Termín „liberál“ sa používa od 14. stor., ale mal veľmi veľa významov. Označoval triedu slobodných ľudí, teda ľudí, ktorí neboli ani nevoľníkmi, ani otrokmi. V súvislosti so spoločenskými postojmi mal tiež význam otvorenosti alebo slobodomyseľnosti. Postupne sa začal používať v kontexte slobody a voľby. Termín „liberalizmus“ sa objavil oveľa neskôr a prvýkrát bol použitý začiatkom roku 1812 v Španielsku. V 40–tych rokoch sa už bežne v Európe používal k samostatnému súboru politických ideí.
Liberalizmus vychádzal z ideí a teórií predchádzajúcich troch storočí. Liberálne idei boli radikálne, pretože sa usilovali o základné reformy a občas dokonca aj o revolučné zmeny. Liberáli spochybňovali absolútnu moc monarchie, ktorá bola založená na doktríne Božského práva kráľov. Namiesto absolutizmu hájili ústavnú a neskôr zastupiteľskú vládu. Liberáli kritizovali privilégiá pozemkovej šľachty a nespravodlivosť feudalizmu „náhodným narodením“, tiež spochybňovali autoritu cirkvi.
Liberálne ideje a hodnoty formovali západné politické systémy natoľko, že sa usilujú o obmedzenie štátnej moci a zabezpečenie občianskych slobôd a sú zastupiteľské v tom zmysle, že politické funkcie sa tam získavajú vo voľbách. Z liberalizmu vychádzajú ideje slobody slova a prejavu, slobody vyznania a práva na vlastníctvo majetku a sú tak hlboko vryté do západných spoločností, že sú len zriedka spochybňované. Prví liberáli chceli, aby štát zasahoval do života občanov čo najmenej, moderní liberáli došli až k názoru, že by vláda mala zodpovedať za poskytovanie sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti, obydlia, dôchodkov a vzdelania a taktiež by mala riadiť hospodárstvo. Viedlo to k vývoju dvoch tradícií vo vnútri liberalizmu, ktorým sa vraví klasický a moderný liberalizmus. JEDINEC
Liberálne učenie sa zameriava na potreby a záujmy jedinca a nie na potreby a záujmy kolektívu. Vznikla preto teória prirodzených práv, ktorá hovorí, že jedinci sú od Boha vybavení prirodzenými právami, ktoré boli definované ako život, sloboda a majetok. Tieto práva vlastnil sám jedinec, ktorý bol v tomto zmysle dôležitejší než akákoľvek sociálna skupina. Táto teória doviedla niektorých liberálov k tomu, že na spoločnosť sa pozerali ako na súbor jedincov, z ktorých sa všetci usilujú o uspokojenie vlastných záujmov a potrieb. Tomuto tvrdeniu sa hovorí atómizmus. OSOBNÁ SLOBODA
Liberáli neakceptujú názor, že jedinci majú absolútne právo na slobodu.