Ak sa človek, ktorý ohlasoval samovraždu viac neobjaví, nasledujú žeravé diskusie.

Existuje aj iný koniec ako samovražda?
Tak ako to funguje, keď niekto chce vystúpiť zo sekty, to ešte našťastie na samovrazedných fórach nie je. V Nemecku vedia len o dvoch ľuďoch, ktorí skončili so samovražednými "pokecmi" na webe. Ďalší sa vďaka zásahu rodičov lieči na psychiatrii na uzatvorenom oddelení.
Modelový príklad predstavuje istá nemecká návštevníčka samovražedných fór. Bývalá administrátorka fóra si bojednala lieky u dílera, no účet sa dostal do rúk jej matke, ktorá zalarmovala políciu. Polícia informovala tím psychológov z iniciatívy EBI-Sachsen e. V., ktorí sa skontaktovali s postihnutou. Na začiatku starostlivosti sa slečna vyjadrovala stručne, sekavo a rýchlo. Až po niekoľkých sedeniach sa zmenila jej reč a bola zrozumiteľnejšia a pomalšia. Fóram a chatom venovala podstatne menej času. Najprv sa pomaly sťahovala z fóra. Potom sa snažila aj menej chatovať. Momentálne komunikuje skoro už len prostredníctvom e-mailov a SMS. Chatujúcich sa nedá odlákať z týchto fór a chatov bez nového denného rytmu. Zároveň potrebujú starostlivosť (domáci lekár a psychiater). Keďže sa nepravidelne strajvú a málo spia, nie je ich celkový zdravotný stav veľmi dobrý. Pacientka sa vyskytovala na fórach pod piatimi rôznymi nickmi a podľa viacrých psychologických posudkov má ťažké poruchy osobnosti. Ale aj tak sa nechce liečiť u psychiatra. To vyplýva z vládnucej mienky na fórach, že sa treba vyhývať psychiatrom a polícii. Po trojmesačnej práci s postihnutou má tím psychológov nádej, že sa zúčastní na desaťdňovej terapii na špeciálnej psychiatrickej klinike pre pacientov so samovražednými sklonmi. Ešte raz treba pripomenúť, že pred vstupom na fóra neprejavovala žiadne samovražedné skloony, jej výsleky v škole boli veľmi dobré, mala dobré sociálne kontakty a nemala žiadne poruchy osobnosti. Samovražedné fóra na internete začala navštevovať v máji 2000. V októbri prerušila školu; do lavíc zasadla opäť až o rok. Do polovice januára 2001 sedela prilepená na monitore, keď niekto ohlásil samovraždu. Potom prvýkrát zavolala pomoc. Dovtedy psychológovia pracovali na tom, že ak nie je schopná zavolať políciu alebo lekára, má sa ozvať aspoň ich, aby niečo podnikli. Odvtedy ich informovala o 6 prípadoch plánovaných samovrážd. V týchto prípadoch prišla včas polícia a dalo sa tomu zabrániť.
Väčšina mladých, ktorí sa "namotajú" na samovražedné fóra, sa predtým nezaoberala myšlienkou na samovraždu. Návody na samovraždu dostali potom bezplatne on-line. Napríklad jeden chatujúci sa pýtal, ako má skoncovať, keď sa bojí skočiť zo skaly alebo pod vlak a podrezaným žilám neverí.