Všetkým vládam hrozí, že sa stanú tyraniou nad ja jedincom.
Typický liberáli veria, že držanie politickej moci korumpuje samo seba a povzbudzuje držiteľov moci k podrobovaniu a využívaniu ostatných. Liberáli sa preto usilovali o zavedenie princípu obmedzenej vlády. V praxi to malo obvykle podobu po volaní po ústavnej vláde.

KLASICKÝ LIBERALIZMUS

Klasické liberálne ideje sa vyvíjali za prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu a svojho vrcholu dosiahli v prvých fázach industrializácie v 19. storočí. Najdôležitejším znakom je viera v negatívnu slobodu. Jedinec je natoľko slobodný, nakoľko ostatní nezasahujú do jeho života. Pre klasický liberalizmus je teda charakteristické presvedčenie o potrebe minimálneho štátu, ktorý by vystupoval iba v úlohe „nočného strážnika“, t.j. jeho úloha by sa obmedzila len na ochranu jedincov pred nimi samotnými. Všetky ostatné funkcie by mali byť v rukách suverénnych jedincov.

PRIRODZENÉ PRÁVA (dnes ľudské práva)
Ich teoretikmi boli John Locke a Thomas Jefferson. Podľa nich je právo nárok alebo oprávnenie, že niekto alebo niečo smie určitým spôsobom jednať alebo vyžadovať určité zaobchádzanie. Občan by sa však radšej mal zmieriť s akoukoľvek formou vlády, pretože aj represívna vláda je lepšia ako žiadna. Locke navyše považoval zmluvu medzi štátom a občanom za špecifickú a obmedzenú: jej zmyslom bola ochrana len vymedzeného súboru prirodzených práv. Preto veril v obmedzenú vládu a chápal oprávnenú úlohu štátu v obmedzenom rozsahu len ako ochranu „života, slobody a majetku“.

UTILITARIZMUS
Teória utilitarizmu bola zostavená začiatkom 18. storočia. Zostavili ju Jeremy Bentham a James Mill. Tvrdia, že jedinci sú motivovaní osobným záujmom a že tieto záujmy sa dajú definovať ako túžba po rozkoši alebo šťastia a prianiu vyhnúť sa bolesti. Jedinci pri každej udalosti spočítajú, koľko rozkoše a bolesti im môže priniesť a rozhodnú sa pre taký postup, ktorý sľubuje čo najviac rozkoše a čo najmenej bolesti.


MODERNÝ LIBERALIZMUS

Tak ako bol klasický liberalizmus v 19. storočí úzko zviazaný so vznikom priemyselného kapitalizmu, ideje moderných liberálov súvisia s ďalším rozvojom industrializácie. Industrializácia priniesla niektorým ľuďom obrovské bohatstvo, ale jej sprievodným javom sú tiež chudobné štvrte, brlohy, bieda, nevedomosť a chudoba. Minimálny štát z klasickej teórie nebol už schopný napraviť nespravodlivosť a nerovnosť vo vnútri občianskej spoločnosti. Moderní liberáli preto začali obhajovať ideu intervencionistického štátu.
Najvýznamnejším teoretikom je John Stuart Mill. Napísal knihu O slobode, v ktorej najodvážnejšie tvrdenia sú v prospech osobnej slobody.