Ústava - základný zákon štátu

Prvou a najstaršou platnou ústavou je ústava USA z roku 1787. Skladá sa zo 7 základných článkov a dodatkov (je ich vyše 20). Ústava ustanovuje prezidentskú republiku – federatívny štát s centralizovanou ústrednou mocou. Federatívnym zákonodarným orgánom je Kongres, skladá sa zo Snemovne reprezentantov a Senátu. Členovia Snemovne reprezentantov sú volení na 2 roky a podľa počtu obyvateľov. Senát má funkčné obdobie 6 rokov a za každý štát sú volení 2 senátori. Prezidentom sa môže stať občan po dovŕšení 35 rokov, občan USA od narodenia. On menuje a odvoláva členov vlády, vláda je jeho poradným orgánom. Súdna moc patrí Najvyššiemu federálnemu súdu a miestnym súdom.

Ústavný vývoj v ČSR:

1) 1918 – 1920: do roku 1920 v ČSR platila tzv. Dočasná ústava, ktorá upravovala sústavu najvyšších štátnych orgánov – išlo o Národné zhromaždenie, prezidenta a vládu.
2) 1920 – rozpad rep.: Tento dočasný režim bol nahradený Ústavnou listinou č. 121/1920 Zb., ktorá vychádza z ústav Francúzska, Belgicka a USA. Najvyšším zákonodarným orgánom bolo dvojkomorné Národné zhromaždenie: Poslanecká snemovňa a Senát. Prezident mohol byť každý po dovŕšení 35 rokov, volilo ho Národ. zhrom. na 7 rokov maximálne dvakrát. Zastupoval štát navonok, mal právo vracať zákony, menoval a odvolával vládu. Ústava zakotvila základné práva a slobody občanov, pričom však neriešila vzťah 2 národov (len československý národ).
3) Slovenský štát: Táto ústava bola prijatá v roku 1939, je ovplyvnená Talianskom, Portugalskom. Zavádza stavovský systém, obyvateľstvo rozdelí do 6 stavov (poľnohosp., živnostníci...). Súvisí to so snahou odpolitizovať spoločnosť, no na druhej strane ústava venovala pozornosť HSĽS. Súčasťou boli ďalšie ústavné zákony dotýkajúce sa židovskej otázky. 4) 1945 – 1948: Po oslobodení platí ústava z roku 1920 s istými obmedzeniami, napríklad Tri pražské dohody.
5) 1948 – 1960: Ústava 9. mája vyhlasuje víťazstvo robotníckej triedy. ČS je ľudovodemokratický štát vo forme diktatúry proletariátu. Zdroj moci sa stal pracujúci ľud vedený KSČ. Zakotvuje predpoklady nového hosp. zriadenia (znárodnenie). Obsahovala aj sociálne práva (právo na prácu a odmenu za vykonanú prácu).
6) 1960 – 1968 – 1989: Platila tzv. Socialistická ústava, ktorá vyhlásila ČS za socialistický štát. Neriešila slovenskú otázku, čo vyriešil až ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o Československej federácii. Do kompetencie federácie patrila zahraničná politika, obrana ČSSR a mena.

Najvyššie orgány tvorili Federálne zhromaždenie, Federálna vláda a prezident. V rámci republiky to boli národné rady SNR a ČNR a republikové vlády. Po zmenách v 1989 je táto ústava doplnené o Listinu základných ľudských práv a slobôd, boli zrušené články zakotvujúce vedúcu úlohu KSČ a robotníckej triedy.
7) Ústava Slovenskej Republiky: z roku 1992, ktorá prešla viacerými zmenami a doplneniami, naposledy v roku 2001.

Ústava sa skladá z:
Preambula – úvodný text, v ktorom sa zdôrazňuje právo národov na sebaurčenie, opiera sa o princíp národný („My, národ slovenský...“) a o občiansky princíp („my, občania Slovenskej republiky“)

I. hlava – obsahuje základné ustanovenia. SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu a náboženstvo. Územie SR je jednotné, nedeliteľné. Štátne občianstvo je neodňateľné. Nerastné bohatstvo, podzemné vody je vo vlastníctve štátu. Štátne symboly sú: štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Hlavné mesto je Bratislava. II. hlava
- 1. oddiel: Obsahuje základné práva a slobody. Všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach. Práva a slobody sa zaručujú bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, jazyk alebo vieru. Nikoho nemožno znevýhodňovať / zvýhodňovať. Každý slobodne rozhoduje o svojej národnosti.

- 2. oddiel: základné práva a slobody. Každý má právo na život, nepripúšťa sa trest smrti. Je tu zakotvená nedotknuteľnosť súkromia, zákaz mučenia, osobná sloboda (osoba môže byť zadržaná max. 48 hod.), zákaz nútených prác, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, ochrana mena, právo vlastniť majetok, právo nedotknuteľnosti obydlia, listové tajomstvo, sloboda pohybu a pobytu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského myslenia (vyznanie).

- 3. oddiel: politické práva: sloboda prejavu a právo na informácie, cenzúra sa zakazuje. Zaručujú sa politické práva, právo zhromažďovať sa (protesty) a združovať sa (vytvárať spolky). Zaručuje sa právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí – priamo alebo prostredníctvom volieb. Cudzinci s trvalým pobytom majú právo voliť do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Právo postaviť sa na odpor voči nedemokratickému správaniu

- 4. oddiel: právo národnostných menšín a etnických skupín.

- 5. oddiel: hosp, sociálne a kultúrne práva: slobodná voľba povolania, právo na prácu, právo na odmenu za prácu, ochrana bezpečnosti a zdravia, primeraný odpočinok, platená dovolenka, právo združovať sa v odborných zväzkoch, právo na štrajk, ochrana žien a mladistvých.

Manželstvo a rodina je pod ochranou štátu, bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách, sloboda vedeckého bádania.

- 6. oddiel: právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva

- 7. oddiel: právo na súdnu a inú právnu ochranu. Len súd rozhoduje o vine alebo o nevine, dovtedy platí presumpcia neviny.

- 8. oddiel: spoločné ustanovenia k I. a II. hlave.

III. hlava
- 1. oddiel: hospodárstvo SR – ide o sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. - 2. oddiel: Najvyšší kontrolný úrad

IV. hlava – územná samospráva. Základom územnej samosprávy je obec a VÚC. Tieto samostatne hospodária s vlastným majetkom a pridelenými financiami.


V. hlava: zákonodarná moc
- 1. oddiel: NRSR je jediným zákonodarným a ústavodarným orgánom. Má 150 poslancov volených na 4 roky. Volený môže byť každý občan, ktorý má volebné právo a trvalý pobyt v SR a dosiahol vek 21 rokov.
Na 1. schôdzi poslanec skladá poslanecký sľub. Výkon poslaneckej funkcie je nezlučiteľný s ďalšími funkciami (policajt, vojak, minister..). Za hlasovanie v NR je poslanec nestíhateľný – trestne stíhať ho nemožno bez súhlasu NRSR, chráni ho poslanecká imunita. Poslanec má právo interpelovať vládu (ministra), musí dostať odpoveď do 30 dní. Poslanec sa môže vzdať svojho mandátu vyhlásením na schôdzi NRSR. Národná rada zasadá stále, ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Schôdze zvoláva predseda NRSR. Sú verejné. NRSR je uznášania schopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina. Na platné uznesenie NRSR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Národná rada má pôsobnosť: uznáša sa na ústave 3/5 väčšinou, rokuje o programovom vyhlásení vlády, kontroluje jej činnosť, schvaľuje štátny rozpočet. Návrh zákona môžu podať: - výbory NRSR- vláda- poslanciPrezident má právo zákon vrátiť. Zákony podpisuje prezident, predseda NRSR a predseda vlády. NRSR volí svojho predsedu a podpredsedov. Predseda zvoláva a riadi schôdze, podpisuje zákony, prijíma sľub, vyhlasuje voľby do NR, voľbu prezidenta a voľby do samospráv.
- 2. oddiel: referendum. Jeho predmetom nemôže byť štátny rozpočet, dane a základné práva. Zúčastniť sa ho môže každý, kto má právo voliť. Referendum vyhlasuje prezident (ak sa na tom neznesie NRSR), prípadne ho o to požiadajú občania petíciou (350 tis. platných podpisov). Jeho výsledky sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina voličov a „za“ je nadpolovičná väčšina všetkých účastníkov.

VI. hlava: Výkonná moc
- 1. oddiel: prezident SR je hlavou štátu – reprezentant. Volia ho občania na 5 rokov.

Kandidátov navrhujú občania petíciou (15 tis.) alebo poslanci (15 poslancov). Za prezidenta je zvolený ten, kto získa nadpolovičnú väčšinu hlasov. Ak nezíska, prebieha druhé kolo a prezidentom sa stáva víťaz tohto kola. Úlohy prezidenta: zastupuje SR, prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Zvoláva ustanovujúcu komisiu, môže rozpustiť NRSR, vymenúva a odvoláva predsedu a členov vlády, udeľuje vyznamenania a amnestiu, nariaďuje mobilizáciu (je vrchný veliteľ), vymenúva a odvoláva poslancov. Prezidentom sa môže stať občan nad 40 rokov. Možno ho stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy a za vlastizradu. O obžalovaní rozhodujú poslanci 3/5 väčšinou.
- 2. oddiel: vláda SR – je vrcholný výkonný orgán. Skladá sa z predsedu, podpredsedu a ministrov. Vymenúva ich prezident. Do jeho rúk skladá vláda sľub. Do 30 dní po vymenúvaní vláda predstupuje pred NRSR s vládnym programom. NRSR ho schvaľuje. Vláda je zodpovedná NRSR, ktorá jej môže vysloviť nedôveru. Minister je zodpovedný NR, môže podať demisiu, môže ho odvolať prezident na návrh predsedu vlády či poslancov. Môže nastať aj demisia vlády, čiže jej pád. Vláda rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe a jeho plnení, o štátnom rozpočte, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia.

VII. hlava: súdna moc
- 1. oddiel: Ústavný súd SR – rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, všeobecne záväzných zákonov ministerstiev, nariadení vlády s ústavou prípadne s medzinárodnými dohodami. V prípade, že dôjde k rozporu s Ústavou, padá účinnosť predpisov a noriem. Ak do 6 mesiacov nedôjde k odstráneniu rozporu, tieto strácajú potom platnosť. Ústavný súd rozhoduje aj o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd. Rozhoduje aj kompetenčné spory medzi jednotlivými inštitúciami. Podáva výklad ústavy. Konanie na ústavnom súde sa začne, ak návrh podá: - 1/5 poslancov- vláda- generálny prokurátor- prezident- občan Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov. Vymenúva ich prezident SR na 12 rokov z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých navrhne NRSR. Kandidát musí mať viac ako 40 rokov, 15 rokov prax a vysokoškolské právnické vzdelanie.
- 2. oddiel: súdy SR – súdnictvo je nezávislé, nestranné. Sústavu súdov tvorí Najvyšší súd SR, krajské súdy a okresné súdy. Sudcov vymenúva a odvoláva prezident bez časového obdobia. Za sudcu môže byť volený každý občan SR voliteľný do NRSR, dosiahol 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie.

VIII. hlava
- 1.

oddiel: prokuratúra SR – jej poslaním je vyšetrovať spáchané trestné činy, v mene štátu podávať žaloby na súd a bdieť nad zákonnosťou. Na čele stojí generálny prokurátor. - 2. oddiel: ombudsman – verejný ochranca ľudských práv. IX. hlava – prechodné a záverečné ustanovenia.