Toto rozšírenie pôsobnosti dozornej rady musí byť zakotvené v stanovách, preto rozhodnutie o rozšírení musí prijať valné zhromaždenie 2/3 väčšinou prítomných akcionárov.

2.3 Pojem ustanovujúce, riadne, mimoriadne a náhradné valné
zhromaždenie

Ustanovujúce valné zhromaždenie

Ustanovujúce valné zhromaždenie je nerozlučne späté s procesom založenia akciovej spoločnosti a preto mu aj treba venovať náležitú pozornosť. Na rozdiel od iných obchodných spoločností, ktoré sa zakladajú spoločenskou zmluvou, resp. zakladateľskou listinou, je založenie akciovej spoločnosti zložitejšie. Ide o proces založenia akciovej spoločnosti, ktorý sa začína uzavretím alebo spísaním zakladateľskej zmluvy a ktorý je zavŕšený prijatím rozhodnutia o založení spoločnosti, voľbou členov orgánov akciovej spoločnosti a schválením stanov na ustanovujúcom valnom zhromaždení.

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa koná v prípade ak sa spoločnosť zakladá postupne – sukcesívne, t. j. s výzvou na upísanie akcií. V prípade jednorázového, simultálneho založenia, sa nevyžaduje konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. V tomto prípade je založenie akciovej spoločnosti zavŕšené až prijatím rozhodnutí o založení spoločnosti, schválením stanov a voľbe orgánov spoločnosti vo forme notárskej zápisnice. Pôsobnosť ustanovujúceho valného zhromaždenia prechádza na samotných zakladateľov, preto je potrebné pri tomto spôsobe založenia spoločnosti upraviť v zakladateľskej zmluve, resp. zakladateľskej listine, všetko o čom má inak rozhodnuť ustanovujúce valné zhromaždenie. Ustanovujúce valné zhromaždenie je zhromaždením upisovateľov. Podľa § 169 ods. 1 Obchodného zákonníka sú oprávnení zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení len tí, čo splnili povinnosť splatiť určenú časť vkladu ( minimálne 30 % ) a tí, čo splatili nepeňažný vklad. Zákon ďalej v § 169 ods. 2 ustanovuje, že zakladatelia su povinný zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie do 60 dní odo dňa, keď sa dosiahlo upísanie navrhovaného základného imania. Dodržanie tejto lehoty má veľky význam, lebo omeškanie má za následok neúčinnosť upisovania a povinnosť vrátiť splatené sumy vkladov.

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len keď boli upísané akcie v hodnote navrhovaného základného imania s výnimkou časti pripadajúcej na zamestnanecké akcie a splatilo sa aspoň 30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov. Na navrhovanú menovitú hodnotu zamestnaneckých akcií sa pritom neprihliada ( §170 ods. 1 ). Ustanovujúce valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú na ňom prítomný upisovatelia aspoň polovice upísaných akcií, ktorý splnili svoju povinnosť splatiť určenú časť ich menovitej hodnoty.
Z dikcie ustanovenia § 170 ods. 3 obchodného zákonníka vyplýva, že na prijatie uznesenia ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov s väčšinou akcií. Súhlas všetkých prítomných upisovateľov sa podľa § 171 ods.