TVORBA RÁMCA PRE NSIP
Program bezpečnostných investícií NATO (NSIP) sa realizuje pod dohľadom výboru NATO pre infraštruktúru. Program je určený na obstarávanie vojenských dodávok a zariadení, ktoré prekračujú potreby jednotlivých členských krajín a vyžadujú účasť strategických veliteľstiev aliancie. Programy sa od predchádzajúcich rozpočtov odlišujú formou aj obsahom. NSIP nezačína striktne v januári kalendárneho roka, ale v termíne dohodnutom účastníckymi krajinami. Podmienkou pri schvaľovaní programu v orgánoch NATO je predovšetkým jeho dôležitosť a potrebnosť pre spoločnú obranu ako aj záruka, že všetky existujúce zariadenia programu sa budú šíriť ďalej. Kritériom na zaradenie do programu NSIP je požiadavka obsiahnutá v tzv. balíku schopností (Capabilities Packages - CP) alebo samostatne definovaný projekt preferovaný vojenskými orgánmi NATO. Existencia CP pomenováva nedostatok spoločnej obrany, ktorý treba odstrániť. Zároveň kompetentné orgány rozhodnú, v akom finančnom rozsahu sa CP zrealizuje. NSIP sú z praktického hľadiska investície, ktoré sa zameriavajú napríklad na letiská, palivové rozvody a sklady, prístavy, spojovacie a informačné systémy rádiolokačné a navigačné zariadenia a vojenské veliteľstvá. Tak ako z vojenského rozpočtu NATO, aj z programu bezpečnostných investícií sa hradia niektoré požiadavky týkajúce sa štruktúry velenia NATO v Bosne a Hercegovine a v Kosove. V kontexte s rozvojom programu PzM nadobúda NSIP nový rozmer aj v tejto oblasti. Perspektívne sa pripravujú programy, z ktorých sa budú môcť použiť prostriedky na budovanie infraštruktúry mimo členských krajín NATO. Napríklad v partnerských krajinách na prípravu vybraných zariadení, ktoré by sa mohli využiť v prípade mierovej operácie členských krajín aliancie a partnerských krajín. Súčasne sa príprava programov NSIP sústreďuje aj na potenciálne využitie zariadení NATO pre potreby mierových operácií pod vedením Európskej únie. RIADENIE ZDROJOV
V snahe dosiahnuť optimalizáciu vynakladaných spoločných vojenských zdrojov posilnilo NATO v polovici 90. rokov štruktúry riadenia. Výsledkom úsilia bolo zavedenie tzv. balíkov schopností a ustanovenie Vyššej rady pre zdroje (SRB), ktorá má zodpovednosť za riadenie všetkých vojenských zdrojov NATO (okrem civilného rozpočtu). Balíky schopností definujú dostupné prostriedky na základe požiadaviek vojenských veliteľov NATO na plnenie špecifických úloh.