Boh a človek boli priatelia, mohli sa spolu rozprávať, ale predsa to nebolo dobré. Prvá kniha Mojžišova hovorí: „Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré byť človeku osamote. Učiním mu pomoc, ktorá mu bude roveň.“. Žena sa stala spoločníčkou a priateľom svojho muža. Vzniklo tzv. „manželstvo“. V ďalšom pokračovaní nahradím slovo „biblické“ za slovo „kresťanské“. Takéto kresťanské manželstvo, s ktorým mal Boh úmysel urobiť človeka šťastným, je založené na vzájomnej opore, povzbudení sa, uznaní jeden druhého, neustálom rozprávaní sa, milovaní jeden druhého s radosťou. Je priateľstvom, nie však len obyčajným, ale najhlbším ľudským priateľstvom! Keď manželia žijú tak, ako im káže biblia, sú si blízkymi priateľmi, myslia na šťastie toho druhého, vzájomne sa rešpektujú. Biblia prikazuje manželovi, aby miloval ženu ako seba, uznanlivo nažíval so ženským pokolením ako so slabším a uctieval ženu ako spoludedičku milosti života, aby ich vzájomné modlidby neboli daromné. Manželkám na oplátku prikazuje: „Ženy bojte sa svojích mužov a správajte sa k nim ako k Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je spasiteľom tela. Ako je cirkev poddaná Kristovi, tak nech sú ženy poddané mužom vo všetkom“. Kto by nechcel žiť v jednom dome, v ktorom by sa obaja riadili podľa týchto slov? Na jednej strane zakladá manželstvo na vzájomnej opore, povzbudení, priateľstve, radosti a na strane druhej ženám prikazuje poddávať sa mužom vo všetkom, lebo muž je hlavou ženy. Aj keď netvrdím, že by som takúto formu manželstva neprial, kladiem si otázku: „ Aké teda má byť?“. Priateľské? Autoritatívne?

Žiadne formálne záruky trvácnosti manželstva neexistujú. Podpisom pri sobášnom akte nevznikajú záruky šťastného a doživotného manželstva. Takýto podpis sa dá zopakovať i za iných okolností. Avšak aj napriek tejto „ľahostajnej a chladnej“ úvahe si dovolím tvrdiť, že manželstvo často býva „Alcatrasom“ – nezdolateľným väzením, z ktorého sa nedá uniknúť. Samozrejme, že sa na toto tvrdenie musíme pozrieť z určitého nadhľadu. Kedykoľvek sa dá prerušiť, ale je to skutočné vyriešenie problému? Dvaja ľudia, ktorí sa ešte pred nedávnom ľubili, mali spoločné plány, spoločne vychovávali dieťa, boli jedno telo, odrazu sa nemôžu ani vidieť. Bol tento zväzok správny? Bol osožný? Nebol zbytočný? Nastáva pokoj, ticho? Áno, možno na chvíľu, ale čo ďalej? Hodiny, dni, týždne, ba dokonca roky trápenia a výčitiek. Nedalo sa niečo urobiť? Nemôžem sa vrátiť? Ale kto stúpi do tej istej kaluže? Je tu však určité východisko.