Podľa rozsahu vykonania môže byť všeobecná alebo čiastočná.

Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie republiky, na vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na vecné prostriedky dodávané ozbrojeným silám.
Čiastočná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie republiky alebo na jej časť, na časť vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na časť vecných prostriedkov dodávaným ozbrojeným silám.

Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, iné právnické osoby a fyzické osoby povinné plniť úlohy vyplývajúce:
a) z mobilizačnej výzvy,
b) z mobilizačného oznámenia,
c) z povolávacích rozkazov,
d) z dodávacích príkazov.

ROŠ na základe Zákona č. 40/1961 Zb. o obrane a ústavného zákona č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu v znení neskorších zmien a doplnkov, vydala „Dočasnú smernicu na uvádzanie SR do brannej pohotovosti“. Tento dokument v náväznosti na uvádzanie Armády SR do bojovej pohotovosti stanovuje spôsob, obsah a rozsah činnosti po vyhlásení jednotlivých stupňov pohotovosti, ako i prípravu na túto činnosť v dobe mieru. Uvádzanie SR do brannej pohotovosti sa vykonáva spravidla postupne, realizáciou plánovaných a určených opatrení, v závislosti na skutočnom ohrození jej suverenity a integrity prostredníctvom dvoch stupňov pohotovosti situácie nebezpečia a stavu ohrozenia.

Za BPŠ sa podľa § 6 zákona č. 40/1961 Zb. obrane republiky môže občanom v záujme obrany republiky uložiť:
a) zotrvať v zamestnaní a podľa potreby konať práce, ktoré nepatria k ich pravidelnému zamestnaniu, prípadne pracovať i mimo miesta pravidelného zamestnania,
b) nastúpiť zamestnanie, ktoré sa im pridelí,
c) konať časovo obmedzené práce, ktoré budú od nich požadované na zdolanie nárazových alebo mimoriadnych úloh pre obranu republiky (osobné úkony).
Tieto opatrenia vyhlasuje vláda.