Právo a systém práva

Právo je súhrn právnych noriem, ktoré sú vyjadrené vo všeobecne záväznej forme ustanovenej zákonom. Okrem právnych noriem sa v spoločnosti vyskytujú aj iné normy: etické normy (otázky dobra v medziľudským vzťahoch), náboženské normy (viera) a estetické normy (krása).
Právne normy sa vyznačujú:
a) monizmom – v danej krajine platí jednotný systém právnych noriem a tento je záväzný pre celú spoločnosť.
b) spätosť so štátom – štát má donucovacie prostriedky, ktorými môže a musí napraviť nezákonný stav a potrestať páchateľa, kt. poruší zákon (má donucovacie prostriedky: polícia, súdy, prokuratúra).
c) zvláštne formy – zákony sú vydávané v zbierkach zákonov

Právny systém má funkciu regulatívnu (reguluje vzťahy medzi ľuďmi), kontrolnú (umožňuje skúmať zhodu medzi vzorovým správaním a správaním skutočným) a funkciu právnej istoty.

V dejinách ľudskej civilizácie sa vytvorili typy právnej kultúry. V spojitosti s typmi právnej kultúry hovoríme o prameňoch práva, ktoré predstavujú formy, v ktorých je právo obsiahnuté – teda formy, ktoré nám umožňuje poznať isté formy správania a ktoré musíme dodržiavať. Typy právnej kultúry sú:
1) zvykové právo – vychádza sa zo zvykov a tradícií, ktoré sú povyšované na zákon
2) náboženský – vychádza sa z náb. predstáv, tradícií, zhmotnených v náboženských knihách (islam: Korán, Madith, Sunna..)
3) anglo – saský - vychádza z precedensov (praxe), teda ide o vzor pre budúce prípady podobného druhu. Stretávame sa tu s individuálnymi právnymi aktmi (rozhodnutia súdov, úradov).
4) európsko – kontinentálny – jeho prameňom práva sú normatívne právne akty, teda zákony (= všeobecne záväzné pravidlá správania sa). Ide o zákony, ktoré prijíma zákonodarný zbor a riadia sa nimi všetci občania. Opiera sa o grécku múdrosť, cit pre krásu a spravodlivosť, rímsky zmysel pre právo a poriadok a predstavuje kresťanský humanizmus.

Právna norma sa skladá z:
v HYPOTÉZY : ide o stanovenie podmienok, za ktorých právna norma platí (keď sa právo realizuje)
v DISPOZÍCIE : ide o vlastné pravidlo správania
v SANKCIE: predstavuje postih za porušenie pravidla.

Môže mať formu:
- reštitučnú: navrátenie
- reparačnú: materiálna náhrada škody
- satisfakčnú: nemateriálna náhrada
- represívna: trest

Platnosť, účinnosť, pôsobnosť
Norma je platná po splnení všetkých náležitostí, na SR ide o prerokovanie a schválenie NRSR, podpísanie prezidentom, publikovanie v Zbierke zákonov.

Právna norma je účinná vtedy, keď sa ňou občania alebo inštitúcie začnú riadiť, podľa nej začnú konať. Medzi platnosťou a účinnosťou je vakačný čas – je potrebný na naštudovanie, prípadne zabezpečenie potrebných prostriedkov vyžadovaných normou.

Pôsobnosť právnej normy predstavuje vytýčenie hraníc, v rámci ktorých sa príslušná norma použije na konkrétny príklad. Môže ísť o:
· časovú – je daná pôsobením času (napr. vrátenie majetku, ktorým bol majetok vzatý po roku 1948)
· priestorovú – ide o vymedzenie územia, na ktoré sa právna norma vzťahuje
· osobnú – ide o stanovenie osôb, na ktoré sa právna norma vzťahuje
· vecnú - stanovuje okruh predmetov, na ktoré sa právna norma vzťahuje (napr. pri daniach)

Právna norma je všeobecné pravidlo, preto je potrebný výklad (interpretácia), aby nedošlo k rozdielnemu chápaniu právnych noriem.
Rozoznávame:
A) semantický výklad: vysvetľuje zmysel použitých výrazových prostriedkov
B) autentický výklad: vydávajú ho inštitúcie, kt. predpis vydali (schválili)
C) aplikačný výklad: vydáva orgán aplikujúci právo (súd)
D) doktrinálny výklad: vydávajú ho pracovníci právnej vedy
E) právne záväzný výklad: podáva ho poverený orgán (Ústavný súd v Košiciach)

Systém práva

Pravidlá sú obsiahnuté vo väčších celkoch – právnych predpisoch. Patrí sem:
1. Medzinárodné právo
Upravuje vzájomné vzťahy štátov, ktoré sa správajú voči sebe s medzinárodnou kurtoáziou (slušnosťou, podľa diplomatického protokolu). Systém medzinárodného práva tvoria normy, ktoré pramenia z medzinárodných zmlúv alebo obyčají. Subjektami medzinárodného práva sú väčšinou suverénne štáty. Ratifikácia je akt, keď štátny orgán , ktorý na to oprávňuje ústava (najčastejšie hlava štátu alebo parlament), potvrdí záväznosť medzinárodnej zmluvy.
2. Vnútroštátne právo
Systém vnútroštátneho práva tvoria normy prameniace zo zákonov alebo iných právnych predpisov štátu. Subjektami sú fyzické a právnické osoby. Členíme ho na:
a) verejné: vzťahy medzi subjektami sú budované na základe povinnosti a nerovnosti (podriadenosti). Ide o povinnosť orgánov riešiť spory. Sú charakterizované vzťahom nadriadenosti štátu nad fyzickými alebo právnickými osobami. Patrí sem finančné právo, ústavné právo, správne právo, trestné právo, kriminológia...
b) súkromné: vzťahy sú budované na základe rovnosti (dedičné vzťahy) a riešenie sporov je záležitosťou strán. Vo všeobecnosti teda ide o privátne záujmy, do ktorých verejná moc nemôže zasahovať. Patrí sem rodinné právo, občianske právo, obchodné právo, pracovné právo.

Odvetvia práva

Ide o skupiny noriem, ktorými sa upravuje istá oblasť spoločenských vzťahov. Normy v jednotlivých oblastiach sú ucelené, relatívne samostatné, prehľadne a jasne usporiadané. Slovenský systém práva rozlišuje nasledovné odvetvia:
a) štátne právo (Ústava) – sústreďuje sa na najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, upravené najmä v ústave. Ústava je najvyšším zákonom krajiny. Limituje moc a rozdeľuje ju medzi parlament, vládu a súdnictvo. b) správne právo – dotýka sa činnosti orgánov štátnej správy. Správnych celkov (vyšších územných celkov) na území SR je celkom 8 (novelizácia z roku 2001).
c) občianske právo hmotné – rieši vlastnícke, záväzkové, dedičné vzťahy. Upravuje ju Občiansky zákonník. d) občianske právo procesné – dotýka sa činnosti súdov a notárstiev.
e) rodinné právo – stanovuje podmienky vzniku manželstva, povinnosti partnerov, ochranu rodiny, rieši vzťahy medzi rodičmi a deťmi. f) pracovné právo – upravuje vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, dĺžku pracovnej doby, podmienky práce. Zdrojom je Zákonník práce. g) obchodné právo – upravuje vzťahy v oblasti obchodu. Prameňom je Obchodný zákonník.
h) finančné právo – zaoberá sa problematikou daní, odvodu poplatkov, vzťahmi poisťovní, úverov...
i) trestné právo hmotné - určuje, čo je trestný čin, sankcie. Zdrojom je Trestný zákon.
j) trestné právo procesné – upravuje vzťahy medzi orgánmi činnými v trestnom konaní (polícia, prokuratúra. Súdy). Zdrojom je Trestný poriadok.

Tvorba práva

Ak sa v spoločnosti objaví potreba prijať nové právne normy, prípadne niektoré právne normy novelizovať, majú právo isté inštitúcie (vláda, ministerstvá, NRSR, prezident) zákonodarnej iniciatívy – predkladať zákony na prerokovanie do NRSR. Zákon je posudzovaný v jednotlivých výboroch NR, neskôr v pléne NR.
Zákony schvaľuje NRSR, na schválenie zákonov je potrebné:
1) riadne zákony: nadpolovičná väčšina (39 poslancov za schválenie) a NRSR musí byť uznášania schopná (76 poslancov prítomných)
2) ústavné zákony: je potrebná 3/5 väčšina (91 poslancov).
Po schválení zákon podpisuje prezident SR a príslušní štátni činitelia a zákon vyjde v Zbierke zákonov.

Realizácia a aplikácia práva

Potreba právnej normy, ktorá reguluje isté vzťahy, predstavuje prvú fázu v existencii právnej normy. Druhá fáza predstavuje obdobie, keď sa človek, inštitúcie (subjekty právnych vzťahov) touto normou riadia.
Človek by mal poznať právne normy potrebné pre život, pretože neznalosť zákona neospravedlňuje. Tieto právne normy umožňujú utvárať spoločenský poriadok.

Človek si vytvára určitý postoj k normám, ktorý môže byť:
A) legalistický: rešpektuje právo ako nástroj poriadku a disciplíny bez ohľadu na jeho kvalitu.
B) úctivý: rešpektuje právo, lebo vyjadruje hodnoty, ktoré sú blízke občanovi.
C) konformný: správa sa k občanom tak, ako sa k nemu správa istá skupina.
D) oportunistický: buduje sa vzťah na základe výhodnosti alebo nevýhodnosti.

Účastníkov právnych vzťahov nazývame subjekty právnych vzťahov (ide o fyzické osoby, právnické osoby, inštitúcie), majú právnu spôsobilosť. Rozlišujeme:
- spôsobilosť na práva a povinnosti: vzniká už pred narodením dieťaťa
- spôsobilosť na právne konanie: veková hranica 18 rokov
- spôsobilosť na protiprávne konanie: veková hranica 18 rokov

Zastúpenie môže byť založené na základe zákona (rodičia), na súdnom rozhodnutí (súd určí napr. deti do opatery) alebo na základe splnomocnenia (advokát je poverený výkonom v nejakej veci – napr. dedičské konanie).

Aplikácia práva je štátom poverená činnosť štátnych orgánov, v rámci ktorých vydávajú individuálne právne akty. Ide o konkretizáciu všeobecného pravidla obsiahnutom v Zbierke zákonov na daný prípad a daný subjekt. V oblasti priestupkov majú právomoc rozhodovať príslušníci polície, mestskej polície alebo colníci.
Najdôležitejším orgánom je súd, ktorý rozhoduje nezávisle a nestranne, vo veciach:
- konflikty: rozhodnutie v sporoch
- rozhoduje o vine alebo nevine v trestno-právnych veciach (musí sa dokázať vina obžalovaného a vysloviť odsudzujúci rozsudok - prezumpcia neviny).

Sústava justičných orgánov

V právnom štáte musia existovať mechanizmy (záruky), ktoré by znemožnili zneužitie práva. Ide o:
1. súlad všetkých zákonov s Ústavou SR
Všetky zákony v našej republike musia byť v súlade s ústavou. Ústavný súd sídli v Košiciach a rozhoduje o súlade / nesúlade zákonov s Ústavou. Návrh začatia konania pred ústavným súdom môžu podať poslanci, prezident, vláda prokurátor, súdy. Toto právo má aj občan, ak sa rozhoduje o jeho právach.
Ak ústavný súd konštatuje rozpor medzi zákonom a ústavou, je jeho nález zverejnený v Zbierke zákonov. Zákon stráca účinnosť a ak na to zákonodarný orgán nereaguje do 6-tich mesiacov od uverejnenia, zákon stráca platnosť. Ak orgán štátnej správy postupuje tak, že sa vynáša rozhodnutie v súlade s právnym predpisom ale v rozpore s ľudskými slobodami, postup je zložitejší.
2. nezávislosť súdnictva
Sudca sa riadi zákonom a svojim svedomím – je nezávislý. Sú tu isté poistky, ktorými sa má toto docieliť: trvalosť funkcie, nepreložiteľnosť, nemožnosť odobrať prípad, anonymné prideľovanie prípadov.
3. napadnuteľnosť rozhodnutí opravnými prostriedkami
Možno to docieliť opravnými prostriedkami.

Riadnymi prostriedkami je odvolanie, mimoriadnymi prostriedkami je dovolanie, obnova konania a v obmedzenej miere sťažnosť pre porušenie zákona.
4. petičné právo
Garantuje ho Ústava SR a občan sa ňou môže vyjadriť k dôležitým spoločenským a politickým otázkam. Predmetom nemôže byť štátny rozpočet, dane alebo základné právo. 5. štátna a spoločenská kontrola
- verejná (vonkajšia): tlač, masmédiá
- vnútorná: rôzne druhy kontrol zo strany poverených.