Samovražedné fóra na internete

Nedávne informácie o samovraždách mladých ľudí v priamom prenose na internete otvorili Pandorininu skrinku. Hrozba samovraždy u mladých nesmie byť podľa expertov naďalej tabulizovaná, no neznamená to, že samovražedné fóra na internete treba automaticky zakázať. Treba ich posudzovať diferencovane.
Nebezpečné sú stránky, ktoré ponúkajú návod na samovraždu. Postoj lekárov a psychológov k online fóram na tému "samovražda" je sporný. V roku 2000 zaregistrovali výskumníci len v Nemecku približne 12 takýchto stránok, teraz je ich asi 30 (na slovenskom internte je len jedna porovnateľná stránka www.depka.sk, avšak nie je to klasické fórum). Nebezpečie týchto fór je v spôsobe, akým sa o dobrovoľnej smrti komunikuje. V týchto fórach môžu na jednej strane mladí nájsť návod, ako skoncovať so životom, alebo si na tento moment nájdu spoločníka. Rovnako však môžu mať tieto fóra pozitívne účinky: človek zistí, že aj iní majú podobné pocity, problémy a môžu dostať kontakty na poradenské zariadenia. O tejto téme by sa nemalo v médiách mlčať; treba len starostlivo vybrať spôsob, ako tému podať. Samozrejme, že to môže niekoho pohnúť k napodobňovaniu, ale tá osoba už musí mať k tomu dispozície. Rodičia a priatelia by nemali samovražedné myšlienky ignorovať, označovať ich za blbnutie. S postihnutými treba rozprávať a odporučiť im profesionálnu pomoc.

Čo je samovražedné fórum?
Na samovražednom fóre sa stretávajú väčšinou mladí, aby sa porozprávali o každodenných problémoch so školou, rodičmi, priateľmi, avšak najviac o samovražde a metódach, ako na to. Fóra sú pre ich účastníkov únikom zo sveta, v ktorom im nikto nerozumie. Namiesto toho, aby hľadali pomoc u priateľov z ozjastného sveta, dúfajú, že ju nájdu u nových priateľov na webe. Samovratedné fórum je virtuálny priestor, kde návštevníci strácajú zábrany voči samovražde. Kto sa úplne oddá tomuto virtuálnemu svetu, nevie po dvoch - troch mesiacoch rozlíšiť reálny svet a život na webe. Na fórach a chatoch nevystupujú záujemcovia pod ozjastným menom, aby samozrejme nikto nezistil ich identitu. Administrátori fór zriaďujú vlastné portály, pretože samovražedné fóra provederi mažú - napr. fórum 3222 na Parsimony.net. Tie slúžia ako adresy automaticky návštevníka presmerujú na príslušné fórum.

Ak teda provider zruší samovražedné fórum, môže administrátor fóra ihneď prejsť na predprípravné náhradné fórum.

Spúšťajúce momenty
Mladí, ktorí sa nachádzajú momentálne v stresovej situácii s rodičmi, školou, atď., si môžu zrazu zmyslieť zadať vyššie uvedené pojmy do vyhľadávača. Inou možnosťou ako sa dostať na samovražedné fóra, je "ústna propaganda". Návštevník takýchto stránok len veľmi zriedka informuje svojich priateľov v ozajstnom živote o tom, že navštevuje chat smrti. "Ústna propaganda" funguje len vtedy, ak je stránka "cool". "Ústna propaganda" funguje aj na internete. Niektorí chatujúci sú registrovaní aj na iných príslušných fórach a chatoch (predtým než vstúpia do samovražedného chatu) a rozprávajú fascinovane o novej téme. Takto sem možno vtiahnuť diskusného partnera z iného fóra. Ak je mládežník dostatočne fascinovaný, aby sám napísal príspevok na fórum alebo sa aspoň zaregistroval, automaticky vstúpi do sveta fór smrti.

Závislosť od fóra
Administrátori fóra sú často pre nových účastníkov idolmi. Často sa diskutuje, či možno porovnávať závislosť od internetu s inými závislosťami. Podľa mňa tu existujú rôzne druhy závislosti. Sú tu webfanatici, ktorí surfujú asi všade a zakladajú si na tom, že sú on-line. Potom je tu závislosť od určitých tém, fór a chatov. Účastníci vyvíjajú závislosť od obdsahu fóra, to znamená, že musia byť on-line dlho a často, aby mohli chatovať s inými účastníkmi alebo byť informovaní o najnovších príspevkoch na fóre. Každý jedinec ovplyvňuje celkové dianie a tým aj smerovanie fóra. Príspevky, ktoré sú proti samovažde alebo obsahujú skutočné ponuky na pomoc, však administrátori fór okamžite mažú. Nový účastník musí najprv istý čas prispievať na fórum, aby bol jeho nick ako-tak známy. Ak má rovnaké názory ako ostatní, tak si s ním vymenia e-mailové adresy a ICQ čísla. Osobná kumunikácia prebieha na chate aj súkromno vo dvojici. Ak účastníka akceptuje "tvrdé jadro" chatu či fóra, vymenia si s ním aj čísla mobilov, neskôr aj čísla pevných liniek či adresy. V tejto fáze už patrí účastník taktiež k "tvrdému jadru".

Davová psychóza na chatoch a fórach
Nováčik na fóre nemá podľa odborníkov vopred samovražedné sklony. Avšak už vo vstupnej fáze sa za takého pokladá, lebo účastníci fóra sa rozprávajú o problémoch, ktoré má aj on sám. Zároveň sa začína identifikovať aj s problémami druhých a preberá ich ťarchu na seba. V dôsledku toho môže prísť k osobným poruchám. U chatujúcich, ktorí majú viaceré nicky, možno predpokladať, že aj v reálnom svete majú viac osobností. Prostredníctvom závislosti od fóra sa človek stále viac vzďaľuje od reálneho sveta a virtuálny svet stále viac preniká do reálneho života jednotlivca. Účastník väčšinou stráca kontakty s ľudmi, sociálne väzby a reálne vnemy.

Dôsledkom je, že virtuálny svet vytláča reálny. Myslenie a reč sa prispôsobia novému svetu. Dostávajú sa do čítania o samovražde ku svetu samovražedných fór, kde nastupuje aj určitá davová psychóza. Možno si to predstaviť asi takto: chat a fórum sú postavené ako kužeľ. V tomto kuželi sa pohybuje každý chatujúci na obežnej dráhe pomalšie alebo rýchlejšie nahor. Vrchol kužeľu je alebo pokus o samovraždu alebo dokonaná samovražda. Keďže si každý chatujúci myslí, že má rovnaké samovražedné sklony ako ostatní, existuje v skupine pozoruhodná homogenita. Ak majú niekoľkí účastníci nezhody, pripomenú im ostatní, že sú jedna spoločnosť s rovnakými záujmami a nezhody prestanú. Každého chatujúceho doháňajú ostatní účastníci vedome či nevedome na vrchol kužeľa. Keď sa niekto ozve, že chce skoncovať, ale nevie ako, hneď dostane množstvo typov, ako sa odrovnať či už liekmi lebo inak. Ak niekto oznámil termín samovraždy, tak sa ho ľudia stále pýtajú, prečo ešte žije. Niekedy sa dohodnú viacerí ľudia, že spoločne skoncujú so životom. Ak sa niekto chce predávkovať liekmi, jeden z prvých návrhov je phenobarbital. V samovražedných komunitách je tento liek kultom, treba mať doma. Kto sa bojí skočiť z paneláku, dostane na fóre typy, ako strach prekonať. Odporúčajú sa upokojujúce tabletky, víno..
Ohlásením samovraždy sa dostáva dotyčný pod veľký tlak:
a) pod tlak spáchať samovraždu alebo
b) nespáchať samovraždu - avšak závislosť od fóra alebo chatu je tak veľká, že prichádza k problému, ako si nespáchanú samovraždu v on-line komunite zodpovie.
Existujú však aj tzv. fakers, ktorí ohlásia samovraždu len tak zo žartu. Účastníci fóra alebo chatu, ktorí naháňajú iných k samovražde alebo tlačia na osobu, ktorá sa ju chystá spáchať, ho väčšinou odpíšu ako fakera. Administrátori fóra však nemôžu spoznať, či ide o fakera, alebo, či to človek myslí vážne. Vo svojom on-line denníku opísal admin fóra, ako chce skoncovať so životom. Opísal, kde a kedy kúpil zbraň. Takisto napísal, že ešte reaz bude musieť zbehnúť do mesta, lebo nevie dať brokovnicu dokopy. Všetci to čítali a skoro všetci sa prizerali, keď sa 17. novembra 2000 zastrelil. Nikto mu neposlal pomoc alebo nezalarmoval rodičov. Príspevky na fórach alebo chatoch otupujú zábrany pred samovraždou. Aj osoby, ktoré nemajú dispozície na samovraždu, sú po niekoľkých mesiacoch v takom psychickom stave, že nie sú schopní dostať sa z fór alebo poslať iným pomoc, napríklad políciu či lekárov. V kritických momentoch sedia v napätí pred svojou obrazovkou a čakajú.

Ak sa človek, ktorý ohlasoval samovraždu viac neobjaví, nasledujú žeravé diskusie.

Existuje aj iný koniec ako samovražda?
Tak ako to funguje, keď niekto chce vystúpiť zo sekty, to ešte našťastie na samovrazedných fórach nie je. V Nemecku vedia len o dvoch ľuďoch, ktorí skončili so samovražednými "pokecmi" na webe. Ďalší sa vďaka zásahu rodičov lieči na psychiatrii na uzatvorenom oddelení.
Modelový príklad predstavuje istá nemecká návštevníčka samovražedných fór. Bývalá administrátorka fóra si bojednala lieky u dílera, no účet sa dostal do rúk jej matke, ktorá zalarmovala políciu. Polícia informovala tím psychológov z iniciatívy EBI-Sachsen e. V., ktorí sa skontaktovali s postihnutou. Na začiatku starostlivosti sa slečna vyjadrovala stručne, sekavo a rýchlo. Až po niekoľkých sedeniach sa zmenila jej reč a bola zrozumiteľnejšia a pomalšia. Fóram a chatom venovala podstatne menej času. Najprv sa pomaly sťahovala z fóra. Potom sa snažila aj menej chatovať. Momentálne komunikuje skoro už len prostredníctvom e-mailov a SMS. Chatujúcich sa nedá odlákať z týchto fór a chatov bez nového denného rytmu. Zároveň potrebujú starostlivosť (domáci lekár a psychiater). Keďže sa nepravidelne strajvú a málo spia, nie je ich celkový zdravotný stav veľmi dobrý. Pacientka sa vyskytovala na fórach pod piatimi rôznymi nickmi a podľa viacrých psychologických posudkov má ťažké poruchy osobnosti. Ale aj tak sa nechce liečiť u psychiatra. To vyplýva z vládnucej mienky na fórach, že sa treba vyhývať psychiatrom a polícii. Po trojmesačnej práci s postihnutou má tím psychológov nádej, že sa zúčastní na desaťdňovej terapii na špeciálnej psychiatrickej klinike pre pacientov so samovražednými sklonmi. Ešte raz treba pripomenúť, že pred vstupom na fóra neprejavovala žiadne samovražedné skloony, jej výsleky v škole boli veľmi dobré, mala dobré sociálne kontakty a nemala žiadne poruchy osobnosti. Samovražedné fóra na internete začala navštevovať v máji 2000. V októbri prerušila školu; do lavíc zasadla opäť až o rok. Do polovice januára 2001 sedela prilepená na monitore, keď niekto ohlásil samovraždu. Potom prvýkrát zavolala pomoc. Dovtedy psychológovia pracovali na tom, že ak nie je schopná zavolať políciu alebo lekára, má sa ozvať aspoň ich, aby niečo podnikli. Odvtedy ich informovala o 6 prípadoch plánovaných samovrážd. V týchto prípadoch prišla včas polícia a dalo sa tomu zabrániť.
Väčšina mladých, ktorí sa "namotajú" na samovražedné fóra, sa predtým nezaoberala myšlienkou na samovraždu. Návody na samovraždu dostali potom bezplatne on-line. Napríklad jeden chatujúci sa pýtal, ako má skoncovať, keď sa bojí skočiť zo skaly alebo pod vlak a podrezaným žilám neverí.

Poradili mu istý liek, cyankáli alebo otravu pre potkany.

Obchod s drogami a zbraňami
Obchod s liekmi na fórach prekvitá. Najčastejšie odporúčaný liek samovrahov užívajú epileptici a dostať ho v lekárni na predpis. Dopláca sa relatívne nízka suma, keď to človek porovná s cenou v internetovej predajni (410 eur). Lieky dostanete pohodlne poštou. Vo fórach upozorňujú na neseriózne ponuky, na ktoré už niekoľko potencionálnych samovrahov naletelo.
Mladí sa oboznamujú aj s pravidlami pri kúpe zbraní. Napríklad každý Rakúšan si po dovŕšení 18 rokov môže kúpiť po predložení občianskeho preukazu brokovnicu. Tieto sa s vysokým ziskom predávajú ďalej. Okrem liekov a zbraní iné poniky na fórach.

Poradenstvo a inervencie
Keďže sa pracovníci iniciatívy IBE-Sachse e. V. starali o administrátorku fóra, dostali cež ňu kontakt aj na iných účastníkov a administrátorov fór, ktorí sú schopní ich informovať o vopred ohlásených samovraždách. Kvôli zabraňovaniu samovrážd nastala na fórach a chatoch nová situácia. Účastníci, ktorých podozrievali z toho, že zavolali políciu, boli tvrdo napadnutí. V prípade administrátorky fóra, ktorá bola v ich starostlivosti, boli ataky tak tvrdé, že takmer spáchala samovraždu. V tomto čase bola skupina vážne agresívna voči ozajsntej pomoci zvonka a videla to ako vniknutie do ich sveta. Ale aspoň štyria účastníci pochopili, že takáto pomoc je potrebná. Aj oni sa neskôr sami na nich obrátili, keď sa zjavili ohlásené samovraždy. Tak sa tím našťastie včas dozvedel o minimálne 9 neplnoletých, ktorí chceli zinscenovať masovú samovraždu. Takto mohli zabrániť jej uskutočneniu. Keď sa chatujúci nachádzajú pod dohľadom psychológov, zatajujú lekárom ich účasť na takýchto fórach. Takto nemôže aktívne vplývať na pacienta žiaden psychoterapeut ani sociálny pracovník. Odborníci majú skúsenosti, že výstup zo sietí samovražedných fór je možný s pomocou zvonka - a však treba spolupracovať s psychológom alebo psychiatrickými zariadeniami, ktoré majú skúsenosti s takýmto typom fór alebo chatov.

Zdroje:

príloha denníka SME 2003 -