Môže mať formu:
- reštitučnú: navrátenie
- reparačnú: materiálna náhrada škody
- satisfakčnú: nemateriálna náhrada
- represívna: trest

Platnosť, účinnosť, pôsobnosť
Norma je platná po splnení všetkých náležitostí, na SR ide o prerokovanie a schválenie NRSR, podpísanie prezidentom, publikovanie v Zbierke zákonov.

Právna norma je účinná vtedy, keď sa ňou občania alebo inštitúcie začnú riadiť, podľa nej začnú konať. Medzi platnosťou a účinnosťou je vakačný čas – je potrebný na naštudovanie, prípadne zabezpečenie potrebných prostriedkov vyžadovaných normou.

Pôsobnosť právnej normy predstavuje vytýčenie hraníc, v rámci ktorých sa príslušná norma použije na konkrétny príklad. Môže ísť o:
· časovú – je daná pôsobením času (napr. vrátenie majetku, ktorým bol majetok vzatý po roku 1948)
· priestorovú – ide o vymedzenie územia, na ktoré sa právna norma vzťahuje
· osobnú – ide o stanovenie osôb, na ktoré sa právna norma vzťahuje
· vecnú - stanovuje okruh predmetov, na ktoré sa právna norma vzťahuje (napr. pri daniach)

Právna norma je všeobecné pravidlo, preto je potrebný výklad (interpretácia), aby nedošlo k rozdielnemu chápaniu právnych noriem.
Rozoznávame:
A) semantický výklad: vysvetľuje zmysel použitých výrazových prostriedkov
B) autentický výklad: vydávajú ho inštitúcie, kt. predpis vydali (schválili)
C) aplikačný výklad: vydáva orgán aplikujúci právo (súd)
D) doktrinálny výklad: vydávajú ho pracovníci právnej vedy
E) právne záväzný výklad: podáva ho poverený orgán (Ústavný súd v Košiciach)

Systém práva

Pravidlá sú obsiahnuté vo väčších celkoch – právnych predpisoch. Patrí sem:
1. Medzinárodné právo
Upravuje vzájomné vzťahy štátov, ktoré sa správajú voči sebe s medzinárodnou kurtoáziou (slušnosťou, podľa diplomatického protokolu). Systém medzinárodného práva tvoria normy, ktoré pramenia z medzinárodných zmlúv alebo obyčají. Subjektami medzinárodného práva sú väčšinou suverénne štáty. Ratifikácia je akt, keď štátny orgán , ktorý na to oprávňuje ústava (najčastejšie hlava štátu alebo parlament), potvrdí záväznosť medzinárodnej zmluvy.
2. Vnútroštátne právo
Systém vnútroštátneho práva tvoria normy prameniace zo zákonov alebo iných právnych predpisov štátu. Subjektami sú fyzické a právnické osoby. Členíme ho na:
a) verejné: vzťahy medzi subjektami sú budované na základe povinnosti a nerovnosti (podriadenosti). Ide o povinnosť orgánov riešiť spory. Sú charakterizované vzťahom nadriadenosti štátu nad fyzickými alebo právnickými osobami. Patrí sem finančné právo, ústavné právo, správne právo, trestné právo, kriminológia...
b) súkromné: vzťahy sú budované na základe rovnosti (dedičné vzťahy) a riešenie sporov je záležitosťou strán. Vo všeobecnosti teda ide o privátne záujmy, do ktorých verejná moc nemôže zasahovať. Patrí sem rodinné právo, občianske právo, obchodné právo, pracovné právo.