Tak ci tak, nech uz kritizujeme zhubny vplyv penazi na vsetko okolo nas akokolvek, iste je, ze cela dnesna spolocnost je na nich zalozena; bez nich sa neda do nej zapadnut a normalny zivot v modernych statoch je bez nich nemyslitelny. Spociva to v tom, ze peniaze su zakladom penazneho hospodarstva, v ktorom sa ludstvo aj teraz nachadza. Dalo by sa vlastne zit bez nich? Ako by muselo byt spolocenstvo ludi zorganizovane, aby fungovalo inak ako bez penazi? Casom sa istotne dopracujeme k nejakym odpovediam na tieto otazky, lebo ludstvo je neustale v evolucii.
Obdobie medzi 13. a 18. rokom je v zivote cloveka nesmierne dolezite. Okrem mnozstva inych veci sa formuje aj vztah k peniazom. Aky maju vlastne mladistvi k nim vztah? To som sa snazil zistit mojou pracou. Vztah mladych ludi k peniazom, vyska vreckoveho ci sposob utracania naznacuju vela o jednotlivcovi, rodine, ba state. Jednoznacne je, ze kazdy jedinec je pod vplyvom okolia, v ktorom sa nachadza, a ktore vplyva na jeho dusevny vyvin. Najma rodicia sa podielaju na vychove, tym padom aj na vytvoreni si vztahu k peniazom. Mojou pracou sa snazim okrem ineho aj potvrdit tento nazor. Predsa rodicia su ti, ktori urcuju vysku vreckoveho, reguluju z casti vydaje deti, pripadne ich usmernuju, kritizuju. To je ich uloha, na zaklade ktorej sa priamo podielaju na vychove. Snazil som sa aj zistit, do akej miery davaju jednotlivi rodicia svojim detom volnost ohladom financii. Su rozne sposoby: napr.daju rodicia detom mesacne vela penazi, ale nefinancuju detom(myslime mladistvych) oblecenie, mobil, benzin na auto a i. Tato schema ale funguje len ak je medzi rodicmi a detmi dobre zabehnuty vztah zalozeny predovsetkym na dovere. Druhou moznostou by bolo, ak rodicia davaju detom menej penazi, pripadne ziadne vreckove v pravidelnych casovych intervaloch (mesacne, tyzdenne a pod.), s tym, ze si ich deti pri kazdej vychadzke alebo potrebe vypytaju urcitu sumu penazi. Takto ma rodic prehlad, na co jeho dieta vydava peniaze, kolko a kde a ma tak nad nim lepsiu kontrolu; vie ho lepsie usmernovat. Nevyhodou tohto typu je, ze deti nie su vede k samostatnosti. Spolahnu sa vzdy na to, ze ked potrebuju peniaze, rodicia im ich aj daju. Dospeli isto stracaju prehlad nad vydavkami sami, ked pride ich syn,dcera raz za mamou, potom za otcom. V prvom pripade dostane mladistvi uz v tomto veku istu pevnu ciastku, s ktorou sa musi naucit vyjst a financovat svoje potreby. Vie, ze okrem surneho pripadu nedostane od rodicou pridane. Musi si vsetko sam rozratat, a tym je vedeny k samostatnosti, stava sa spolahlivejsim. O oboch moznostiach by sa dalo polemizovat.