Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Liberalizmus
Dátum pridania: | 12.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | daylenon | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 423 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.4 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 9m 0s |
Pomalé čítanie: | 13m 30s |
Tvrdí, že má suverenitu nad sebou, nad svojím telom a dušou. Mill sa domnieva, že je to nevyhnutná podmienka slobody, ktorá však sama o sebe nestačí. Považoval slobodu za pozitívnu a konštruktívnu silu, ktorá umožňuje jedincom riadiť svoje osudy a životy a získať autonómiu, alebo dosiahnuť sebarealizáciu.
Na jeho teórie mal vplyv európsky romantizmus. Ponímanie ľudí ako maximalizátorov prospešnosti pokladal za plytké a nepresvedčivé. Silno veril v osobnosť, v individualitu, vo špecifičnosť až jedinečnosť každého jednotlivého človeka. Jeho teórie sa stali základom pozitívnej teórie človeka. Mill dospel v nej k záveru, že by štát mal zasiahnuť a viesť jedincov k osobnému rastu a k „väčším rozkošiam“.
POZITÍVNA SLOBODA
Jej teoretikom bol T. H. Green. Ľudia podľa neho majú súcit jeden s druhým. Toto pojatie ľudskej prirodzenosti bolo zjavne ovplyvnené socialistickými ideami. Greenove ideje preto dostali pomenovanie socialistický liberalizmus. Uvažuje, že sloboda voľby na trhu je teda neadekvátnou koncepciou osobnej slobody. Namiesto negatívnej slobody predložil ideu pozitívnej slobody. Sloboda je podľa neho možnosť jedinca rozvinúť svoju osobnosť, realizovať svoj potenciál, získať znalosti a dosiahnuť sebarealizáciu. Negatívna sloboda dáva jedincom len slobodu myslieť a jednať tak, ako sa im páči, zatiaľ čo pozitívna sloboda znamená oslobodenie od sociálnych zlozvykov, ktoré mrzačí životy ľudí. K zástancom tejto teórie boli aj Franklin Roosevelt a Winston Churchill. Ak teda tržná spoločnosť nedáva jedincom rovnaké možnosti rastu a rozvoja, ide toto podľa moderných liberálov dosiahnuť iba kolektívnym postupom, ktorého sa ujme štát. Štát má sociálnu zodpovednosť a povinnosti voči svojím občanom a pozerá sa na štát nie len ako na ohrozenie osobnej slobody, ale v istom zmysle i ako na garanciu osobnej slobody. Na rozdiel od raných liberálov pozerajú moderní liberáli na štát pozitívne ako na štát, ktorý plní širokú škálu sociálnych a ekonomických funkcií.
Moderní liberáli sa priblížili viac k socializmu, ale nestavajú spoločnosť nad jedinca. Zmenila sa rovnováha štátu a jedinca, ale základná vernosť potrebám a záujmom jedinca zostala.
Podobné referáty
Liberalizmus | SOŠ | 2.9571 | 4814 slov | |
Liberalizmus | GYM | 2.9659 | 1897 slov |