b) na vytvorenie podmienok na ukončenie vojny a prechod do mierového stavu:
- obnova územnej celistvosti a suverenity štátu,
- všestranná obnova spoločnosti.

Systém obrany SR je tvorený:
a) podsystémom riadenia obrany SR,
b) výkonným podsystémom obrany SR,
c) podsystémom zabezpečenia obrany.

Vrcholnými orgánmi riadenia obrany SR sú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR a Rada obrany štátu.

Nižšími orgánmi riadenie obrany SR sú ministerstvá, ostatné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy a územnej samosprávy.

Ozbrojené sily – ich úlohou je brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť SR pred vonkajším protivníkom a pomáhať pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti ohrozujúcej ľudské životy alebo majetok vo veľkom rozsahu.
Mimoriadna udalosť – živelná pohroma, technologická havária alebo katastrofa, pri ktorej dochádza k bezprostrednému ohrozeniu života a stratám na životoch alebo škodám vo veľkom rozsahu.
OS môžu plniť úlohy:
- aj mimo územia SR,
- so súhlasom vlády SR ich možno použiť aj na stráženie objektov dôležitých pre obranu štátu,
- na ochranu štátnych hraníc,
- v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 171/93 o Policajnom zbore). OS tvorí Armáda SR, vojská ministerstva vnútra a železničné vojsko. Armáda SR (zákon č. 3/93 O zriadení Armády SR) je rozhodujúcou súčasťou OS SR. Jej úlohou je brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť SR, pomáhať pri predchádzaní živelných pohrôm a katastrofách a haváriách ohrozujúcich životy a majetok vo veľkom rozsahu a plní úlohy v rámci mierových síl OSN. Na plnení úloh sa podieľajú vojenské VŠ, súdy a prokuratúra.

Armádu SR tvoria:
- jednotlivé druhy vojsk (pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana),
- vojenské zariadenia,
- vojenská polícia,
- vojenské spravodajstvo,
- vojenské správy a vojenská justícia (vojenské súdy a prokuratúra). Početný stav armády schvaľuje vláda SR v súlade s potrebami obrany a medzinárodnými dohodami, ktorými je SR viazaná. O zložení jednotlivých druhov vojsk armády a ich početnom stave rozhoduje ROŠ na návrh ministra obrany SR.

Podľa „Dlhodobého plánu rozvoja Armády SR do roku 2010“ (prijatý ROŠ 27. júna 199) by sa armáda mala členiť na:
a) sily rýchlej reakcie,
b) hlavné obranné sily (pohotovostné sily a mobilizované sily),
c) teritoriálne sily (vojsko domobrany a strážne jednotky).
Armáda by mala byť štruktúrovaná na princípe taktických a operačných subsystémov, ktoré dovolia vždy vybrať a včas aktivovať účelové taktické a operačné zoskupenia v takom rozsahu a optimálnom zložení, v ktorom budú schopné riešiť konkrétnu úlohu. Branná pohotovosť štátu je stav, v ktorom sa podľa vývoja situácie zabezpečuje súhrn opatrení, alebo ich jednotlivé časti, najmä organizačného, finančného, hospodárskeho, vojenského a mobilizačného charakteru, zameraných na prípravu štátu pre možnosť vyhlásenia vojnového stavu alebo vypovedania vojny. Štát vstupuje do brannej pohotovosti dňom, keď bude vykonané niektoré z týchto uvedených opatrení:
a) nariadenie mobilizácie ozbrojených síl,
b) vyhlásenie vojnového stavu,
c) vypovedanie vojny. Mobilizácia ozbrojených síl je hromadné povolanie vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby. Je nariadená v situácii, keď dôjde k udalostiam ohrozujúcim zvýšenou mierou nezávislosť, samostatnosť, suverenitu, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc SR alebo
dôjde k priamemu napadnutiu SR vonkajším protivníkom.