Peniaze (sociologický výskum)

Dotaznik

Pohlavie muz zena

Vek ...

1. Od koho dostavas najcastejsie peniaze:

a,otec b,mama
c,stari rodicia c,ina moznost .......

V akych casovych intervaloch dostavas peniaze:

a,mesacne b,tyzdenne
c,ziadne presne casove intervaly, ale podla potreby

2. Dostavas mesacne vreckove:

a,do 200Sk b,do 300Sk
c,do 500Sk d,viac

3. Presehuju tvoje vydavky vysku vreckoveho:

a, ano b,nie

4. Ak tvoje vydavky presahuju vysku vreckoveho, potrebne peniaze ziskavas:

a,poziadas o dalsie peniaze b,ukradnes rodicovi z penazenky
c,pracujes d,stari rodicia
e,pozicias si


5. Financuju ti rodicia aj nakupy oblecenia:

a,ano b,nie

6. Dostavas k sviatkom (meniny,narodeniny) castejsie:

a,darceky b,peniaze
c,nieco ine d,oboje

7. Ak mas mobilny telefon, vydas nan mesacne:

a,200Sk b,300Sk
c,400Sk d,viac

8. Mobil si platis sam/a:

a,ano b,nie

9. Si spokojny/a s vyskou svojho vreckoveho:

a,ano b,nie


10. Su peniaze castym predmetom hadok medzi tebou a tvojimi rodicmi:

a,ano b,nie

11. Zvysuju sa podla teba tvoje vydavky s rastucim vekom:

a,ano b,nie






Peniaze sa uz od svojho samotneho zaciatku podielaju na formovani ludskej spolocnosti,
kultury, myslenia a sposobu zivota. Peniaze su zivotnym cielom mnohych ludi, hybu celym
svetom a su cielom kazdeho spolocenskeho zriadenia. Kazde sa totiz snazi v podstate o to
iste: o financnu a hospodarsku prosperitu statu v prospech naroda.
Kedze vplyvaju na vsetko okolo nas, bolo by nemyslitelne, keby sa nepodialali aj na vyvine
tych najovplyvnitelnejsich. teenagerov a mladistvych. Ludska dusa, mysel, nazory a hodnotovy rebricek sa formuju najma v tomto obdobi. Daju sa pocas zivota zmenit, ale to nastava zriedkakedy. Vacsinou vztahy vytvorene v tomto veku zotrvavaju(napr.vztahy k rodicom, peniazom, praci a pod.). Peniaze nevplyvaju len na charakter cloveka. Dotykaju sa aj sposobu myslenia, odvyja sa od nich vztah k ludom a hodnotovy rebricek. Mozu byt najdolezitejsie, dolezitejsie nez ostatni ludia a ich problemy, mozu sa stat absolutnym zmyslom zivota a clovek kvoli nim zanevre na mnohe nematerialne veci.

Tak ci tak, nech uz kritizujeme zhubny vplyv penazi na vsetko okolo nas akokolvek, iste je, ze cela dnesna spolocnost je na nich zalozena; bez nich sa neda do nej zapadnut a normalny zivot v modernych statoch je bez nich nemyslitelny. Spociva to v tom, ze peniaze su zakladom penazneho hospodarstva, v ktorom sa ludstvo aj teraz nachadza. Dalo by sa vlastne zit bez nich? Ako by muselo byt spolocenstvo ludi zorganizovane, aby fungovalo inak ako bez penazi? Casom sa istotne dopracujeme k nejakym odpovediam na tieto otazky, lebo ludstvo je neustale v evolucii.
Obdobie medzi 13. a 18. rokom je v zivote cloveka nesmierne dolezite. Okrem mnozstva inych veci sa formuje aj vztah k peniazom. Aky maju vlastne mladistvi k nim vztah? To som sa snazil zistit mojou pracou. Vztah mladych ludi k peniazom, vyska vreckoveho ci sposob utracania naznacuju vela o jednotlivcovi, rodine, ba state. Jednoznacne je, ze kazdy jedinec je pod vplyvom okolia, v ktorom sa nachadza, a ktore vplyva na jeho dusevny vyvin. Najma rodicia sa podielaju na vychove, tym padom aj na vytvoreni si vztahu k peniazom. Mojou pracou sa snazim okrem ineho aj potvrdit tento nazor. Predsa rodicia su ti, ktori urcuju vysku vreckoveho, reguluju z casti vydaje deti, pripadne ich usmernuju, kritizuju. To je ich uloha, na zaklade ktorej sa priamo podielaju na vychove. Snazil som sa aj zistit, do akej miery davaju jednotlivi rodicia svojim detom volnost ohladom financii. Su rozne sposoby: napr.daju rodicia detom mesacne vela penazi, ale nefinancuju detom(myslime mladistvych) oblecenie, mobil, benzin na auto a i. Tato schema ale funguje len ak je medzi rodicmi a detmi dobre zabehnuty vztah zalozeny predovsetkym na dovere. Druhou moznostou by bolo, ak rodicia davaju detom menej penazi, pripadne ziadne vreckove v pravidelnych casovych intervaloch (mesacne, tyzdenne a pod.), s tym, ze si ich deti pri kazdej vychadzke alebo potrebe vypytaju urcitu sumu penazi. Takto ma rodic prehlad, na co jeho dieta vydava peniaze, kolko a kde a ma tak nad nim lepsiu kontrolu; vie ho lepsie usmernovat. Nevyhodou tohto typu je, ze deti nie su vede k samostatnosti. Spolahnu sa vzdy na to, ze ked potrebuju peniaze, rodicia im ich aj daju. Dospeli isto stracaju prehlad nad vydavkami sami, ked pride ich syn,dcera raz za mamou, potom za otcom. V prvom pripade dostane mladistvi uz v tomto veku istu pevnu ciastku, s ktorou sa musi naucit vyjst a financovat svoje potreby. Vie, ze okrem surneho pripadu nedostane od rodicou pridane. Musi si vsetko sam rozratat, a tym je vedeny k samostatnosti, stava sa spolahlivejsim. O oboch moznostiach by sa dalo polemizovat.

Pouzitie kazdej z nich zavisi od konkretnej situacie, rodiny.
Este bez ohladu na vysledky predpokladam uz teraz, ze potreba penazi rastie spolu s vekom. Podla mna sa mi potvrdi, ze 18-rocne dievca spotrebuje viac penazi ako 13-rocne. Tiez je pravdepodobne, ze vacsina z respondentov nebude spokojna s vyskou ich vreckoveho. V sucasnosti sa k vreckovemu pridava aj mobilny telefon a vydaje nan. Ich vysku neviem teraz predpovedat, dufam ale, ze sa mi tuto temu podari hlbsie preskumat pomocou dotaznika.Zaujimave bude aj, ci su na peniazoch viac zavisli chlapci alebo dievcata. Touto tematikou sa uz nepochybne zaoberalo mnoho sociologov. Je to zaroven zaujimava tema, ktora sa tyka kazdeho z nas. Iste vsak je, ze uzko suvisi so socialnou situaciou. Socialne slabsie situovane rodiny davaju detom aj mensie vreckove. Castym javom je aj to, ze napriek zlej socialnej situacii v rodine, dopraju rodicia detom na vlastny ukor viac ako by si mohli dovolit - obetuju sa, zanevru sami na niektore veci, aby ich deti nemuseli. Z psychickeho hladiska vplyva na mladistvych aj to, ako utraca ich peniaze okolie. Ak maju najmensie vreckove z celej "parie", mozu sa stat utiahnutejsimi, citia sa trapne, neradi hovoria o tejto teme alebo nechodia s ostatnymi von, aby nevideli, ze si nieco nemozu dovolit. Socialne slabsie situovanym detom tiez nepadne dobre, ak vidia niekoho bohatsieho rozhadzovat peniaze. Istotne to ma vplyv na psychicky vyvoj. Zaujimave je predovsetkym porovnavat skupiny bohatsich a chudobnejsich a ich vztahy k peniazom. Ti bohatsi uz nemusia na ne tak mysliet, mozno ich uz nemaju na prvom mieste v ich hodnotovom rebricku, pretoze im nechybaju. Clovek vzdy po niecom tuzi a ked to dosiahne, tuzi po niecom inom. Takto je to aj v tomto pripade. Otazne je aj to, ako ziskavaju peniaze - cestne, necestne. Nepochybny je zhubny vplyv penazi na moralku mnohych ludi. Ti slabsi ich vplyvu podlahnu, stanu sa necitlivymi a za ich ziskanie urobia cokolvek, cim vedome ci nevedome ublizuju naokolo. Nie je samozrejme, ze pre vsetkych bohatsich peniaze uz nie su take dolezite. Bohuzial je to v spolocnosti casto prave naopak. Snazia sa udrzat si svoj financny stav, zveladovat svoje majetky a nahromazdit co najviac, na co pouzivaju casto necestne, nemoralne ci ilegalne cesty. Pohlad slabsie situovanych mladistvych na peniaze moze byt tiez rozny. Typickou vlastnostou tohto veku je aj prchkost a lahkomyselnost. Zavist je casto pricinou roznych sporov a predsudkou.

A prave predsudky su snad tym najvacsim dosledkom financnej roznotvarosti spolocnosti.
Ako metodiku mojho vyskumu na potvrdenie pripadne preskumanie mojich hypotez som si zvolil
dotaznik a rozhovor. Rozhovor som viedol z 10 ludmi v mojom veku. 6 chlapcov a 4 dievcata mi odpovedali kazdy takmer inak na rovnake otazky.Ako prve som sa ich spytal na ich hodnotovy rebricek - dal som im ako moznost uviest 6 pre nich najdolezitejsich veci. Vsetci uviedli aj peniaze ( v roznom poradi-od 2. az po 6. miesto). 3 chlapci uviedli peniaze ako 3.najdolezitejsiu vec a pre zvysnych troch bola 4.najdolezitejsou. Dievcata sa stavali k peniazom viac odmietavejsie ako chlapci. Takmer vsetky mi prizvukovali ich zhubny vplyv na charakter a osobnost, ale jednym dychom zaroven dodali, ze v sucasnosti sa bez nich neda existovat.3 z nich mi udali peniaze ako 4 najdolezitejsiu vec a jedna z nich ako 6. S vyskou ich vreckoveho neboli spokojni 7, z toho 5 chlapci a 1 dievca. Zaujimave je, ze vsetci desiati by chceli zarabat viac ako ich rodicia. Toto potvrdzuje dolezitost penazi a tuzbu za nimi, aj ked pre nas vela neznamenaju. Casto si to ani neuvedomujeme. Na otazku aky je vplyv penazi v nasom state, mi odpovedal kazdy rozne. Chlapci sa mi zdali viacej politicky zaujati, s lepsim prehladom ako dievcata, vsetci ale spomenuli okrem ineho aj korupciu, v ktorej sa vplyv penazi prejavuje najviac a nespokojnost so socialnou situaciou v state. Vsetci opitani vlastnili vlastny mobilny telefon, cim sa ich vydaje zvacsovali. K otazke ako by charakterizovali svoj vztah k peniazom hladali vsetci dlhsie odpoved a vahali. Je tazke vyjadrit sa par vetami k tejto teme. Siesti ( z nich 4 chlapci a 2 dievcata) by ho charakterizovali ako obycajny, nicim zvlastny, podobny ako maju ostatni rovesnici, nie su prilis upati na peniaze, ale kazdy z nich by ich chcel mat viacej, aby doprial viacej veci sebe a rodine. Ostatni chlapci uznali sice sami, ze je to nespravne, ale opisali ich vztah ako k peniazom ako velmi silny, najviac zo vsetkych opytanych si zelali a prizvukovali lepsiu materialnu situaciu a tuzbu po majetku. Zvysne dve dievcata sa nevedeli vyjadrit.
Rozhovory som viedol pocas 3 dni. Respondentov som sa snazil volit tak, aby zastupili co najvacsie spektrum mladistvych. Vacsina z nich bola zo skoly a ostatni z mojho okolia. Odpovede na otazky som si zaznamenaval do poznamok. Vyhodou rozhovoru je osobnejsi pristup, lepsie sa da spoznat nazor respondenta, ktory neodpoveda len strohymi vetami, ale vyjadruje svoj nazor. Na druhej strane je nevyhoda velkej casovej narocnosti. Pri dotaznikoch som sa zameral na vysku vreckoveho a sposoby jeho utracania.

Tiez ma zaujimalo, ako si mladistvi v tomto veku zabezpecuju peniaze. Otazky som sa snazil formulovat co najzrozumitelnejsie a tiez tak, aby sa na ne dalo odpovedat jednou z poskytnutych moznosti.
Pouzil som 25 dotaznikov. Rozdaval som ich osobne, vacsinu z nich v nasej triede (17 kusov), niektore v ostatnych triedach (8 kusov). Po vyplneni som ich pozbieral. Navratnost bola 100%.
Na mojom prieskume sa teda zúčastnilo 25 ľudí, z toho 40% chlapci a 60% dievcata. Respondenti boli v mojom veku: 16 rokov malo 32% a 17-rocnych bolo 68%. Vyhodnotenie jednotlivych otázok:


1. Od koho dostavas najcastejsie peniaze:

a,otec 22% b,mama 66%
c,stari rodicia 12% d,ina moznost .......(dvaj uviedli surodenca)

V akych casovych intervaloch dostavas peniaze:

a,mesacne 12% b,tyzdenne 36%

c,ziadne presne casove intervaly, ale podla potreby 52%

2. Dostavas mesacne vreckove:

a,do 200Sk 20% b,do 300Sk 12%

c,do 500Sk 28% d,viac 24%

3. Presehuju tvoje vydavky vysku vreckoveho:

a, ano 64% b,nie 36%

4. Ak tvoje vydavky presahuju vysku vreckoveho, potrebne peniaze ziskavas:

a,poziadas o dalsie peniaze 56% b,ukradnes rodicovi z penazenky 20%

c,pracujes 4% d,stari rodicia 20%

e,pozicias si 0%


5. Financuju ti rodicia aj nakupy oblecenia:

a,ano 100% b,nie 0%


6. Dostavas k sviatkom (meniny,narodeniny) castejsie:

a,darceky 20% b,peniaze 32%

c,nieco ine 4% d,oboje 44%

7. Ak mas mobilny telefon, vydas nan mesacne:

a,200Sk 36% b,300Sk 20%

c,400Sk 16% d,viac 28%

8. Mobil si platis sam/a:

a,ano 28% b,nie 72%

9. Si spokojny/a s vyskou svojho vreckoveho:

a,ano 20% b,nie 80%


10. Su peniaze castym predmetom hadok medzi tebou a tvojimi rodicmi:

a,ano 20% b,nie 80%

11. Zvysuju sa podla teba tvoje vydavky s rastucim vekom:

a,ano 100% b,nie 0%

z hypotez, ktore som si pred zozbieranim empirickych materialov postavil, sa mi uplne potvrdilo, ze narok na peniaze rastie spolu s vekom. Dokonca to podla vysledkov vyplyva na 100%. Na zaklade vysledkov ma zarazila skutocnost, ze az 20% mladistvych riesi nedostatok penazi kradezou rodicovi z penazenky.

Ak je niekto schopny tohto cinu, mozeme predpokladat, ze jeho zavislost na peniazoch a ich potreba je vyssia ako v ostatnych pripadoch. Tiez by sa dal hlbsie prebrat vztah rodic - dieta v tomto pripade. Potvrdil sa mi aj predpoklad o nespokojnosti vacsiny opytanych s vyskou ich vreckoveho. Na nezrelost v tomto veku poukazuje aj skutocnost, ze az 64% prekroci svoj financny limit. Z toho vyplyva neschopnost zaobchadzania s peniazmi. Ak niekomu chybaju, je nuteny skusit ich zohnat niekde inde, aby vykryl svoje minusy. Na to sa pouzivaju rozne sposoby: ako najcastejsie sa poziadajú rodicia o dalsie peniaze.
Mojou pracou som sa snazil preskumat schopnost zaobchadzania s peniazmi a vreckovym u mladistvych v praxi. Niektore vysledky sa zhodovali s mojimi predpokladmi, ine ma naopak zarazili. Z casti poukazuje moja praca na niektore problemy, ako napr. spory medzi detmi a rodicmi kvoli peniazom, ktore su skutocnostou priblizne u kazdeho piateho opytaneho. Pri kazdej otazke by sme sa mohli zaoberat osobitne danou problematikou na zaklade danych vysledkov. Teoreticke hypotezy sa teda z casti zhoduju s praxou. V beznom zivote by tieto vysledky pomohli poukazat na to, ake financne narocne je dnes mat deti, kolko spotrebuju v konkretnom veku, ako a kde ziskavaju peniaze a na ake ucely ich minaju. Ak by som mal moznost publikacie mojej prace, pokusil by som sa o to v regionalnom denniku, na nastenkach v skole alebo prostrednictvom zverejnenia na internetovej adrese nasej skoly.