Medzitým sa v JAR v roku 1948 zavádza apartheid - zákon o rozdelení obyvateľstva na biele, čierne a farebné a v roku 1950 registrácia čierneho obyvateľstva. Z protestnej organizácie sa odštepuje militantné krídlo (Panafrický kongres). Aj vďaka tomu je v roku Africký národný kongres (ANC) zakázaný a jeho vedúci predstavitelia uväznení, Mandela a jeho siedmi komplici na doživotie. Kongres sa presúva za hranice JAR, odkiaľ vyvíja sabotážne akcie pod názvom Kopija národa. V polovici 80. rokov sa dostáva do konfliktu s ostatnými spolkami vrátane PAC. Situácia v JAR sa mení za prítomnosti prezidenta De Klerka. Ešte pred svojim dosadením do postu prezidenta sa stretáva vo väzení s Mandelom, ktorého prepúšťa z celoživotného väzenia. ANC sa obnovuje, uzatvára dohody s ostatnými černošskými organizáciami. V roku 1994 sa konajú v krajine prvé demokratické voľby s účasťou černošského obyvateľstva. ANC získava presvedčivé víťazstvo a Mandela sa stáva prezidentom. Odstúpil v roku 1997 a nahradil ho Thabo Mbeki.
Rozpad koloniálneho systému v Afrike bol predznačený krvavými povstaniami proti koloniálnym vládcom. Známy je krvavý konflikt v Alžírsku, kde sa proti francúzskym kolonistom postavili alžírski separatisti. Ani po rozpade kolónií nenastal v Afrike pokoj. Väčšina štátov mala hneď po svojom vzniku demokratickú ústavu, postupne však v niektorých krajinách získavali prevahu marxisticky orientované diktátorské, často až vojenské režimy, ktoré spôsobili katastrofálny stav hospodárstva a chudobu väčšiny obyvateľstva. Až začiatkom 90-tych rokov dvadsiateho storočia nastáva čiastočná demokratizácia (Konžská demokratická republika, Pobrežie slonoviny, Benin, Togo, Gabon, Angola, Mozambik, Rwanda, Buinea-Bissau, Kamerun, Zambia, Zimbabwe, ...). Veľkú úlohu v týchto nových demokraciách zohrávajú staré kmeňové tradície, hlboko zakorenené medzikmeňové nepriateľstvá vyvolávajú krvavé konflikty: Hutovia - Tutsovia v Zaire, Hausovia - Ibovia v Nigérii.. Situácie sa zvládajú len s nasadením mierových síl OSN.
Situácia s demokraciou teda nie je v Afrike dobrá ani v súčasnosti. Naozaj tu chýbajú tradície v utváraní demokratických spoločností. Aj keď v minulosti, ešte pred príchodom kolonistov tu boli určité črty demokratického zmýšľania. Ja osobne si neviem predstaviť ako by fungovalo kmeňové spoločenstvo bez porady „rady starších“. Ani najväčší šaman nemal úplné vetovacie právo. Ich hodnoty ležali podobne ako u náčelníkov amerických indiánov niekde na hranici medzi veľradcom a hlavným liečiteľom. K dôležitému rozhodnutiu muselo prísť po dohode. Z afrického historického kontextu trochu vyniká spoločnosť starovekých Egypťanov.