Konflikt

Každý z nás má určitú predstavu o význame tohoto slova. Naša prvotná myšlienka je založená na subjektívnych skúsenostiach a nemusí sa zhodovať s definíciami iných ľudí. Jedno však majú spoločné: konflikt je v našich predstavách úzko spojený s následkami. Až o čosi neskôr, pri hlbšom a detailnejšom skúmaní problému, sa začneme zaujímať o skutočnú príčinu konfliktu. V tejto práci sa chcem zaoberať celkovým vývinom konfliktu od jeho vzniku, príčin, znakov, prejavov a všetkého, čo s týmto problémom úzko súvisí. Konflikt je problém. Finálna ukážka niečoho, čo predtým nefungovalo a v neskoršom štádiu prerástlo do neriešiteľných rozmerov. Podstata problému nám môže vykĺznuť bez zistenia pôvodu, ktorý mohol byť potlačený alebo nevedomý. Osobnosť každého človeka je formovaná všetkými vplyvmi a problém, ktorý sme sa snažili riešiť mohol mať vo vnútri osobnosti skrytú a zmenenú podstatu. Znamená to napríklad, že ak človek má sklony reagovať agresívne na vonkajší podnet, môže si toto svoje správanie odôvodniť ako prijateľný obranný mechanizmus, alebo čokoľvek iné, čo ospravedlní jeho správanie. Tu sa však môže v skutočnosti jednať aj o neuvedomelé vyhľadávanie takýchto situácii z dôvodu uspokojenia vlastnej potreby. Pri nekontrolovateľnom agresívnom správaní sa dostáva do konfliktu zo svojím okolím a stáva sa nebezpečím pre spoločnosť. K takémuto správaniu však museli predchádzať určité vývinové štádia konečného konfliktu. Každý človek sa učí prijímať informácie a reagovať na ne istým spôsobom. Toto myslenie a správanie nám nieje naprogramované, ale učením si ho osvojujeme od narodenia. Vonkajšok, teraz myslím na všetko čo obklopuje psychické a fyzické JA, sa vyvíjalo počas celých dejín ľudskej spoločnosti. Musíme si uvedomiť, že ako ľudstvo sme prešli za niekoľko tisíc rokov našej existencie najrôznejšími vývinovými etapami, ktoré sformovali našu dnešnú podobu. Sme produktom celej histórie života, ľudí, vládcov, mysliteľov a tyranov, ktorý sa nezmazateľne zapísali do našej terajšej podoby. Súčasné myslenie je ovplyvnené nielen všetkými udalosťami v dejinách našej spoločnosti ale aj geografickou polohou.


Ako základné a prvé prostredie, ktoré je najdôležitejšie pre spracovanie vplyvov a informácii sme my sami. V hierarchii usporiadania je na druhom mieste rodina a priatelia. Ďalšie vplyvy na nás pôsobia z okolia nášho mesta, alebo štvrte v ktorej bývame.

Geografická poloha, susedné národy a ich kultúra je ďalším činiteľom ovplyvňujúcim naše myslenie. V konečnom rade, uvedomenie si, že všetci žijeme na jednej planéte a sme vzájomne prepojený nám dodáva pocit vzájomnej spolupatričnosti.


Teraz som sa dopracoval až k najpodstatnejšiemu prostrediu, ktoré z môjho pohľadu pôsobí najkonfliktnejšie. Globalizácia - mám na mysli CNN, a všetky masovokomunikačné prostriedky, ktoré zasahujú do našich osobností priamym vmiešaním vonkajších cudzích vplyvov. Narúšajú osobnostné prostredie záplavou informácií najrôznejšieho charakteru, ktorých príjmanie a spracovanie nieje vôbec ľahké. Príjmite teraz túto informáciu ako skutočne reálnu definíciu nášho prostredia: Sme obyvatelia plochy na špici kužeľa, ktorý je umiestnený na chrbte veľkej plávajúcej medzidymenzionálnej korytnačky. Zdá sa vám to absúrdne, ale takto sa asi tvária ľudia púšte, keď im niekto cudzí začne radiť, ako si dopestovať produkty typické pre strednú europu. Nemusí tu nastať konflikt v medziľudských vzťahov, ale prvom rade je tu problém vnútorného vyrovnania s novým ponímaním reality. Problémy takéhoto charakteru sa týkajú nás všetkých.



Sme ľudia s predsudkami so subjektívnym myslením a otvorenosť pre zmenu vnímania berieme ako strach z narúšania nášho najosobnejšieho prostredia. Tu vznikajú všetky problémy, ktoré sa môžu vyhrotiť do konfliktných situácií. Veľa krát sa stalo, že novy objav alebo iné vnímanie natoľko narušilo celú spoločnosť, že sa ocitla vo vážnej kríze. Kríza je strojcom konfliktov. Zmena prostredia, vzťahov, zaužívaného bezpečného stereotypu v každom z nás spôsoby aspoň minimálny vnútorný konflikt. Takýto stav nieje ťažké navodiť a vnútorne si to nemusíme uvedomovať. V tomto štádiu treba pracovať s vnútorným nepokojom a zistiť skutočnú príčinu. Potlačenie, alebo prenesenie problému na iný predmet záujmu nemusí byť najšťastnejšie riešenie. Energia vynaložená do ‚,neriešenia” sa určite neskôr prejaví v správaní a v ďalšom štádiu zistiť presnú príčinu nepokoja je bez odbornej pomoci ťažké.


Konfliktné správanie a nemusí sa jednať o plánovanú činnosť zameranú na deštrukciu, ale je vysoko pravdepodobne, že k takémuto správaniu neskôr príde. Človek je individuálna osobnosť, ktorá je vytvorená a formovaná v určitých podmienkach (sociálnych, spoločenských, či ekonomických) je aj jeho hodnotový systém, náboženské presvedčenie, a všetky vlastnosti charakteristické len pre jeho osobu.

To znamená, že riziko stretu dvoch rôznych osobností a vyústenie do vzájomnej konfrontácie je veľmi pravdepodobné a reálne. Konflikt je definovaný ako súčasné pôsobenie dvoch síl alebo podnetov približne rovnakej intenzity opačného charakteru. Rozlišujeme konflikt vonkajší, ten nastáva pri vzájomnom pôsobený dvoch a viac ľudí navzájom, alebo konflikt vnútorný, ktorý nastáva pri rozhodovaní ako stav neistoty a úzkosti.
Určitým riešením, alebo snahou vyvarovať sa spoločným konfliktom by mohlo byť pozmenenie celkového vnímania života ako jednotlivca a osvojenie si základných pravidiel vzájomnej solidarity a akceptácie.

KONTROVERZNÝ ŠTÁT IZRAEL

Krásna a bohatá krajina plná kontrastov, prírodných krás a historickým pamiatok. Krajina, na ktorú si nárokujú dva rovnako veľké, avšak odlišné národy, ktoré sú k tejto krajine zemepisne, historicky a kultúrne pripútaný.

Palestínčania - žijúci na tomto území bez vyhlásenia oficiálneho štátu pod Anglickou nadvládou až do príchodu Židov. V súčasnosti ešte stále nieje Palestína oficiálne uznaná ako krajina a stále vedie spory z Izraelom o územné delenie.

Židia, ktorý sa do tejto krajiny začali hromadne sťahovať až začiatkom 20 storočia a o niekoľko rokov neskôr vyhlásili svoj vlastný Izraelský štát s autonómnymi oblasťami Palestíny. Ben Gurion v Tel Avive – 14.5.1948


Židovský národ, ktorý bol prenasledovaný po celé stáročia si konečne našiel svoj domov. Miesto, ktoré si dokázal v 20 storočí ubrániť pred dobytím Arabským svetom a poraziť svojho nepriateľa v šesť-dnovej vojne. V tomto vojenskom konflikte, kde Izraelčania boli vyzbrojený modernými zbranami a vojensky podporovaný Spojenými Štátmi Americkými dokázali svoju jednotnosť a schopnosť brániť svoje územie. Pôvodným plánom arabských štátov bolo vojensky premôcť Izraelčanov a naspäť získať ich obsadené územia. Paradoxne sa však situácia zmenila a Izraelčania obsadily egyptský poloostrov Sinai a zväčšily svoje územie aj na severe krajiny o niekoľko stoviek štvorcových kilometrov. Toto územie neskôr Izraelský štát poskytol a sprístupnil pre nových židovských prisťahovalcov z celého sveta, ktorým v týchto podmienkach vytvoril prostredie pre nový život v zasľúbenej zemi. Po celom svete nenávidený a prenasledovaný národ, ktorý dokázal vybudovať za niekoľko rokov v púštnych podmienkach prosperujúce veľkomestá ako Tel Aviv, Haifu, Beer Shevu a v odľahlých častiach krajiny umelo zavlažované poľnohospodárske farmy takzvané Moshavy a Kibuce. Židia tvoria národ, ktorý sa zapísal do 4000 rokov starých dejín ľudskej spoločnosti.

Národ, ktorý si sám vládol v staroveku, zaznamenal svoje dejiny v biblii a potom na niekoľko storočí takmer zmizol zo sveta. Neskôr sa opäť objavil, aby bol takmer vyhubený nacistami, a v súčasnej dobe si vytvoril svoj vlastný štát, kontroverzný a stále obložený arabským svetom. Židia medzi ktorých patrili, filozofovia, myslitelia, vedci ktorý navždy zmenili dejiny ľudskej spoločnosti. Niekoľko desatročí stále najväčším problémom Izraelsko – Palestínského konfliktu sú sporné územia, na ktoré si nárokujú oby dva národy súčasne. Jediným možným riešením týchto problémov je zapojenie svetovej veľmoci ako pozorovatela a kontrolóra. USA by bolo reálne najprijateľnejšia alternatíva, pretože je vojensky vyspelá a zároveň podporovaná NATO, ale po septembrových útokoch na obchone centrum v NY je aj pre túto krajinu veľmi ryskantné zapájať sa do tak vážneho konfliktu. S geografického hladiska má v súčasnej dobe záujem spravovať tieto územia nielen Izrael, ale aj Arabský svet. Ak si prezriete mapu blízkeho východu zistíte, že Izrael tvorý veľmi maličkú čast na okraji Arabského sveta a zároven leží na geogarfickom spoji medzi dvoma kontinentami, čo je aj vojensky veľmi výhodna a dôležitá poloha. Preto je taký záujem a tak riskantne zapájať sa do tohoto konfliktu.

Ďalším závažným problémom sú akceptovateľné formy boja o sporné územia. Samovražebné útoky na civilné ciele zo strany Palestínčanov a Izraelská vojenská okupácia s obsadzovaním ďalších sporných území nieje práve najštastenjšia alternatíva. Vzájomná dohoda v nedohľadne a obete vzájomných útokov pribúdajú. Všetci na tomto tak konfliktonom mieste sú nejako týmyto spormi poznačaný, alebo poškodený. Vzájomná neznášanlivoť je tak obrovská, že jediným možným riešním musí byť len rozdelenie územia na dva suverénne štáty. Problém tu však nastáva nielen medzi politikmi ale aj vseobecnej nevôle každej strany pristúpiť ku kompromisu. Riešenie sa však musí nájsť, pretože každý národ má predsa snahu uchovania si vlastného rodu (ak to tak môžem nazvať). Vzájomné uvedomenie si vyhrotenej situácie a predstava katastrofálnych následkov pri pokračovaní konfliktu by mohla tento spor zmierniť. Jedinečnosť konfliktu, kedy dva približne rovnako veľké národy si právne nárokujú na celé územie. Každy má rovnaký nárok na toto územie z hystorického, zemepisného, kultúrneho, náboženského ...