I. ÚVOD


Základ ľudských práv – rešpektovanie ľudského života a ľudskej dôstojnosti – môžeme nájsť vo väčšine svetových veľkých náboženstiev a filozofií. Ľudské práva zíslava každý človek narodením, nemusia sa kúpiť, nadobúdať či zdediť. Nazývajú sa neodcudziteľné, pretože nikto nemá právo odňať ich žiadnemu človeku zo žiadneho dôvodu. Sú teda vlastné každej ľudskej bytosti, bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické ci iné názory, národný a sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie.
Ľudské práva sú v priamo úmernom vzťahu k stupňu rozvoja demokracie spoločnosti, v ktorej človek žije, t.j. čím je demokracia stabilnejšia a rozvinutejšia, tým sú ľudské práva hlbšie zakotvené v jej štruktúrach a tvoria základné piliere, na ktorých sa demokracia buduje.
Ako sa hovorí v preambule zmluvy o Európskej únii, ľudia musia mať možnosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa ich dotýkajú. Pre ochranu ľudských práv je rozhodujúca existencia právneho štátu a uplatňovanie princípov demokracie. Tieto sú spravidla zakotvené v ústavných normách (ústava a ústavné zákony), ktoré by mali garantovať ochranu ľudských práv a slobôd.
Ľudské práva sú zvlášť dôležité vo vzťahu medzi jednotlivcom a štátom. Kontrolujú a regulujú výkon štátnej moci nad jednotlivcami, poskytujú im slobody vo vzťahu k štátu a vyžadujú, aby štát zabezpečil základné ľudské potreby v rámci svojej právomoci.

Táto práca je rozčlenená do niekoľkých kapitol, z ktorých každá poskytuje základné informácie o tých dokumentoch, ktoré sú neodmysliteľne späté s ľudskými právami.
Poslednú kapitolu by som venovala otázke ako podávať sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva z pohľadu občana SR.








II. DEKLARÁCIA PRÁV ČLOVEKA A OBČANA

Koniec 18. storočia sa v dejinách sveta a najmä Európy považuje za vyznamný medzník. V tomto čase prebehli dve revolúcie. Jedna v severnej Amerike, druhá vo Francúzsku. Tieto revolúcie sú považované za udalosti, ktoré vytvorili základ modernej demokratickej spoločnosti.
Francúzska revolúcia je jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách Európy.
V roku 1789, po neúspechoch zvrátiť zúfalú finančnú situáciu, zvolal kráľ Ľudovít XVI. zasadnutie Generálnych stavov5. Hneď na začiatku vyvstali problémy so spôsobom hlasovania. Tretí stav, ktorý mal najviac zástupcov žiadal, aby každý zástupca mal jeden hlas a aby boli návrhy prijímané väčšinou hlasov.