Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Orgány akciovej spoločnosti
Dátum pridania: | 16.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | radiks | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 434 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 31.7 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 52m 50s |
Pomalé čítanie: | 79m 15s |
Môže isť o naklady, ktoré vznikli splatením súdneho poplatku, prípade právnym zastupovaním a účasťou na súdnom konaní.
Postup zvolávania mimoriadneho valného zhromaždenia a podmienky platnosti zvolavania sú rovnaké ako pri riadnom, výročnom valnom zhromaždení:
- zvolanie oprávneným subjektom ( predstavenstvo § 193 ods. 1, dozorná rada § 199 ods. 1, likvidátor, súd § 181 ods. 2 )
- riadna pozvánka ( označenie spoločnosti, určenie miesta a termínu konania, údaj o riadnom či mimoriadnom valnom zhromaždení, program, pripojenie príloh podľa § 192 ),
- riadne zvolanie ( doručenie pozvánky v prípade akcií na meno alebo oznámenie spôsobom predpokladanými stanovami, zo zákona sa nevyžaduje zverejenie v Obchodnom vestníku ),
- včasnosť oznámenia ( odoslanie pozvánok 30 dní pred konaním, oznámenie uverejnené 30 dní pred konaním ),
- vyžadované kvórum pre uznášaniaschopnosť a hlasovanie je rovnaké ako pri riadnom valnom zhromaždení.
Náhradné valné zhromaždenie
Náhradné valné zhromaždenie je inštitútom, ktorý spriechodňuje prijímanie uznesení v prípade, že valné zhromaždenie ( riadne alebo mimoriadne ) nie je schopné prijímať rozhodnutia pre nedostatočnú účasť akcionárov.
Zákonom stanovené kvórum pre uznášaniaschopnosť v § 185 ods. 1 ( ak sú prítomní akcionári, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou viac ako 30 % základného imania ) je dispozitívnej povahy, t. j. stanovy môžu určiť vyššie aj nižšie kvórum. Toto ustanovenie platí či už pre valné zhromaždenie riadne, mimoriadne alebo náhradné.
Ak sa v mieste, deň a určený čas konania valného zhromaždenia nezídu akcionári majúci akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje minimálne výšku uznášania schopnosti podľa stanov alebo zákona, nemôže sa valné zhromaždenie konať. Z dikcie ustanovenia § 185 ods. 3 vyplýva, že ak valné zhromaždenie nie je schopné uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradné valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do troch týždňov odo dňa, keď sa malo konať valné zhromaždenie pôvodne zvolané. Takto zvolané valné zhromaždenie musí mať nezmenený program a je schopné uznášať sa bez ohľadu na počet zúčastnených akcionárov.
Vzhľadom na možnú existenciu akcií bez hlasovacích práv by som chcel zdôrazniť, že na uznášaniaschopnosť sa nezapočítavajú akcie, s ktorými nie sú spojené hlasovacie práva. Táto skutočnosť môže výrazne ovplyvniť aj výšku stanoveného kvóra v stanovách ( pri spoločnosti, ktorá emitovala akcie výlučne s hlasovacím právom, sa bude pravdepodobne vyžadovať, resp. odporúča sa vyžadovať vyššie než zákonom požadované kvórum ).
2.4 Zvolávanie valného zhromaždenia
Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo, pokiaľ Obchodný zákonník neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami ( § 184 ods. 2 ).
Zdroje: 1) Černejová A, Hanes D.: Právo akciových spoločností. PRÁVO V PRAXI 1.Bratislava 1991, 2) Fekete I.: Tantiémy v akciových spoločnostiach. EPP. 9/97, 3) Klusoň V.: Akciová slolečnosť; otázky její vnitřní struktury a uplatňení v období
přechodu k tržní ekonomice. AKADEMIA, NAKLADATELSTVÍ ČESKOSLOVENSKÉ AKADEMIE VIED. Praha 1991, 4) Kubíček P, Mamojka M. a kolektív: Obchodné spoločnosti. MANZ, VO PF
UK.Bratislava 1999, 5) Obchodný zákonník, Komentár. PRÁCA. Bratislava 1999