A prave predsudky su snad tym najvacsim dosledkom financnej roznotvarosti spolocnosti.
Ako metodiku mojho vyskumu na potvrdenie pripadne preskumanie mojich hypotez som si zvolil
dotaznik a rozhovor. Rozhovor som viedol z 10 ludmi v mojom veku. 6 chlapcov a 4 dievcata mi odpovedali kazdy takmer inak na rovnake otazky.Ako prve som sa ich spytal na ich hodnotovy rebricek - dal som im ako moznost uviest 6 pre nich najdolezitejsich veci. Vsetci uviedli aj peniaze ( v roznom poradi-od 2. az po 6. miesto). 3 chlapci uviedli peniaze ako 3.najdolezitejsiu vec a pre zvysnych troch bola 4.najdolezitejsou. Dievcata sa stavali k peniazom viac odmietavejsie ako chlapci. Takmer vsetky mi prizvukovali ich zhubny vplyv na charakter a osobnost, ale jednym dychom zaroven dodali, ze v sucasnosti sa bez nich neda existovat.3 z nich mi udali peniaze ako 4 najdolezitejsiu vec a jedna z nich ako 6. S vyskou ich vreckoveho neboli spokojni 7, z toho 5 chlapci a 1 dievca. Zaujimave je, ze vsetci desiati by chceli zarabat viac ako ich rodicia. Toto potvrdzuje dolezitost penazi a tuzbu za nimi, aj ked pre nas vela neznamenaju. Casto si to ani neuvedomujeme. Na otazku aky je vplyv penazi v nasom state, mi odpovedal kazdy rozne. Chlapci sa mi zdali viacej politicky zaujati, s lepsim prehladom ako dievcata, vsetci ale spomenuli okrem ineho aj korupciu, v ktorej sa vplyv penazi prejavuje najviac a nespokojnost so socialnou situaciou v state. Vsetci opitani vlastnili vlastny mobilny telefon, cim sa ich vydaje zvacsovali. K otazke ako by charakterizovali svoj vztah k peniazom hladali vsetci dlhsie odpoved a vahali. Je tazke vyjadrit sa par vetami k tejto teme. Siesti ( z nich 4 chlapci a 2 dievcata) by ho charakterizovali ako obycajny, nicim zvlastny, podobny ako maju ostatni rovesnici, nie su prilis upati na peniaze, ale kazdy z nich by ich chcel mat viacej, aby doprial viacej veci sebe a rodine. Ostatni chlapci uznali sice sami, ze je to nespravne, ale opisali ich vztah ako k peniazom ako velmi silny, najviac zo vsetkych opytanych si zelali a prizvukovali lepsiu materialnu situaciu a tuzbu po majetku. Zvysne dve dievcata sa nevedeli vyjadrit.
Rozhovory som viedol pocas 3 dni. Respondentov som sa snazil volit tak, aby zastupili co najvacsie spektrum mladistvych. Vacsina z nich bola zo skoly a ostatni z mojho okolia. Odpovede na otazky som si zaznamenaval do poznamok. Vyhodou rozhovoru je osobnejsi pristup, lepsie sa da spoznat nazor respondenta, ktory neodpoveda len strohymi vetami, ale vyjadruje svoj nazor. Na druhej strane je nevyhoda velkej casovej narocnosti. Pri dotaznikoch som sa zameral na vysku vreckoveho a sposoby jeho utracania.