Príprava štátu na obranu

Príprava štátu na obranu je komplex opatrení, ktoré predovšetkým zahrňujú (Vojenské obzory 2/95 O-488):
- výstavbu, prípravu a operačné použitie OS, predovšetkým Armády SR,
- otázky hospodárskej mobilizácie (Nariadenie vlády ČSFR z 30.4.1992 o opatreniach hospodárskej mobilizácie – vykonávajú sa s cieľom pripraviť fungovanie hospodárstva na zabezpečenie nevyhnutných potrieb OS a obyvateľstva pri BPŠ, ...),
- prípravu teritória štátu na obranu,
- oblasť civilnej ochrany,
- výchovu občanov na obranu,
- uvádzanie štátu do brannej pohotovosti,
- zaistenia života a činnosti celej spoločnosti.

Systém riadenia obrany SR vytvára predpoklady pre realizáciu zákonov, nariadení výnosov a vyhlášok orgánov štátnej správy a samosprávy všetkých stupňov na obranu vo všetkých stupňoch krízovej situácie. Musí byť jednotný v mieri, v období mimoriadnych opatrení a v období BPŠ. Systém obrany SR vytvára personálne, organizačné a materiálne predpoklady pre obranu štátu v mieri a v prípade krízovej situácie je pripravený rozhodujúcim spôsobom na túto reagovať a zabezpečiť obnovenie suverenity a územnej celistvosti štátu. Tieto úlohy zabezpečuje realizáciou opatrení

1. V období mieru (predkrízový stupeň) – na prípravu štátu na obranu v oblasti:
- prípravy občanov, výstavby ozbrojených síl a zabezpečenia mobilizácie ozbrojených síl,
- prípravy útvarov subjektov hospodárskej mobilizácie a zabezpečenia hospodárskej mobilizácie.

2. V období mimoriadnych opatrení (predbežné opatrenia) – na plynulý prechod štátu z mieru na vojnový stav:
- realizáciou úloh hospodárskej mobilizácie pri prechode mierového hospodárstva na vojnové hospodárstvo,
- realizáciou úloh mobilizácie ozbrojených síl pri prechode ozbrojených síl na vojnovú organizáciu a ich bojové použitie.



3. V období BPŠ (stupeň „krízová situácia“)
a) na riešenie konkrétneho stavu v štáte podľa vývoja situácie:
- funkčnosť vojnového hospodárstva na zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva,
- použitie ozbrojených síl na odrazenie agresora,
- použitie bezpečnostných síl na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti v štáte,
- použitie ochranných síl na likvidáciu následkov napadnutia protivníkom.

b) na vytvorenie podmienok na ukončenie vojny a prechod do mierového stavu:
- obnova územnej celistvosti a suverenity štátu,
- všestranná obnova spoločnosti.

Systém obrany SR je tvorený:
a) podsystémom riadenia obrany SR,
b) výkonným podsystémom obrany SR,
c) podsystémom zabezpečenia obrany.

Vrcholnými orgánmi riadenia obrany SR sú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR a Rada obrany štátu.

Nižšími orgánmi riadenie obrany SR sú ministerstvá, ostatné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy a územnej samosprávy.

Ozbrojené sily – ich úlohou je brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť SR pred vonkajším protivníkom a pomáhať pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti ohrozujúcej ľudské životy alebo majetok vo veľkom rozsahu.
Mimoriadna udalosť – živelná pohroma, technologická havária alebo katastrofa, pri ktorej dochádza k bezprostrednému ohrozeniu života a stratám na životoch alebo škodám vo veľkom rozsahu.
OS môžu plniť úlohy:
- aj mimo územia SR,
- so súhlasom vlády SR ich možno použiť aj na stráženie objektov dôležitých pre obranu štátu,
- na ochranu štátnych hraníc,
- v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 171/93 o Policajnom zbore). OS tvorí Armáda SR, vojská ministerstva vnútra a železničné vojsko. Armáda SR (zákon č. 3/93 O zriadení Armády SR) je rozhodujúcou súčasťou OS SR. Jej úlohou je brániť slobodu, nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť SR, pomáhať pri predchádzaní živelných pohrôm a katastrofách a haváriách ohrozujúcich životy a majetok vo veľkom rozsahu a plní úlohy v rámci mierových síl OSN. Na plnení úloh sa podieľajú vojenské VŠ, súdy a prokuratúra.

Armádu SR tvoria:
- jednotlivé druhy vojsk (pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana),
- vojenské zariadenia,
- vojenská polícia,
- vojenské spravodajstvo,
- vojenské správy a vojenská justícia (vojenské súdy a prokuratúra). Početný stav armády schvaľuje vláda SR v súlade s potrebami obrany a medzinárodnými dohodami, ktorými je SR viazaná. O zložení jednotlivých druhov vojsk armády a ich početnom stave rozhoduje ROŠ na návrh ministra obrany SR.

Podľa „Dlhodobého plánu rozvoja Armády SR do roku 2010“ (prijatý ROŠ 27. júna 199) by sa armáda mala členiť na:
a) sily rýchlej reakcie,
b) hlavné obranné sily (pohotovostné sily a mobilizované sily),
c) teritoriálne sily (vojsko domobrany a strážne jednotky).
Armáda by mala byť štruktúrovaná na princípe taktických a operačných subsystémov, ktoré dovolia vždy vybrať a včas aktivovať účelové taktické a operačné zoskupenia v takom rozsahu a optimálnom zložení, v ktorom budú schopné riešiť konkrétnu úlohu. Branná pohotovosť štátu je stav, v ktorom sa podľa vývoja situácie zabezpečuje súhrn opatrení, alebo ich jednotlivé časti, najmä organizačného, finančného, hospodárskeho, vojenského a mobilizačného charakteru, zameraných na prípravu štátu pre možnosť vyhlásenia vojnového stavu alebo vypovedania vojny. Štát vstupuje do brannej pohotovosti dňom, keď bude vykonané niektoré z týchto uvedených opatrení:
a) nariadenie mobilizácie ozbrojených síl,
b) vyhlásenie vojnového stavu,
c) vypovedanie vojny. Mobilizácia ozbrojených síl je hromadné povolanie vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby. Je nariadená v situácii, keď dôjde k udalostiam ohrozujúcim zvýšenou mierou nezávislosť, samostatnosť, suverenitu, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc SR alebo
dôjde k priamemu napadnutiu SR vonkajším protivníkom.

Podľa rozsahu vykonania môže byť všeobecná alebo čiastočná.

Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie republiky, na vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na vecné prostriedky dodávané ozbrojeným silám.
Čiastočná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie republiky alebo na jej časť, na časť vojakov v zálohe, ktorí nie sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a na časť vecných prostriedkov dodávaným ozbrojeným silám.

Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, iné právnické osoby a fyzické osoby povinné plniť úlohy vyplývajúce:
a) z mobilizačnej výzvy,
b) z mobilizačného oznámenia,
c) z povolávacích rozkazov,
d) z dodávacích príkazov.

ROŠ na základe Zákona č. 40/1961 Zb. o obrane a ústavného zákona č. 10/1969 Zb. o Rade obrany štátu v znení neskorších zmien a doplnkov, vydala „Dočasnú smernicu na uvádzanie SR do brannej pohotovosti“. Tento dokument v náväznosti na uvádzanie Armády SR do bojovej pohotovosti stanovuje spôsob, obsah a rozsah činnosti po vyhlásení jednotlivých stupňov pohotovosti, ako i prípravu na túto činnosť v dobe mieru. Uvádzanie SR do brannej pohotovosti sa vykonáva spravidla postupne, realizáciou plánovaných a určených opatrení, v závislosti na skutočnom ohrození jej suverenity a integrity prostredníctvom dvoch stupňov pohotovosti situácie nebezpečia a stavu ohrozenia.

Za BPŠ sa podľa § 6 zákona č. 40/1961 Zb. obrane republiky môže občanom v záujme obrany republiky uložiť:
a) zotrvať v zamestnaní a podľa potreby konať práce, ktoré nepatria k ich pravidelnému zamestnaniu, prípadne pracovať i mimo miesta pravidelného zamestnania,
b) nastúpiť zamestnanie, ktoré sa im pridelí,
c) konať časovo obmedzené práce, ktoré budú od nich požadované na zdolanie nárazových alebo mimoriadnych úloh pre obranu republiky (osobné úkony).
Tieto opatrenia vyhlasuje vláda.

Na ubytovanie občanov, ktorým sa uložili tieto úlohy, môžu sa od každého požadovať potrebné priestory a prostriedky.

Podľa § 7 vláda môže za BPŠ upravovať pracovné pomery, najmä ich vznik a zánik, pracovný čas a iné pracovné podmienky.

Podľa § 10 môže sa za BPŠ každému uložiť poskytnúť na účely obrany potrebné vecné prostriedky, ktoré má v držaní.
Poskytnúť vecné prostriedky znamená:
a) odovzdať požadované vecné prostriedky do užívania alebo vlastníctva štátu,
b) naložiť s nimi podľa pokynov alebo
c) strpieť, aby sa s nimi naložilo určeným spôsobom.

Ten, komu sa uložilo odovzdať vecné prostriedky do užívania alebo do vlastníctva, je povinný odovzdať ich v určenom čase, na určenom mieste, v použiteľnom stave a s určeným príslušenstvom.

Podľa § 11 vláda môže zaviesť účinnosť jednotlivých ustanovení zákona i mimo času BPŠ, ak sú zvýšenou mierou ohrozená zvrchovanosť štátu alebo ak to vyžadujú medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Hospodárska mobilizácia je súhrn opatrení pripravovaných v mieri a uskutočňovaných v období brannej pohotovosti štátu na zabezpečenie potrieb ozbrojených síl a obyvateľstva.
Hospodárska mobilizácia zahrňuje:
- prestavbu výrobného procesu v základných odvetviach hospodárstva, najmä v priemysle, v doprave, spojoch, v poľnohospodárstve a v stavebníctve,
- mobilizáciu pracovných síl, ich prerozdelenie a odborná príprava,
- výstavba objektov, určených plánom prípravy územia na obranu,
- udržaním životnosti a pružnosti ekonomiky,
- zosilnením centrálneho riadenia výroby pre ozbrojené sily,
- organizačná a materiálna príprava na zavedenie systému prídelového hospodárstva v období brannej pohotovosti štátu,
- organizačná príprava finančného hospodárenia, zásad cenovej politiky, finančných tokov a štátneho vojnového rozpočtu,
- prestavba vonkajších ekonomických vzťahov.

Krízový plán je účelový dokument, v ktorom spracovateľ rozpracováva vlastné opatrenia na dosiahnutie stanoveného cieľa pri riešení krízových situácií v časovo vymedzenom období. V základných vzťahoch je rozpracovaný na obdobie BPŠ, ktorá je najvýznamnejšou a najzložitejšou krízovou situáciou.
Krízové plány umožňujú zladiť požiadavky ozbrojených síl vyplývajúcich z úloh stanovených na zabezpečenie obrany SR, potrieb obyvateľstva na prežitie v období krízovej situácie s technologickými, energetickými, materiálovými, finančnými a personálnymi možnosťami hospodárstva SR.