Napríklad subjektom petičného práva môže byť kolektív, spolok, združenie a pod..
e.) subjektom práva azylu môže byť len cudzinec.


REALIZÁCIA A ZÁRUKY ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBOD


Ústava SR venuje širokú pozornosť zárukám realizácie práv a slobôd. Oprávnené osoby sa v prípade porušenia svojich práv môžu domáhať ochrany, resp. nápravy cestou nezávislých súdov vrátane ústavného súdnictva, ktoré sú oprávnené posudzovať aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Ako nový moment do inštitútu základných práv a slobôd sa zavádza možnosť dovolávať sa ochrany v prípade porušenia základných práv a slobôd aj na medzinárodnej úrovni prostredníctvom Európskej komisie ľudských práv a Európskeho súdu ľudských práv. Súčasne však treba povedať, že úroveň realizácie základných práv a slobôd determinuje aj kvalita a úroveň realizácie práva, stupeň demokracie, kvalita právneho štátu, úroveň hospodárstva, medzinárodnopolitická situácia, ale aj úroveň právneho vedomia občanov.


MEDZINÁRODNOPRÁVNY ASPEKT ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBOD


V oblasti ľudských práv a slobôd patrí dôležité miesto OSN a dokumentom, ktoré v tejto oblasti prijala. Spomedzi nich treba uviesť Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú OSN vyhlásila 10. decembra 1948. Slovenská republika bola za člena OSN prijatá 18. januára 1993. Od tohto dňa vzniká teda pre určené subjekty možnosť obrátiť sa so svojím oznámením na Výbor pre ľudské práva OSN so sídlom v Ženeve. Po prijatí Slovenskej republiky do Rady Európy dňa 30. júna 1993 sa aj na jej území uplatňuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 vrátane uznania právomoci Európskej komisie pre ľudské práva na prijímanie sťažností podľa čl. 25, ako aj právomoci Európskeho súdu pre ľudské práva na výklad a použitie Dohovoru podľa čl. 46. Slovenská republika tak na svojom území uplatňuje úplný európsky štandard ochrany ľudských práv a slobôd obsiahnutý spomínaným Dohovorom.
Možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva majú jednotlivci, skupiny osôb, či nevládne organizácie až v prípade vyčerpania účinných právnych prostriedkov. Rozsudok súdu smeruje priamo proti žalovanému štátu, a štát musí rozhodnúť, akým spôsobom zabezpečí odstránenie stavu, ktorý viedol ku konštatovanému porušeniu ľudských práv, či základných slobôd. To znamená, že toto rozhodnutie nemôže priamo zrušiť rozhodnutie konkrétneho štátneho orgánu, či orgánu územnej samosprávy. Na rozdiel od vyslovenia názoru Výboru pre ľudské práva OSN, ktoré je v prípade konštatovania porušenia ustanovení Paktu považované podľa právnej úpravy Slovenskej republiky za ústavnú sťažnosť podanú na Ústavnom súde SR, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva takýto efekt nemá.