Predmet politológie sa postupne utváral, vyvíjal a menil tak, ako sa menila aj politológia. Tento vývoj nie je ešte ani dnes skončený. Doterajšia teória a prax potvrdili, že kľúčovým problémom pri vymedzení predmetu politológie je naozaj poňatie politiky. A z toho vyplýva, že práve mnohodimenziálnosť politiky tvorí celkom prirodzený zdroj pre rozdielnosť poňatí predmetu politológie.

Ak teda berieme do úvahy všetky zložitosti pri definovaní predmetu politológie, pritom si samozrejme uvedomujeme istú dávku nepresnosti, môžeme uviesť, že predmetom politológie sú zákonitosti vzniku a vývoja politickej moci, politických ideí, vzťahov a inštitúcií a pôsobenie človeka v politických inštitúciách.

Ako každý politický jav, má aj politika, teda aj politológia, svoju vlastnú štruktúru. V prvom rade je to existencia sociálno – ekonomickej základne, t. j. existencia sociálnych skupín, profesií, náboženstiev, rôznych lokálnych a regionálnych skupín, národov, národností, z ktorých každá má svoje politické záujmy, ktoré sa stretávajú v politike, kde nachádzajú potrebný rámec pre ich riešenie.

Ďalším prvkom štruktúry politiky sú politické idey. Politickými sa stávajú len tie idey, ktoré dokážu osloviť aj ostatných jednotlivcov, dokážu ich získať k spoločnej akcii, t. j. musia mať nadindividuálny obsah.

Moralizovanie, alebo prázdne „filozofovanie“ samé o sebe ešte nie je politikou.

Dôležitou súčasťou politiky je aj praktické konanie. Politickými sa idey, myšlienky a názory začínajú stávať vtedy, keď sa s nimi začíname obracať na iných a hľadať spojencov, keď začíname vytvárať názorový konsenzus, robiť prvé rozhodnutia. Znamená to, že začíname vytvárať spoločnú vôľu určitej skupiny, tvoriť program, začíname zápas o realizáciu vlastných programových cieľov.

Len samotné idey a praktická činnosť by ešte nebola dostačujúca pre realizáciu politiky, preto jej súčasťou sú aj politické inštitúcie ako štát, politické strany a hnutia, odborové zväzy, záujmové združenia a pod.

Politika vzniká, funguje a rozvíja sa v konkrétnom priestore, ktorý označujeme pojmom politický život. Tu ľudia vstupujú do politiky, tu dochádza ku vzniku politických interakcií, politických vzťahov a činností, tu ľudia nachádzajú politické nástroje a formy svojho pôsobenia a realizujú svoje politické potreby, záujmy, hodnoty a ciele. Jeho konkrétny obsah tvoria rôzne politické orgány, organizácie a inštitúcie, politické vzťahy, duchovné javy a procesy a politická kultúra.

Obsah politológie bol vymedzený na medzinárodnom kolokviu (odborný rozhovor) o otázkach politickej vedy, ktoré sa konalo vo Francúzsku v roku 1984, takto:

politická teória (politická teória a dejiny ideí)
politické inštitúcie (ústava, regionálna a miestna správa, verejná administratíva, ekonomické a sociálne funkcie správy, porovnávacie štúdium politických inštitúcií);
strany, skupiny a verejná mienka (politické strany, skupiny a asociácie, účasť občanov na riadení a administratíve, verejná mienka);
medzinárodné vzťahy (medzinárodná politika, politika a medzinárodné organizácie, medzinárodné právo).

Integratívnym elementom vyššie uvedeného obsahu politológie je moc. Moc vo svojich inštitucionálnych, procesuálnych, personálnych ako aj psychologických aspektoch a prejavoch. Takže opäť sa dostávame k tomu, k čomu sme dospeli už na začiatku, a to že predmetom politológie sú zákonitosti vzniku, vývoja a prejavov politickej moci, ktorú môžeme definovať ako reálnu schopnosť určitej skupiny alebo i jednotlivca, realizovať svoju vôľu prostredníctvom politiky a právnych noriem. Bez moci by politický systém nemohol fungovať.