júla 2002 (SITA) - Slovenská veľvyslankyňa pri Rade Európy (RE) Anna Lamperová podpísala v Štrasburgu v mene Slovenska protokol číslo 13 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, týkajúci sa zrušenia trestu smrti za každých okolností. Slovensko sa tak pridalo k 15 európskym krajinám, ktoré protokol doteraz podpísali. Dokument vstúpi do platnosti, keď ho ratifikuje desať štátov.
Protokol zakazuje trest smrti aj za zločiny spáchané v čase vojny alebo súvisiace s teroristickými útokmi. Jeho cieľom je zaručiť ochranu života pri takýchto mimoriadnych udalostiach, pretože by unáhleným udelením trestu smrti mohlo dôjsť k justičnému omylu.

Ústava SR nepripúšťa trest smrti. Doterajší protokol č. 6, ktorým je Slovensko viazané, takisto zakazoval trest smrti, avšak s výnimkou vojny a bezprostredného ohrozenia vojnou. V takom prípade by bolo možné opätovne zaviesť trest smrti do legislatívy. Po ratifikácii protokolu č. 13 sa teda ruší najvyšší trest v čase vojny rovnako ako v čase mieru.

História trestu smrti na našom území od roku 1950
Ukladanie trestu smrti v Československu po roku 1950 Jednotný Trestný zákon č. 86/1950 Zb. poskytol trestu smrti viac priestoru, než tomu bolo v právnej úprave platnej do roku 1950, ale aj v právnej úprave platnej do 1. júla 1990. Podľa Trestného zákona z roku 1950 sa trest smrti vykonával obesením a v dobe zvýšeného ohrozenia štátu zastrelením.
Podľa štatistických údajov z rokov 1951 až 1955 bolo za politické trestné činy v tomto období uložených spolu 158 trestov smrti. Od roku 1948 do roku 1955 počet trestov smrti za politické delikty predstavuje spolu 257. Výkon trestu smrti sa na začiatku 50-tych rokov považoval za štátne tajomstvo.

Vykonávanie trestu smrti v rokoch 1970 – 1990
Počas uvedeného obdobia súdy na území Slovenska právoplatne odsúdili na trest smrti 31 osôb. Najvyšší súd ČSSR po povinnom preskúmaní potvrdil 21 rozsudkov trestu smrti a popravených bolo 16 osôb.
Ani jeden zo sledovaných prípadov nebol trest smrti vykonaný na prvotrestanom páchateľovi. Zo znaleckých posudkov k jednotlivým prípadom rovnako vyplýva, že popravené osoby boli ťažko narušené osobnosti. Tieto a ešte ďalšie prípady potvrdzujú záver, že k výkonu trestu smrti dochádzalo iba v prípadoch brutálnych trestných činov vraždy, spáchaných s mimoriadnou surovosťou a necitlivosťou. Posledná poprava v bývalej ČSSR sa uskutočnila v roku 1988.

Po roku 1990
Amnestia prezidenta republiky V. Havla bola svojím rozsahom výnimočná v dejinách bývalého Československa. Obrovský počet prepustených celkom prirodzene prekvapil nepripravenú spoločnosť a mal nepriaznivý vplyv na vývoj kriminality.