Šľachta a klérus presadzovali systém, v ktorom by mal každý stav len jeden hlas.
Po niekoľkých týždňoch hádok sa zástupci Tretieho stavu prehlásili za Národné zhromaždenie. K zhromaždeniu sa pripojili aj liberálne zmýšľajúci zástupcovia šľachty (La Fayette) a duchovenstva (Talleyrand).
Pri kráľovi zostala reakčná šľachta a duchovenstvo (tzv. kráľovnina strana). Títo ľudia presvedčili kráľa, aby na rozohnanie zhromaždenia použil loajálne vojenské jednotky, a aby prepustil obľúbeného ministra financií Neckera. V Paríži to vyvolalo vzburu, ktorá skončila pádom Bastily (14.7.) a následným ústupom kráľovského vojska. Pohnuté udalosti prinútili Národné zhromaždenie konať: boli zrušené privilégiá šľachty a duchovenstva spoločne s feudálnymi titulmi, zakázalo sa predávanie a kupovanie úradov. Potom poslanci pristúpili k vypracovaniu ústavy. V jej preambule - Deklarácii práv človeka a občana, delegáti formulovali ciele revolúcie, ktoré v skratke vystihovalo heslo Liberité, Égalité, Fraternité (sloboda, rovnosť, bratstvo).

III. VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBôD

Všeobecná deklarácia ľudských práv, prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v r. 1948, je vyhlásenie princípov, ktoré majú veľký vplyv v celosvetovom meradle. Hoci samotná Deklarácia nie je záväzná, mnohí právnici argumentujú, že sa stala právne záväznou prostredníctvom medzinárodných zvyklostí a praxe, pretože sa použila v ústavách veľkého počtu krajín a v právnych prípadoch.

Deklarácia sa skladá z preambly a 30tich článkov, ktoré pokrývajú celú paletu ľudských práv. Je to hystoricky najdôležitejší dokument.
Deklarácia obsahuje:
A: Základné práva (život, rovnosť pred zákonom, sloboda na princípe prezunkcie neviny, ochrana osobnosti, ľudskej dôstojnosti a súkromia);
B: Politické práva (právo byť občanom štátu, právo na azyl, štátnu príslušnosť, byť osobnosťou, právo mať štátne občianstvo, sloboda pohybu, právo na štrajk, právo zúčastňovať sa politického života);
C: Ekonomické práva (právo na majetok, slobodnú voľbu zamestnania, primeranosť pracovných podmienok, právo na zodpovedajúcu mzdu)
D: Sociálne práva sú obsiahnuté vo viacerých článkoch. Základnou spoločenskou jednotkou je rodina, ktorá má nárok na ochranu štátom. Sociálne práva sa tu chápu v dvoch významoch. Na jednej strane je to iba právo na prácu. V užšom ponímaní sociálne práva zahŕňajú právo na sociálne zabezpečenie. Sociálne zabezpečenie je definované tak, aby zahŕňalo základné potreby obyvateľstva. Ide o zaistenie potravy, šatstva, bývania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych opatrení.