Sú to oprávnenia priznané jednotlivcovi. Umožňujú mu využiť svoje schopnosti, inteligenciu a talent na uspokojenie svojich potrieb, túžob a cieľov. Pri ľudských právach sa vychádza zo zmluvnej koncepcie, teda zo zmluvy medzi občanmi a štátom. Táto predpokladá nasledovné prvky:
- racionalizmus- k nevyhnutnosti spolunažívať priviedol ľudí rozum.
- prirodzený stav- akási ideálna predstava pred * štátu, keď chýba autorita, ktorá by usmerňovala chod spoločnosti, ľudia sú slobodní. Niektorí toto obdobie nazývajú „zlatým vekom“(Roussoae), iní (Hobbes) hovoria o období, „keď sa človek človeku stáva vlkom“.
- prirodzené práva- sú to oprávnenia, vlastné ľudskej bytosti. Nepochádzajú od moci, ale zamedzujú moc štátu, aby ich rešpektovala
- spoločenská zmluva- predstavuje dohodu medzi občanmi o vytvorení inštitúcie(štátu), kt. by garantovala všetkým rovnaké práva bez ohľadu na majetok, fyzický stav...
Ak jedna zo strán (štát, inštitúcia) poruší zmluvu, občania majú právo postaviť sa na odpor (toto garantuje aj ústava SR).

O ľudských právach môžeme hovoriť len vtedy keď:
- je jasný adresát
- právo má jasný obsah
- existuje sankcia za porušenie práva
- existuje sila schopná sankciu realizovať (medzinár. inštitúcie)

Štruktúra ĽP a ich generácie:
ĽP členíme na: - osobné práva a slobody
- politické práva a slobody
- sociálno - ekonomické práva

Z historického kontextu môžeme hovoriť o 3 generáciách ĽP:
1. GENERÁCIA – predstavuje osobné práva :
- právo na život
- nedotknuteľnosť osoby a súkromia
- právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, cti
- právo na ochranu mena
- nedotknuteľnosť obydlia, vlastnícke práva
- tajomstvo dopravovaných správ
- ochrana osobných údajov
- sloboda pohybu a pobytu, myslenia
- politické práva, právo voliť / byť volený
- sloboda prejavu
- zákaz cenzúry
- sloboda združovať sa a zhromažďovať sa
2. GENERÁCIA - hosp., sociálne a kultúrne práva, kt.