Predstavenstvo je orgánom štatutárnym, dozorná rada orgánom kontrólnym a preto nie je potrebné, aby boli vytvárané akcionármi, ale je dôležité, aby boli vytvárané odborníkmi v danej oblasti.
Obchodný zákonník v § 66 obsahuje všeobecnú úpravu orgánov obchodných spoločností. Toto ustanovenie je potrebné primerane použiť pre potrebu orgánov akciovej spoločnosti. V § 66 sa rieši jednak problematika vzťahou medzi členmi orgánov spoločnosti a spoločnosťou samotnou a jednak uznášania schopnosť orgánov spoločnosti. Obchodný zákonník používa v tejto súvislosti pojem „štatutárne a iné orgány“. Tu môže nastať v praxi problém či sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na valné zhromaždenie alebo len na iné orgány akciovéj spoločnosti. Zo systematického výkladu treba vyvodiť, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na valné zhromaždenie, ale len na predstavenstvo a dozornú radu a prípadne dalšie orgány. Je to tak preto, lebo akcionár nie je člen valného zhromaždenia, ale spoločníkom spoločnosti a preto sa na neho ustanovenia § 66 ods. 1 a 2, ktoré upravujú vzťah medzi členom orgánu a spoločnosťou nemôžu vzťahovať. Ustanovenie § 66 ods. 3, ktoré upravuje pravidlá hlasovania v orgánoch spoločnosti sa na valné zhromaždenie nemôže vzťahovať preto, lebo Obchodný zákonník obsahuje pre tento prípad úpravu špeciálnu ( § 185, § 186, § 186a Obchodného zákonníka ).

1.2 Vzťah medzi členom orgánu spoločnosti a spoločnosťou

V súvislosti s orgánmi spoločnosti je riešená aj doteraz niekedy sporná problematika vzťahu medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti. Z § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva predovšetkým záver pre členov predstavenstva a dozornej rady, rovnako aj pre zakladateľov, ktorí zariaďujú záležitosti spoločnosti pred jej vznikom, že vzťah medzi nimi a spoločnosťou sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Táto úprava je dôležitá hlavne z hľadiska zodpovednosti členov týchto orgánov za spôsobenú škodu. Tá sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, či člen predstavenstva je súčasne zamestnancom akciovej spoločnosti alebo nie. U zamestnancov spoločnosti, ktorí sú súčasne členmi orgánov spoločnosti, treba vždy rozlišovať pracovný vzťah, kde je ich zodpovednosť upravená Zákonníkom práce ( obmedzená subjektívna zodpovednosť ) a ich činnosť ako členov orgánov spoločnosti, kde sa ich zodpovednosť riadi Obchodným zákonníkom (neobmedzená objektívna zodpovednosť) 1.