Jedna z prvých civilizácií však vznikla na celkom špecifickom podklade. Životodarné vlastnosti Nílu sa dali využiť iba v dobre organizovanom spoločenstve s presnými pravidlami. Preto sa netreba čudovať, že hlavný organizátor spoločnosti sa veľmi rýchlo vyšvihol do „božského“ postavenia. Je to v Afrike ojedinelý prípad, hoci sa v histórii zopár podobných, ale v oveľa menšej mierke vyskytol viackrát: ríše v povodí Nigeru či Konga. Z takýchto kmeňových spoločenstiev sa vďaka kolonistom stali ríše „na kolenách“. Postupne strácali obyvateľstvo i prirodzené autority. Na šamanov sa zabudlo a keď sa vymanili z koloniálneho vplyvu neostávalo im nič iné iba prebrať vzor demokracie od kolonistov. Bolo by to fajn, keby sa nezabudlo na množstvo etník, ktoré sa nedopatrením dostali do umelých hraníc. Tie sú zdrojom ďalších roztržiek. No i keď odhliadneme od etnickej rôznorodosti, nemožno ani len pomyslieť na zlepšenie demokracie v Afrike. Nehovorí sa onej veľa, čosi napovie vražda prezidenta v Demokratickom Kongu, kde bol síce sľúbený demokratický proces, ale je sprevádzaný početnými nepokojmi a politickými krízami., čiže z toho vyplýva, že zdravotnícke a sociálne služby sú značne obmedzené, takisto aj školstvo. nedokončené demokratické voľby v Zimbabwe a všadeprítomná korupcia v Nigérii, ktorá získala nezávislosť v roku 1960 (tak ako väčšina afrických štátov), v súčasnosti je tam vojenská vláda, ktorá aj keď nemá veľkú podporu obyvateľstva drží moc vo svojich rukách.
Neviem, či demokracia sa stane základným pilierom africkej spoločnosti. Čosi sa črtá v JAR, no stále silnejšie sa tento plamienok na čiernom kontinente prekrýva dymom v ostatných častiach. Dalo by sa povedať, že severná - islamská Afrika je z hľadiska demokracie na tom lepšie ako južná., no Sudán je USA označený ako jeden zo štátov, kde je semenište terorizmu. V Alžírsku sa tiež vystriedalo kopec nepokojov,ešte v súčasnosti tam je vojenská vláda, ktorá prevzala moc v roku 1992, kvôli tejto forme vlády značne poklesol počet Európanov, ktorí tam dovtedy boli.