členskými krajinami boli: Rakúsko, Maďarsko, Taliansko a SFRJ.
V máji 1990 sa pripojila ČSFR a vznikla tzv. Pentagonála.
V júli 1991 pripojením sa Poľska vznikla tzv. Hexagonála. Po rozpade SFRJ sa júli 1992 pripojili Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina. Došlo k premenovaniu zoskupenia na Stredoeurópsku iniciatívu. V marci 1993 boli za členov prijaté nástupnícke štáty ČSFR – Česká republika a Slovenská republika (bez prerušenia kontinuity, t.j. od 1.1.1993).
V júli 1993 bolo za člena prijaté Macedónsko.
V máji 1996 boli za členov prijatí Albánsko, Bielorusko, Bulharsko, Rumunsko, Ukrajina.
V novembri 1996 bolo za člena prijaté Moldavsko.
Základné ciele:
- prehĺbenie a rozšírenie spolupráce medzi členskými štátmi
- posilnenie účasti členských štátov na integrácii do EÚ
- posilnenie procesu ekonomickej transformácie členských štátov
- zmenšovanie dopadu rozdielov a disproporcií medzi členskými štátmi
- orientácia budúcich aktivít na pomoc najmenej rozvinutým členským štátom.
Orgány:
SEI nie je medzinárodnou organizáciou, ale je len jednou z foriem regionálnej spolupráce. Ako taká nemá ani štruktúru, ani riadiace orgány ani ostatné atribúty medzinárodnej organizácie. Najvyššou úrovňou SEI sú summity predsedov vlád členských štátov za účasti ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konajú jedenkrát ročne.Okrem toho sa dvakrát do roka konajú schôdzky ministrov zahraničných vecí. Aktivity SEI sa opierajú predovšetkým o prácu stálych pracovných skupín. SR aktívne pôsobí v pracovnej skupina pre boj proti organizovanému zločinu a pracovnej skupine pre kultúru.
V októbri 1996 organizovala SR konferenciu ministrov štátov SEI zodpovedných za boj proti drogám. Cieľom konferencie bolo dosiahnutie užšej medzištátnej spolupráce a zladenie právnych predpisov pre boj proti drogám. Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode - CEFTA
Vznikla 21.12 1992. Nemá určené sídlo, depozitárom ratifikačných listín je Ministerstvo zahraničných vecí Poľskej republiky.
Ciele:
- vytvorenie oblasti voľného obchodu:
1. postupnou liberalizáciou vzájomných obchodných vzťahov
2. odstránením tarifných prekážok v priebehu prechodného obdobia.
Orgány:
Najvyšším orgánom CEFTA je Spoločný výbor CEFTA. Najvyšším predstaviteľom CEFTA je Predsedníctvo Spoločného výboru CEFTA.
Slovenská republika je zakladateľskou krajinou CEFTA, je riadnym členom.
Predstaviteľom SR v CEFTA je delegácia vedená ministrom hospodárstva Slovenskej republiky.
Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru - UNESCO
Špecializovaná agentúra OSN založená 16.11.1945 v Londýne zástupcami 44 štátov. Zároveň vznikla Prípravná komisia, ktorá pôsobila do 04.11.1946, kedy UNESCO začala svoju činnosť.
UNESCO sídli v Paríži.
Cieľom UNESCO je prispievať k mieru a bezpečnosti podporou spolupráce medzi národmi prostredníctvom výchovy, vedy a kultúry, aby sa posilnilo všeobecné rešpektovanie spravodlivosti, zákonnosti a ľudských práv a základných slobôd, ktoré potvrdila národom sveta bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka a náboženstva Charta OSN.
Organizačná štruktúra UNESCO:
Generálna konferencia - sa skladá zo zástupcov členských štátov a schádza sa
každé dva roky a určuje politiku ONESCO, schvaľuje
program a rozpočet
Výkonná rada - volená Generálnou konferenciou - schádza sa trikrát za rok a
dozerá na plnenie programu
Sekretariát - na čele s generálnym riaditeľom - zodpovedá za plnenie programu
Medzinárodná organizácia práce - ILO
Špecializovaná agentúra OSN. Stala sa nástupníckou organizáciou Medzinárodného úradu práce, autonómneho orgánu pridruženého k Spoločnosti národov, založeného 28.06.1919 na základe Versailskej zmluvy. Tento dátum sa považuje aj za dátum vzniku ILO.
ILO sídli sídli v Ženeve.
ILO pri svojej činnosti vychádza zo zásady, že všetci ľudia bez ohľadu na rasu, náboženské presvedčenie a pohlavie majú právo na hmotný blahobyt a duchovný rozvoj v podmienkach slobody a dôstojnosti, ekonomického zabezpečenia a rovnakej príležitosti.
Organizačná štruktúra ILO:
Medzinárodná konferencia práce - sa skladá z národných delegácií zložených z
dvoch zástupcov vlády, dvoch zástupcov zamestnávateľov a dvoch
zástupcov zamestnancov. Schádza sa raz do roka. Hlavnou úlohou
je tvorba medzinárodných sociálnych štandardov v podobe
medzinárodných pracovných konvencií a odporúčaní.
Riadiaca rada - volená Medzinárodnou konferenciou práce - zložená zo zástupcov zamestnávateľov, zamestnancov a vlád. Je výkonným orgánom, ktorý dozerá na činnosť Medzinárodného úradu práce, jednotlivých výborov a komisií, schádza sa trikrát za rok a.
Medzinárodný úrad práce - je stálym sekretariátom ILO. Sídli v Ženeve a pripravuje dokumenty pre Konferenciu, publikuje materiály o sociálnych a ekonomických otázkach.
Medzinárodný menový fond - IMF
Špecializovaná agentúra OSN, založená 27.12.1945 vo Washingtone, kedy 29 štátov podpísalo dohodu, ktorú pripravila Menová a finančná komisia OSN, konaná v dňoch 01.-22.07. 1944.
IMF sídli vo Washingtone.
Základné ciele IMF sa formulovali takto:
- posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu
- podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu
- pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platobných bilancií
- podporiť stabilitu menových kurzov.
Podiel IMF na transformačnom procese vystupuje v posledných rokov do popredia najmä v štyroch základných smeroch:
1. každoročné vzájomné konzultácie
2. poskytovanie služieb technickej pomoci
3. poskytovanie finančnej pomoci pri financovaní deficitov platobných bilancií
transformujúcich sa ekonomík
4. tzv. podporná pomoc transformujúcim sa ekonomikám
Organizačná štruktúra IMF:
Zbor guvernérov - najvyšší orgán, ktorý sa skladá z guvernéra IMF a jeho
zástupcov, pričom každý členský štát ustanovuje jedného zástupcu -
zvyčajne ním je minister financií alebo guvernér národnej banky,
alebo iná osoba porovnateľného postavenia. Schádza sa ra do roka,
aby posúdil prácu IMF za uplynulé obdobie.
Výkonná rada (známa pod názvom Rada výkonných riaditeľov IMF) - sídli vo
Washingtone, je výkonným orgánom IMF, ktorý sa venuje
operatívnemu rozhodovaniu o širokej škále problémov
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu - IAEA
Špecializovaná agentúra OSN založená 29..07.1957 vo Viedni.
IAEA sídli vo Viedni.
IAEA je zodpovedná za medzinárodné aktivity spojené s mierovým využívaním atómovej energie.
O svojej činnosti pravidelne informuje VZ OSN, BR OSN a Hospodársku a sociálnu radu OSN.
Organizačná štruktúra IAEA:
Generálna konferencia - sa skladá zo zástupcov členských štátov a schádza sa
raz ročne, aby vyhodnotila prácu IAEA, vytýčila
program aktivít pre ďalšie obdobie a schválila rozpočet
Rada guvernérov - výkonný orgán, ktorý schvaľuje program a rozpočet pre
Generálnu konferenciu a schvaľuje všetky dôležité dohody a
rozhodnutia,
Sekretariát - na čele s generálnym riaditeľom - ktorý realizuje program
schválený IAEA a pripravuje budúci program a rozpočet
Medzinárodný výbor Červeného kríža
Vznikol v roku 1863 ako nevládna, apolitická, nezávislá a humanitná organizácia s názvom Medzinárodný výbor pre pomoc raneným vojakom. Terajší názov používa od roku 1880. Sídlo MVČK je v Ženeve.
Štruktúra orgánov:
Najvyšším orgánom je Rada MVČK, ktorú tvoria všetci členovia MVČK.
Ďalšími orgánmi sú:
Rada predsedu, v ktorej je predseda a najmenej 3 členovia MVČK, Rada MVČK vedie činnosť MVČK v období medzi zasadaniami Rady MVČK a
Direktórium – administratívny orgán, ktorý vykonáva činnosť prostredníctvom svojich odborov pre knkrétne okruhy problémov a 5 oblastných operačných oddelení.
Hlavným cieľom MVČK je plniť úlohy vyplývajúce zo 4 Ženevských dohovorov z roku 1949 a dodatkových protokolov k nim o ochrane obetí vojny.
Členmi MVČK môžu byť iba švajčiarski štátni občania, maximálny počet členov je 25. SR nie je členom MVČK, ale podieľa sa na činnosti jednotlivých odborov a oddelení, od roku 1996 uhrádza SR MVČK ročný dobrovoľný príspevok vo výške 35 tisíc švajčiarskych frankov.
|
