4, s výnimkou zvýšenia základného imania, výžaduje na prijatie rozhodnutia, ktoré sa odchyľuje od ustanovení zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny.

Ustanovujúce valné zhromaždenie prijíma tieto rozhodnutia:
- či bude spoločnosť založená alebo nie,

- schvaľuje stanovy spoločnosti,

- volí orgány spoločnosti, ktoré inak podľa stanov volí valné zhromaždenie,
- schvaľuje výšku nepeňažných vkladov; ustanovujúce valné zhromaždenie nesmie schváliť ocenenie nepeňažného vkladu vyššie, než je ocenenie uvedené v zakladateľskej zmluve ( listine ) alebo stanovené v odbornom odhade doloženom pri upisovaní akcií ( ustanovujúce valné zhromaždenie môže teda predbežné ocenenie iba potvrdiť alebo znížiť, nemôže ho však zvýšiť ),

- pripúšťa upísanie akcií nad hodnotu navrhnutého základného imania a rozhoduje o novej výške základného imania ( v takom prípade je účinné upísanie akcií tými upisovateľmi, ktorí najskôr upísali akcie do novostanovenej výšky základného imania).

Konanie a priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia sa osvedčuje notárskym zápisom. Notársky zápis musí obsahovať uznesenie ustanovujúceho valného zhromaždenia, zoznam upisovateľov, menovitú hodnotu akcií upísaných každým z nich, výšku splatenej časti im upísaných akcií a zvolených členov orgánov spoločnosti ( § 171 ods. 5 ). Odpis notárskeho zápisu sa prikladá k návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra.


V prípade jednorázového založenia spoločnosti ( tzv. simultánne založenie ), t. j. bez výzvy na upisovanie akcií sa nekoná ustanovujúce valné zhromaždenie, ale zakladatelia prijímajú rozhodnutia o založení spoločnosti, schválení stanov a voľbe orgánov akciovej spoločnosti v zbore. O priebehu tohto zasadania zakladateľov v zbore ( v praxi niekedy označovaného tiež ustavovujúcim valným zhromaždením, bez vplyvu na platnosť vykonaných úkonov ) sa tiež spisuje notárska zápisnica.

Riadne valné zhromaždenie

Riadne (výročné) valné zhromaždenie sa podľa zákona musí konať najmenej jedenkrát za rok. Ak sa v stanovách predpokladá uskutočnenie viacerých valných zhromaždení, sú aj tieto riadnými valnými zhromaždeniami. Základnou úlohou zákonom predpokladaného riadneho valného zhromaždenia je rozhodnúť o ročnej účtovnej závierke a v nadväznosti na povinnosti ostatných orgánov s prípravou ročnej účtovnej závierky a ostatných schvaľovaných dokumentov udeliť absolutórium členom týchto orgánov ( potvrdenie neexistencie alebo neuplatnenia nárokov voči členom štatutárneho a kontrolného orgánu ).

Mimoriadne valné zhromaždenie

Mimoriadne valné zhromaždenie je zákonom používaný termín na odlíšenie riadneho ( výročného ) a mimoriadneho valného zhromaždenia, ako je to upravené v § 184 ods. 4 písm. c ). Termín “mimoriadne valné zhromaždenie” sa v zákone vyskytuje aj v súvislosti s uplatňovaním práv minoritných akcionárov § 181 Obchodného zákonníka. V tomto prípade možu akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje aspoň 10 % základného imania požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadného valného zhromaždenia. Predstavenstvo je potom povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 30 dní odo dňa, kedy mu došla žiadosť o jeho zvolanie. Ak predstavenstvo nasplní túto povinnosť, zvolá mimoriadne valné zhromaždenie súd, v tej istej lehote počítanej odo dňa doručenia tejto žiadosti na súd. Týto akcionári majú právo na náhradu nákladov ktoré im týmto vznikli.