f ,
d) oprávnenie na zastupovanie spoločnosti voči členovi predstavenstva v konaní pred štátnymi orgánmi na základe poverenia dozornej rady,
e) oprávnenie na účasť na valnom zhromaždení,
f) oprávnenie na podanie žaloby proti uzneseniu valného zhromaždenia pre rozpor so zákonom alebo stanovami,
g) oprávnenie členov dozornej rady volených zamestnancami na zaznamenanie rozdielneho názoru v zápisnici z rokovania valného zhromaždenia,
h) oprávnenie na zvolanie valného zhromaždenia ( na základe rozhodnutia dozornej rady ako kolektívneho orgánu ).

Medzi povinnosti členov dozornej rady patrí:

a) povinnosť rešpektovať uznesenia a pokyny valného zhromaždenia, pokiaľ sú v súlade so zákonom,
b) povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou,
c) povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu,
d) povinnosť rešpektovať zákaz konkurencie v podobe, v ktorej je pre členov dozornej rady ustanovený ( v prípade, že je vôbec ustanovený ),
e) povinnosť oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti,
f) povinnosť určiť zástupcu spoločnosti v konaniach proti členovi predstavenstva,
g) povinnosť preskúmať výkon pôsobnosti predstavenstva v záležitostiach určených minoritnými akcionármi.












5 ZÁVER

Ako výplýva z mojej záverečnej práce akciová spoločnosť obligatórne vytvára tri orgány spoločnosti:
· valné zhromaždenie
· predstavenstvo
· dozornú radu

Valné zhromaždenie je orgánom najvyšším, predstavenstvo je orgán výkonný a dozorná rada orgán kontrólny.
Okrem týchto orgánov môže spoločnosť vytvoriť aj fakultatívne orgány. Vytvorenie ďalších orgánov akciovej spoločnosti záleží od úpravy v stanovách, ktoré sú schválené valným zhromaždením, resp. od vnútorného organizačného poriadku schváleného predstavenstvom spoločnosti. Možnosti tvorby týchto fakultatívnych orgánov s ohľadom napr. na ich pomenovanie, kombináciu s funkciami v iných orgánoch spoločnosti ( pokiaľ nie sú zo zákona zakázané ) a vymedzenie ich pôsobnosti sú v podstate neobmedzené.
Jedným takýmto orgánom môže byť generálny riaditeľ. V prípade jeho konania za spoločnosť sa predpokladá široký rozsah jeho zákonného zastúpenia. Limitom, ktorý obmedzuje rozsah tohto druhu zákonného zastúpenia, je pravidlo určené Občianskym zákonníkom, ktoré upravuje, že úkon takéhoto zákonného zástupcu sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby.
Ďalším príkladom je zákonné zastúpenie vedúcim odštepného závodu alebo vedúcim inej formy organizačnej zložky zapísanej v obchodnom registri ( zo zákona vylúčená kombinácia s členstvom v dozornej rade ). Konateľské oprávnenie takéhoto vedúceho týkajúce sa organizačnej zložky nie je navonok obmedziteľné. Limitom pre relevantnosť zastúpenia týmto zákonným zástupcom je teda okruh činností viažucich sa na konkrétny útvar a vedomosť druhého účastníka o existencii obmedzenia v rámci okruhu úkonov viažúcich sa na organizačnú zložku.
Posledným príkladom, ktorý uvediem je fikcia zákonného zastúpenia prameniaca zo zákonnej úpravy - ust. § 16 Obchodného zákonníka, ktorá sleduje ochranu zákazníkov, spotrebiteľov v prevádzkarni podnikateľov. Vzťah medzi podnikateľom a zákazníkom podľa tohto ustanovenia môže vzniknúť aj na základe konania osoby, ktorá s podnikateľom nie je v žiadnom právnom vzťahu ( na rozdiel od predchádzajúcich prípadov ), a preto sa v odbornej literatúre tento druh zákonného zastúpenia označuje aj prívlastkom “fiktívne” zákonné zastúpenie.

Keďže možnosti tvorby týchto fakultatívnych orgánov sú praktický neobmedzené, nie je možné ich pomenovať a vymedziť všetky ich právomoci. To je jeden z dôvodov prečo som sa v tejto práci zaoberal orgánmi akciovej spoločnosti, ktoré sú dané zákonom a ich právomoc zloženie a vzájomne vzájomné vzťahy sú zákonom presne upravené.