referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edita
Nedeľa, 26. septembra 2021
Demokracia v Afrike
Dátum pridania: 03.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mkubiatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 000
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 
Hoci sa Afrika považuje za kolísku civilizácie, nedá sa to isté povedať o demokracii v nej. Afriku by sme mohli z hľadiska kultúry a historického vývoja rozdeliť na dva úplne odlišné celky: na severe je to svet po stáročia ovplyvňovaný Arabmi a islamom, južne od Sahary, tam kde islam prenikal iba sporadicky možno považovať Afriku ešte ako starú tradičnú spoločnosť. Pre vývoj Africkej demokracie je príznačné dlhé obdobie vývoja v týchto dvoch samostatných celkoch a jeho náhle vystriedanie koloniálnymi pomermi, ktoré sa snažili posunúť Afriku hneď medzi moderné spoločnosti. Chýbajúci článok v historickom vývoji zanechal na vývoji africkej spoločnosti výraznú medzeru, ktorá sa prejavuje aj v súčasnosti. Afrika bola počas koloniálnych dôb hlavným cieľom všetkých kolonistov, nielen ako zdroj surovín ale i ako odbytište výrobkov a trh. Tradičné šamanské či iné kmeňové autority boli nahrádzané umelo dosadenými koloniálnymi autoritami. Chýbal tu teda klasický vývoj spoločnosti formovanej od základov. Umelé autority sa aj umelo správali. Dovtedy rovnocenné obyvateľstvo presvedčili o svojej nadvláde, ktorá spočívala mnohokrát na diktátorských princípoch. Okrem toho kolonisti si rozdelili krajiny podľa vlastných pravidiel, ktoré sa ani nesnažili rešpektovať etnické hranice. Tak sa stalo, že územia jedného etnika sa dostali pod právomoc dvoch či troch kolonistov. Takýmto usporiadaním utrpel severný i južný africký svet, na juhu sa však prejavil výraznejšie, pretože na severe sa postupne presadil jednotiaci prvok islamu. Proti koloniálnej nadvláde vznikali na viacerých územiach Afriky spolky združujúce hlavne černošské obyvateľstvo odsunuté kolonistami na vedľajšiu politickú koľaj, kde sa im čoraz viac vzďaľovali nielen politické ale i sociálne ba i ľudské práva. Okrem Panafrického spolku je najznámejší Africký národný kongres (ANC). ANC vznikol v roku 1912 v Juhoafrickej republike najprv s cieľom prekonať kmeňové a národnostné rozdiely a zjednotiť juhoafrický národ proti panstvu Britov a Búrov a boj za rasovú rovnoprávnosť a odstránenie diskriminačných zákonov. Zakladateľmi boli africkí vlasteneckí intelektuáli a kmeňoví náčelníci. V prvých desaťročiach to bola iba protestná organizácia, no v 50-tych rokoch už najväčšie masové hnutie (100 tisíc členov). S rozvojom priemyslu získava ANC čoraz silnejšie postavenie vďaka odborom.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: LIŠČÁK, V., FOJTÍK, P., 1998: Státy a území světa. Libri, Praha, 1096 s., BATEMAN, G., EGANOVÁ, V., 2002: Zeměpis světa. Columbus, Praha, 512 s
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.