1 Obchodného zákonníka ). Ak valné zhromaždenie nie je spôsobilé na uznášanie, treba ho zvolať znovu, v lehote troch týždňov, s nezmeneným programom ( tzv. náhradné valné zhromaždenie ). Náhradné valné zhromaždenie je potom spôsobilé sa uznášať bez ohľadu na počet prítomných.
Akcionári prítomní na valnom zhromaždení sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá musí obsahovať názov alebo sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na hlasovanie. Ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, právo akcionára zúčastniť sa na valnom zhromaždení sa overuje na základe výpisu z registra emitenta vedeného v stredisku cenných papierov.
Správnosť listiny prítomných potvrdzuje svojím podpisom predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ, ktorí sú volení spôsobom, ktorý určia stanovy. Okrem predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa volí valné zhromaždenie ešte dvoch overovateľov zápisu a osoby poverené sčítaním hlasov, tzv. skrutátori.
Na valnom zhromaždení možno prerokovať iba záležitosti, ktoré boli uvedené na pozvánke na valné zhromaždenie. Záležitosť, ktorá nebola uvedená na pozvánke, možno prerokovať iba vtedy, ak sa na valnom zhromaždení zúčastnia všetci akcionári a všetci súhlasia s tým, aby táto záležitosť bola prerokovaná.

Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ Obchodný zákonník alebo štatút spoločnosti nevyžaduje väčšinu inú, tzv. kvalifikovaná väčšina. Každý akcionár má hlasovacie právo podľa menovitej hodnoty svojich akcií, avšak stanovy alebo osobitný zákon môžu určiť ( zákon č. 214/1992 Zb. o burze cenných papierov ) najvyšší počet hlasov, ktoré môže mať jeden akcionár.
Podľa Obchodného zákonníka sa vyžaduje súhlas dvoch tretín hlasov prítomných akcionárov na rozhodnutie o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania a na zrušenie spoločnosti. Ďalšie prípady môžu určiť stanovy.