ABSTRAKT

Akciová spoločnosť, ako jediná obchodná spoločnosť vytvára podľa slovenského práva obligatórne tri orgány, ktorými sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada. Valné zhromaždenie akciovej spoločnosti, niekedy označované ako „ orgán vôle spoločnosti “, je najvyšším orgánom tejto kapitálovej spoločnosti. Úlohou predstavenstva ako exekutívneho a zároveň štatutárneho orgánu je výkonávať vôlu najvyšieho orgánu - valného zhromaždenia, reprezentovať a zastupovať spoločnosť pri jej vstupovaní do právnych vzťahov najrôznejšieho druhu. Dozorná rada je orgán s kontrólnymi právomocami. Cieľom tejto záverečnej práce je bližšie determinovať pôsobnosť a právomoc týchto orgánov a v neposlednom rade vymedziť vzájomné vzťahy medzi jednotlivými orgánmi akciovej spoločnosti.

PREDHOVOR

Akciová spoločnosť je kapitálovou spoločnostou, ktorá má vo svete dlhodobú tradíciu. Už v 12. storočí sa formou majetkového podielnictva prevádzkovali mlyny, na ktorých prevádzkovaní sa majitelia priamo nezúčastňovali. Na rovnakom základe vznikla v roku 1407, snáď v tomto období najznámejšia banka sv. Juraja v Janove, kde štátny veritelia, ktorí sa stali jej spolumajitelmi dostávali namiesto úrokov, ktoré vtedy cirkev zakazovala, podiel na zisku.
Až v 17. storočí sa zakladanie akciových spoločností nestalo ničím výnimočným. Za všetky by som spomenul aspoň Východoindickú spoločnosť, ktorej majetkové podieli boli obchodovateľné na burzách. Veľký rozmach akciových spoločností nastal na začiatku 19. storočia, ako jedného z fenoménou priemyslovej revolúcie.
V súčastnosti sa s touto formou obchodnej spoločnosti stretávame snaď každý deň. Či prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov, ktoré nás informujú o hospodárskych výsledkoch najvýznamnejších akciových spoločností alebo sa s nimi stretávame nepriamo pri pravidelných nákupoch spotrebného tovaru rôzneho druhu, ktorý je produktom aj akciových spoločností. Už názov témy, ktorú som si vybral na spracovanie, „ Orgány akciovej spoločnosti “, napovedá, čoho sa obsah mojej záverečnej práce bude priamo dotýkať.

V jednotlivých kapitolách by som chcel priblížiť právomoc týchto orgánov, spôsoby ich kreovania, priblížiť ich právnu uprávu, ktorá je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku a tak isto poukázať na vzájomne pôsobenie orgánov akciovej spoločnosti medzi sebou.

OBSAH

ÚVOD ....................................................................................................................5

1 CHARAKTERISTIKA ORGÁNOV AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI .......................6
1.1 Druhy orgánov akciovej spoločnosti ................................................................6
1.2 Vzťah medzi členom orgánu spoločnosti a spoločnosťou ...............................7
1.3 Zákaz konkurencie ..........................................................................................7
1.4 Vzdanie sa funkcie v orgáne akciovej spoločnosti ..........................................10

2 VALNÉ ZHROMAŽDENIE AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI ..................................11
2.1 Všeobecná charakteristika ..............................................................................11
2.2 Pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti .................................12
2.3 Pojem ustanovujúce, riadne, mimoriadne a náhradné
valné zhromaždenie ........................................................................................13
2.4 Zvolávanie valného zhromaždenia ..................................................................18
2.5 Rokovanie valného zhromaždenia ..................................................................19
2.6 Zápisnica o valnom zhromaždení ....................................................................20

3 PREDSTAVENSTVO .........................................................................................22
3.1 Pojem predstavenstvo akciovej spoločnosti ....................................................22
3.2 Pôsobnosť predstavenstva ..............................................................................22
3.3 Spôsob prijímania rozhodnutí ..........................................................................23
3.4 Vznik a zánik funkcie .......................................................................................24
3.5 Práva a povinnosti členov predstavenstva ......................................................26

4 DOZORNÁ RADA ..............................................................................................29
4.1 Pojem dozorná rada akciovej spoločnosti .......................................................29
4.2 Pôsobnosť dozornej rady ................................................................................30
4.3 Vznik a zánik funkcie .......................................................................................32
4.4 Práva a povinnosti členov dozornej rady .........................................................33
5 ZÁVER ................................................................................................................35
6 POUŽITÁ LITERATÚRA ....................................................................................37
ÚVOD

Akciová spoločnosť, v minulosti označovaná ako „účastinná“, ako druh obchodnej spoločnosti má vo svete dlhodobú tradíciu. V mnohých krajinách je pre svoj charakter a spôsob účasti na riadení najrozšírenejšou formou obchodnej spoločnosti pre podnikatelskú činnosť.

Akciovou spoločnosťou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Je jedinou rýdzo kapitálovou obchodnou spoločnosťou v slovenskom obchodnom práve a jedinou obchodnou spoločnosťou, ktorá bola v slovenskom právnom poriadku pred vydaním Obchodného zákonníka podrobne upravená zákonom č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach, ktorý bol zrušený k 31. 12. 1991 Obchodným zákonníkom. Akciová spoločnosť je právnickou osobou, teda má právnu subjektivitu a v právnych vzťahoch vystupuje samostatne. Pre akciovú spoločnosť je charakteristických niekoľko znakov:

· základne imanie vytvára vydávaním cenných papierov
· proces založenia spoločnosti je zložitejší než u iných obchodných spoločností
· môže byť založená aj za iným účelom ako je podnikanie
· počas trvania spoločnosti neručia spoločníci za záväzky spoločnosti vôbec
· obligatórne vytvára tri orgány spoločnosti – valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozornú radu

Keďže úlohou mojej práce je priblížiť problematiku orgánov akciovej spoločnosti, budem sa podrobnejšie venovať tým ustanoveniam Obchodného zákonníka ktoré o týchto orgánoch pojednávajú. V jednotlivých kapitolách mojej záverečnej práce, nazvaných podľa názvov týchto orgánov, poukážem na vznik a zánik členstva v týchto orgánoch, ich pôsobnosť a vzájomné vzťahy. 1 CHARAKTERISTIKA ORGÁNOV AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

1.1 DRUHY ORGÁNOV AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

Akciová spoločnosť podľa Obchodného zákonníka vytvára tri obligatórne orgány ktorými sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada. Zákon č. 104/1990 o akciových spoločnostiach poznal další orgán spoločnosti, revizóra účtov, ale tento orgán bol spolu s týmto zákonom k 31. 12. 1991 zrušený Obchodným zákonníkom. Okrem obligatórnych orgánov môže akciová spoločnosť vytvoriť aj dalšie orgány. Ich existencia, zloženie a pôsobnosť musia byť potom uvedené v stanovách akciovej spoločnosti.
Obligatórne orgány akciovej spoločnosti nevytvárajú jednotný útvar. Rozdiel vyplýva z rôznych funkcií týchto orgánov. Valné zhromaždenie je orgánom, prostredníctvom ktorého sa akcionári podieľajú na riadení spoločnosti a preto je vytvárané výlučne s akcionárov spoločnosti.

Predstavenstvo je orgánom štatutárnym, dozorná rada orgánom kontrólnym a preto nie je potrebné, aby boli vytvárané akcionármi, ale je dôležité, aby boli vytvárané odborníkmi v danej oblasti.
Obchodný zákonník v § 66 obsahuje všeobecnú úpravu orgánov obchodných spoločností. Toto ustanovenie je potrebné primerane použiť pre potrebu orgánov akciovej spoločnosti. V § 66 sa rieši jednak problematika vzťahou medzi členmi orgánov spoločnosti a spoločnosťou samotnou a jednak uznášania schopnosť orgánov spoločnosti. Obchodný zákonník používa v tejto súvislosti pojem „štatutárne a iné orgány“. Tu môže nastať v praxi problém či sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na valné zhromaždenie alebo len na iné orgány akciovéj spoločnosti. Zo systematického výkladu treba vyvodiť, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na valné zhromaždenie, ale len na predstavenstvo a dozornú radu a prípadne dalšie orgány. Je to tak preto, lebo akcionár nie je člen valného zhromaždenia, ale spoločníkom spoločnosti a preto sa na neho ustanovenia § 66 ods. 1 a 2, ktoré upravujú vzťah medzi členom orgánu a spoločnosťou nemôžu vzťahovať. Ustanovenie § 66 ods. 3, ktoré upravuje pravidlá hlasovania v orgánoch spoločnosti sa na valné zhromaždenie nemôže vzťahovať preto, lebo Obchodný zákonník obsahuje pre tento prípad úpravu špeciálnu ( § 185, § 186, § 186a Obchodného zákonníka ).

1.2 Vzťah medzi členom orgánu spoločnosti a spoločnosťou

V súvislosti s orgánmi spoločnosti je riešená aj doteraz niekedy sporná problematika vzťahu medzi spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti. Z § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva predovšetkým záver pre členov predstavenstva a dozornej rady, rovnako aj pre zakladateľov, ktorí zariaďujú záležitosti spoločnosti pred jej vznikom, že vzťah medzi nimi a spoločnosťou sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Táto úprava je dôležitá hlavne z hľadiska zodpovednosti členov týchto orgánov za spôsobenú škodu. Tá sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, či člen predstavenstva je súčasne zamestnancom akciovej spoločnosti alebo nie. U zamestnancov spoločnosti, ktorí sú súčasne členmi orgánov spoločnosti, treba vždy rozlišovať pracovný vzťah, kde je ich zodpovednosť upravená Zákonníkom práce ( obmedzená subjektívna zodpovednosť ) a ich činnosť ako členov orgánov spoločnosti, kde sa ich zodpovednosť riadi Obchodným zákonníkom (neobmedzená objektívna zodpovednosť) 1.

Výkon funkcie člena orgánu akciovej spoločnosti je nezastupiteľný a člen orgánu nemôže nikoho splnomocniť, aby sa namiesto neho zúčastnil konania orgánu alebo aby namiesto neho hlasoval. Ustanovenia stanov, ktoré sú s tým v rozpore, treba považovať za neplatné.

1.3 Zákaz konkurencie

Na predstavenstvo akciovej spoločnosti a dozornú radu sa vzťahujú aj ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka o pravidlách rokovanía orgánov spoločnosti, pokiaľ nebude v stanovách iná úprava. Podľa Obchodného zákonníka sa môže dozorná rada a predstavenstvo uznášať, len ak je prítomná nadpolovičná väčšina ich členov a k uzneseniu je potrebný súhlas väčšiny prítomných. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas člena, ktorý schôdzi predstavenstva alebo dozornej rady predsedá. Stanovy akciovej spoločnosti môžu pripustiť aj písomné hlasovanie mimo rokovania orgánu ( hlasovanie per rollam ) alebo pomocou prostriedkov oznamovacej techniky ( ďalekopis, telefón, fax ). Podmienkou je, že s týmto spôsobom hlasovania budú súhlasiť všetci členovia príslušného orgánu. Pokiaľ by len jeden člen nesúhlasil alebo nebolo možné získať jeho stanovisko, je takéto hlasovanie neprípustné. Pokiaľ k hlasovaniu mimo zasadnutia orgánu dôjde, považujú sa hlasujúci za prítomných.

Právna úprava zákazu konkurencie je pre členov predstavenstva a členov dozornej rady spoločná. Podľa § 196 Obchodného zákonníka, ak zo stanov spoločnosti nevyplíva nieco iné, člen predstavenstva nesmie:

- vo vlastnom mene a na vlastný účet uzatvárať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti ( nesmie teda podnikať v rovnakom alebo podobnom odbore ako spoločnosť ),
- nesmie sprostredkovávať pre iné osoby obchody spoločnosti,
- nesmie sa zúčastniť na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením ( nemôže byť spoločníkom žiadnej verejnej obchodnej spoločnosti ani komplementárom komanditnej spoločnosti bez ohľadu na predmet činnosti týchto spoločností ),
- nesmie vykonávať činnosť ako štatutárny orgán ( napr. konateľ, riaditeľ štátneho podniku ) alebo člen štatutárneho orgánu ( člen predstavenstva akciovej spoločnosti alebo družstva ) alebo iného podobného orgánu inej právnickej osoby ( dozornej rady, kontrolnej komisie a i. ) s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania, iba ak ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom ( napr.

člen predstavenstva akciovej spoločnosti môže byť členom dozornej rady inej akciovej spoločnosti, pokiaľ prvá akciová spoločnosť je majiteľom akcií druhej akciovej spoločnosti ).
Zákaz výkonávania niektorých činností členmi predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti je dispozitívnym ustanovením. Stanovy spoločnosti teda môžu zákaz konkurencie pre členov predstavenstva alebo dozornej rady upraviť inak alebo ho dokonca vylúčiť.
V § 65 Obchodného zákonníka sú upravené nároky akciovej spoločnosti z porušenia zákazu konkurencie. Podľa tohto ustanovenia je spoločnosť oprávnená, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody. Z uvedeného vyplyva, že voči tomu, kto porušil zákaz konkurencie, može spoločnosť vždy uplatňovať náhradu škody, ktorá jej v dôsledku takého konania vznikla. Okrem nároku na náhradu škody môže spoločnosť uplatniť voči tomu, kto porušil zákaz konkurencie, alternatívny nárok:
a) na vydanie prospechu z takéhoto obchodu alebo
b) prevedenie tomu zodpovedajúcich práv na spoločnosť
Prospechom z obchodu sa rozumie najmä čistý zisk z daného obchodného konania, môže však isť aj o iný prospech, napr. výhodné alebo bezoplatné získanie iného práva 2.
Pre uplatnenie nároku na vydanie prospechu alebo prevedenie práv je v § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovená subjektívna 3 mesačná lehota a objektívna 1 ročná lehota. Vzhľadom na to, že sa tieto lehoty netýkajú práva na náhradu škody, bude možné stratu spoločnosti v dôsledku konkurenčného konania vždy postihnuť, aj keď dôjde k preklúzii ostatných nárokov.
Právo na náhradu škody sa premlčuje ( teda na rozdiel od predchádzajúcich nárokov nezaniká ) v štvorročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa spoločnosť o vzniku škody dozvedela, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, kedy bol zákaz konkurencie porušený. Pri trvajúcom konaní je rozhodujúci okamih, kedy bol porušený zákaz konkurencie, z ktorého škoda vznikla.

1.4. Vzdanie sa funkcie v orgáne akciovej spoločnosti

Vzdanie sa, odstúpenie z funkcie v orgáne spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 66 ods. 1. Toto ustanovenie môžme primerane použiť pre členov orgánov akciovej spoločnosti.
Členovia orgánov akciovej spoločnosti môžu zo svojej funkcie odstúpiť. Sú však povinní to oznámiť orgánu ktorého sú členmi a orgánu, ktorý ich zvolil ( valné zhromaždenie a u členov predstavenstva to môže byť dozorná rada, pokiaľ podľa stanov menuje dozorná rada predstavenstvo ). Výkon ich funkcie skončí dňom, kedy ich odstúpenie prerokovalo alebo malo prerokovať valné zhromaždenie alebo dozorná rada, pokiaľ stanovy neurčia inú lehotu.

Valné zhromaždenie (dozorná rada) je povinné prerokovať odstúpenie člena orgánu na svojom najbližšom zasadnutí, pokiaľ stanovy neurčia inú lehotu. Výkon funkcie potom skončí týmto dňom, bez ohľadu na to, či odstúpenie člena orgánu bolo zaradené na program rokovania a s akým výsledkom.

Zákon vychádza z princípu, že nikto nemôže byť nútený zotrvať v orgáne spoločnosti, do ktorého bol zvolený. To sa netýka učasti v najvyššom orgáne spoločnosti, ktorým je valné zhromaždenie, kde akcionár nemá povinnosť zúčastniť sa na rokovaní tohto orgánu, ale nemôže sa svojho práva učasti vzdať. Preto zákon volí termín “osoby ktoré sú členmi štatutárnych alebo iných orgánov spoločnosti”, to znamená iných volených orgánov spoločnosti. Osobou v tomto zmysle môže byť iba fyzická osoba.
Pretože jednostranne odstúpenie z takejto funkcie má závažné dôsledky, zákon ustanovuje, že odstúpenie namá okamžitý účinok, ale viaže sa na splnenie istých formálných podmienok, ktoré umožnia riadne odovzdanie funkcie, prerokovanie prípadnej majetkovej či inej zodpovednosti odstupujúceho člena a nástup nového člena orgánu. Oznámenie o abdikácii nemusí mať písomnu formu, možno je však odporúčať, prípadne určiť priamo v stanovách. Nečinnosť orgánu, ktorý ma prerokovať abdikáciu, má rovnaký dôsledok, ako keby bola abdikácia prerokovaná.

2 VALNÉ ZHROMAŽDENIE AKCIOVEJ SPOLOČNOSTI

2.1 Všeobecná charakteristika
Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom akciovej spoločnosti, krorý tvoria všetci akcionári spoločnosti. S tým súvisí právo každého akcionára zúčastniť sa na každom valnom zhromaždení bez ohľadu na to, či ide o riadne, pravidelne sa konajúce valné zhromaždenie alebo o mimoriadne, zvolané za predpokladov určených zákonom a stanovami spoločnosti. Účasť na valnom zhromaždení je právom akcionára, ale nie jeho povinnosťou. Z toho dôvodu nie je valné zhromaždenie orgánom spoločnosti so stálym zložením jeho účastníkov, ale skladá sa zo všetkých na ňom prítomných akcionárov.

Podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka je valné zhromaždenie najvyšším orgánom spoločnosti, ktoré sa skladá zo všetkých na ňom prítomných akcionárov. Z tohto základného vymedzenia možno vyvodiť nasledovné závery:

a) valné zhromaždenie je orgánom spoločnosti, ktorý tvorí jej vôľu pri rozhodovaní o najdôležitejších otázkach života spoločnosti, ktoré patria do jeho pôsobnosti na základe zákona alebo stanov,
b) valné zhromaždenie je tým orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého sa môže ktorýkoľvek akcionár zúčastňovať života spoločnosti. Miera tejto účasti je závislá od druhu akcií, ktorých je majiteľom.

V prípade akcií bez hlasovacieho práva je miera účasti najnižšia a akcionár má právo účasti na valnom zhromaždení, právo na poskytnutie informácií, právo spoluiniciovať mimoriadne valné zhromaždenie.

Mimo valného zhromaždenia akcionár nemá právo zasahovať do života spoločnosti a rozhodovať o otázkach života spoločnosti ( na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným, kde je uvedená možnosť rozhodovania o zmene spoločenskej zmluvy dohodou všetkých spoločníkov, pokiaľ sa táto pôsobnosť nezverila valnému zhromaždeniu, ako aj možnosť prijímania uznesení spoločnosti mimo valného zhromaždenia, tzv. rozhodovanie per rollam ).
Výnimku z tohto pravidla tvorí dohoda akcionárov, ktorí založili spoločnosť jednorázovo, čiže simultánne - bez výzvy na upísanie akcií, o rozsahu účasti na zvýšení základného imania v zmysle § 205 Obchodného zákonníka,

c) valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti, nadriadeným predstavenstvu i dozornej rade, prácu ktorých môže usmerňovať vydávaním záväzných zásad a pokynov.

2.2 Pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom akciovej spoločnosti, ktorý nevyvíja sústavnú činnosť, ale ktorého zasadnutia sú predpokladané, resp. sú vyvolané naliehavou situáciou 3. Vzhľadom na tento svoj charakter nerozhoduje o bežných záležitostiach prevádzky podniku akciovej spoločnosti, ale o veciach zásadného významu. Zákon určuje pôsobnosť valného zhromaždenia s tým, že stanovy môžu upraviť pôsobnosť valného zhromaždenia v rozhodovaní aj iných otázok. Rozšírenie pôsobnosti nie je možné samotným rozhodnutím valného zhromaždenia tak, ako je tomu v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným.

Pôsobnosť valného zhromaždenia je upravená v § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka. Do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:

- rozhodovať o zmene stanov akciovej spoločnosti,
- rozhodovať o zvýšení a znížení základného imania a vydávaní dlhopisov,
- voliť a odvolávať členov dozornej rady a predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že členovia predstavenstva sú volení a odvolávaní dozornou radou ( potom by bolo nevyhnutné v stanovách určiť spôsob, akým sa to robí a tomu zodpovedajúcim spôsobom upraviť odlišne aj oprávnenia všetkých orgánov spoločnosti, ktoré sú s tým spojené, aj keď sa to neuvádza ),
- schvaľovať ročnú účtovnú závierku a rozhodovať o rozdelení zisku a stanovení tantiém ( odmena člena orgánu akciovej spoločnosti ),
- rozhodovať o zrušení akciovej spoločnosti,
- rozhodovať o ďalších otázkach, pokiaľ tak určí zákon alebo stanovy akciovej spoločnosti

Pôsobnosť valného zhromaždenia, tak ako je uprávená v § 187 ods. 1, možno v stanovách spoločnosti rozšíriť nie však zúžiť. Jediným prípadom, v ktorom môžu stanovy preniesť kompetencie valného zhromaždenia dané zákonom na iný orgán akciovej spoločnosti, dozornú radu, je voľba predstavenstva akciovej spoločnosti.

Toto rozšírenie pôsobnosti dozornej rady musí byť zakotvené v stanovách, preto rozhodnutie o rozšírení musí prijať valné zhromaždenie 2/3 väčšinou prítomných akcionárov.

2.3 Pojem ustanovujúce, riadne, mimoriadne a náhradné valné
zhromaždenie

Ustanovujúce valné zhromaždenie

Ustanovujúce valné zhromaždenie je nerozlučne späté s procesom založenia akciovej spoločnosti a preto mu aj treba venovať náležitú pozornosť. Na rozdiel od iných obchodných spoločností, ktoré sa zakladajú spoločenskou zmluvou, resp. zakladateľskou listinou, je založenie akciovej spoločnosti zložitejšie. Ide o proces založenia akciovej spoločnosti, ktorý sa začína uzavretím alebo spísaním zakladateľskej zmluvy a ktorý je zavŕšený prijatím rozhodnutia o založení spoločnosti, voľbou členov orgánov akciovej spoločnosti a schválením stanov na ustanovujúcom valnom zhromaždení.

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa koná v prípade ak sa spoločnosť zakladá postupne – sukcesívne, t. j. s výzvou na upísanie akcií. V prípade jednorázového, simultálneho založenia, sa nevyžaduje konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. V tomto prípade je založenie akciovej spoločnosti zavŕšené až prijatím rozhodnutí o založení spoločnosti, schválením stanov a voľbe orgánov spoločnosti vo forme notárskej zápisnice. Pôsobnosť ustanovujúceho valného zhromaždenia prechádza na samotných zakladateľov, preto je potrebné pri tomto spôsobe založenia spoločnosti upraviť v zakladateľskej zmluve, resp. zakladateľskej listine, všetko o čom má inak rozhodnuť ustanovujúce valné zhromaždenie. Ustanovujúce valné zhromaždenie je zhromaždením upisovateľov. Podľa § 169 ods. 1 Obchodného zákonníka sú oprávnení zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení len tí, čo splnili povinnosť splatiť určenú časť vkladu ( minimálne 30 % ) a tí, čo splatili nepeňažný vklad. Zákon ďalej v § 169 ods. 2 ustanovuje, že zakladatelia su povinný zvolať ustanovujúce valné zhromaždenie do 60 dní odo dňa, keď sa dosiahlo upísanie navrhovaného základného imania. Dodržanie tejto lehoty má veľky význam, lebo omeškanie má za následok neúčinnosť upisovania a povinnosť vrátiť splatené sumy vkladov.

Ustanovujúce valné zhromaždenie sa môže konať, len keď boli upísané akcie v hodnote navrhovaného základného imania s výnimkou časti pripadajúcej na zamestnanecké akcie a splatilo sa aspoň 30 % menovitej hodnoty peňažných vkladov. Na navrhovanú menovitú hodnotu zamestnaneckých akcií sa pritom neprihliada ( §170 ods. 1 ). Ustanovujúce valné zhromaždenie je schopné uznášať sa, ak sú na ňom prítomný upisovatelia aspoň polovice upísaných akcií, ktorý splnili svoju povinnosť splatiť určenú časť ich menovitej hodnoty.
Z dikcie ustanovenia § 170 ods. 3 obchodného zákonníka vyplýva, že na prijatie uznesenia ustanovujúceho valného zhromaždenia sa vyžaduje súhlas upisovateľov s väčšinou akcií. Súhlas všetkých prítomných upisovateľov sa podľa § 171 ods.

4, s výnimkou zvýšenia základného imania, výžaduje na prijatie rozhodnutia, ktoré sa odchyľuje od ustanovení zakladateľskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny.

Ustanovujúce valné zhromaždenie prijíma tieto rozhodnutia:
- či bude spoločnosť založená alebo nie,

- schvaľuje stanovy spoločnosti,

- volí orgány spoločnosti, ktoré inak podľa stanov volí valné zhromaždenie,
- schvaľuje výšku nepeňažných vkladov; ustanovujúce valné zhromaždenie nesmie schváliť ocenenie nepeňažného vkladu vyššie, než je ocenenie uvedené v zakladateľskej zmluve ( listine ) alebo stanovené v odbornom odhade doloženom pri upisovaní akcií ( ustanovujúce valné zhromaždenie môže teda predbežné ocenenie iba potvrdiť alebo znížiť, nemôže ho však zvýšiť ),

- pripúšťa upísanie akcií nad hodnotu navrhnutého základného imania a rozhoduje o novej výške základného imania ( v takom prípade je účinné upísanie akcií tými upisovateľmi, ktorí najskôr upísali akcie do novostanovenej výšky základného imania).

Konanie a priebeh ustanovujúceho valného zhromaždenia sa osvedčuje notárskym zápisom. Notársky zápis musí obsahovať uznesenie ustanovujúceho valného zhromaždenia, zoznam upisovateľov, menovitú hodnotu akcií upísaných každým z nich, výšku splatenej časti im upísaných akcií a zvolených členov orgánov spoločnosti ( § 171 ods. 5 ). Odpis notárskeho zápisu sa prikladá k návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra.

V prípade jednorázového založenia spoločnosti ( tzv. simultánne založenie ), t. j. bez výzvy na upisovanie akcií sa nekoná ustanovujúce valné zhromaždenie, ale zakladatelia prijímajú rozhodnutia o založení spoločnosti, schválení stanov a voľbe orgánov akciovej spoločnosti v zbore. O priebehu tohto zasadania zakladateľov v zbore ( v praxi niekedy označovaného tiež ustavovujúcim valným zhromaždením, bez vplyvu na platnosť vykonaných úkonov ) sa tiež spisuje notárska zápisnica.

Riadne valné zhromaždenie

Riadne (výročné) valné zhromaždenie sa podľa zákona musí konať najmenej jedenkrát za rok. Ak sa v stanovách predpokladá uskutočnenie viacerých valných zhromaždení, sú aj tieto riadnými valnými zhromaždeniami. Základnou úlohou zákonom predpokladaného riadneho valného zhromaždenia je rozhodnúť o ročnej účtovnej závierke a v nadväznosti na povinnosti ostatných orgánov s prípravou ročnej účtovnej závierky a ostatných schvaľovaných dokumentov udeliť absolutórium členom týchto orgánov ( potvrdenie neexistencie alebo neuplatnenia nárokov voči členom štatutárneho a kontrolného orgánu ).

Mimoriadne valné zhromaždenie

Mimoriadne valné zhromaždenie je zákonom používaný termín na odlíšenie riadneho ( výročného ) a mimoriadneho valného zhromaždenia, ako je to upravené v § 184 ods. 4 písm. c ). Termín “mimoriadne valné zhromaždenie” sa v zákone vyskytuje aj v súvislosti s uplatňovaním práv minoritných akcionárov § 181 Obchodného zákonníka. V tomto prípade možu akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje aspoň 10 % základného imania požiadať predstavenstvo o zvolanie mimoriadného valného zhromaždenia. Predstavenstvo je potom povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do 30 dní odo dňa, kedy mu došla žiadosť o jeho zvolanie. Ak predstavenstvo nasplní túto povinnosť, zvolá mimoriadne valné zhromaždenie súd, v tej istej lehote počítanej odo dňa doručenia tejto žiadosti na súd. Týto akcionári majú právo na náhradu nákladov ktoré im týmto vznikli.

Môže isť o naklady, ktoré vznikli splatením súdneho poplatku, prípade právnym zastupovaním a účasťou na súdnom konaní.

Postup zvolávania mimoriadneho valného zhromaždenia a podmienky platnosti zvolavania sú rovnaké ako pri riadnom, výročnom valnom zhromaždení:

- zvolanie oprávneným subjektom ( predstavenstvo § 193 ods. 1, dozorná rada § 199 ods. 1, likvidátor, súd § 181 ods. 2 )
- riadna pozvánka ( označenie spoločnosti, určenie miesta a termínu konania, údaj o riadnom či mimoriadnom valnom zhromaždení, program, pripojenie príloh podľa § 192 ),
- riadne zvolanie ( doručenie pozvánky v prípade akcií na meno alebo oznámenie spôsobom predpokladanými stanovami, zo zákona sa nevyžaduje zverejenie v Obchodnom vestníku ),
- včasnosť oznámenia ( odoslanie pozvánok 30 dní pred konaním, oznámenie uverejnené 30 dní pred konaním ),
- vyžadované kvórum pre uznášaniaschopnosť a hlasovanie je rovnaké ako pri riadnom valnom zhromaždení.

Náhradné valné zhromaždenie

Náhradné valné zhromaždenie je inštitútom, ktorý spriechodňuje prijímanie uznesení v prípade, že valné zhromaždenie ( riadne alebo mimoriadne ) nie je schopné prijímať rozhodnutia pre nedostatočnú účasť akcionárov.
Zákonom stanovené kvórum pre uznášaniaschopnosť v § 185 ods. 1 ( ak sú prítomní akcionári, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou viac ako 30 % základného imania ) je dispozitívnej povahy, t. j. stanovy môžu určiť vyššie aj nižšie kvórum. Toto ustanovenie platí či už pre valné zhromaždenie riadne, mimoriadne alebo náhradné.
Ak sa v mieste, deň a určený čas konania valného zhromaždenia nezídu akcionári majúci akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje minimálne výšku uznášania schopnosti podľa stanov alebo zákona, nemôže sa valné zhromaždenie konať. Z dikcie ustanovenia § 185 ods. 3 vyplýva, že ak valné zhromaždenie nie je schopné uznášať sa, zvolá predstavenstvo náhradné valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do troch týždňov odo dňa, keď sa malo konať valné zhromaždenie pôvodne zvolané. Takto zvolané valné zhromaždenie musí mať nezmenený program a je schopné uznášať sa bez ohľadu na počet zúčastnených akcionárov.

Vzhľadom na možnú existenciu akcií bez hlasovacích práv by som chcel zdôrazniť, že na uznášaniaschopnosť sa nezapočítavajú akcie, s ktorými nie sú spojené hlasovacie práva. Táto skutočnosť môže výrazne ovplyvniť aj výšku stanoveného kvóra v stanovách ( pri spoločnosti, ktorá emitovala akcie výlučne s hlasovacím právom, sa bude pravdepodobne vyžadovať, resp. odporúča sa vyžadovať vyššie než zákonom požadované kvórum ).

2.4 Zvolávanie valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok a zvoláva ho predstavenstvo, pokiaľ Obchodný zákonník neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami ( § 184 ods. 2 ).

V stanovách sa určí v akých lehotách sa má konať valné zhromaždenie, ak to nie je uvedené platí že sa koná raz ročne. Okrem riadnych valných zhromaždení je predstavenstvo povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že spoločnosť stratila tretinu základného imania alebo že je v platobnej neschopnosti po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. O týchto skutočnostiach je povinné bez odkladu vyrozumieť dozornú radu ( § 193 ).
O povinnosti predstavenstva zvolať mimoriadne valné zhromaždenie som sa už zmienil v predchádzajúcich kopitolách a preto tomu v tejto časti mojej práce nebudem venovať patričnú pozornosť. Je tu však ešte potrebné pripomenúť, že právo zvolať mimoriadne valné zhromaždenie má poďľa ustanovenia § 199 ods. 1 aj dozorná rada. Ak pri svojej kontrólnej činnosti zistí, že záujmy spoločnosti si vyžadujú zvolanie valného zhromaždenia, najmä ak dôjde k platobnej nechopnosti, vznikli alebo hrozia straty, poklesli prostriedky v rezervnom fonde a pod., má povinnosť zvolať valné zhromaždenie.

Predstavenstvo musí poslať všetkým akcionárom, ktorí majú akcie na meno, pozvánku najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Ak boli vydané akcie na majiteľa, musí byť v tej istej lehote uverejnené oznámenie o konaní valného zhromaždenia. Spôsob uverejnenia určujú stanovy. Pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o konaní valného zhromaždenia musí obsahovať:

- obchodné meno a sídlo spoločnosti,
- miesto, dátum a hodinu konania valného zhromaždenia,
- označenie, či sa zvoláva riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie,
- program rokovania valného zhromaždenia.
Ak je predmetom rokovania valného zhromaždenia zvýšenie alebo zníženie základného imania, musí pozvánka alebo oznámenie obsahovať ešte ďalšie údaje:

- dôvody navrhovaného zvýšenia základného imania
- spôsob a výška zvýšenia
- počet novovydaných akcií alebo novú menovitú hodnotu akcií doterajších
- ak má byť základné imanie zvýšené upísaním nových akcií, treba uviesť aj lehotu na upisovanie
- ak má byť vydaný nový druh akcií, treba v pozvánke ďalej uviesť, aké práva budú spojené s týmito akciami a dôsledky, aké bude mať ich vydanie na práva spojené s akciami skôr vydanými.
- pokiaľ sa zvyšuje základné imanie nepeňažným vkladom, musí byť v pozvánke uvedený jeho predmet a navrhovaná hodnota.

2.5 Rokovanie valného zhromaždenia

Valné zhromaždenie je schopné sa uznášať, ak sú prítomní akcionári, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou presahujúcou 30 % základného imania. Stanovy však môžu vyžadovať prítomnosť buď väčšieho, alebo menšieho počtu akcionárov ( §185 ods.

1 Obchodného zákonníka ). Ak valné zhromaždenie nie je spôsobilé na uznášanie, treba ho zvolať znovu, v lehote troch týždňov, s nezmeneným programom ( tzv. náhradné valné zhromaždenie ). Náhradné valné zhromaždenie je potom spôsobilé sa uznášať bez ohľadu na počet prítomných.
Akcionári prítomní na valnom zhromaždení sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá musí obsahovať názov alebo sídlo právnickej osoby alebo meno a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je akcionárom, prípadne splnomocnenca, čísla a menovitú hodnotu akcií, ktoré ju oprávňujú na hlasovanie. Ak spoločnosť vydala zaknihované akcie, právo akcionára zúčastniť sa na valnom zhromaždení sa overuje na základe výpisu z registra emitenta vedeného v stredisku cenných papierov.
Správnosť listiny prítomných potvrdzuje svojím podpisom predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ, ktorí sú volení spôsobom, ktorý určia stanovy. Okrem predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa volí valné zhromaždenie ešte dvoch overovateľov zápisu a osoby poverené sčítaním hlasov, tzv. skrutátori.
Na valnom zhromaždení možno prerokovať iba záležitosti, ktoré boli uvedené na pozvánke na valné zhromaždenie. Záležitosť, ktorá nebola uvedená na pozvánke, možno prerokovať iba vtedy, ak sa na valnom zhromaždení zúčastnia všetci akcionári a všetci súhlasia s tým, aby táto záležitosť bola prerokovaná.

Valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ Obchodný zákonník alebo štatút spoločnosti nevyžaduje väčšinu inú, tzv. kvalifikovaná väčšina. Každý akcionár má hlasovacie právo podľa menovitej hodnoty svojich akcií, avšak stanovy alebo osobitný zákon môžu určiť ( zákon č. 214/1992 Zb. o burze cenných papierov ) najvyšší počet hlasov, ktoré môže mať jeden akcionár.
Podľa Obchodného zákonníka sa vyžaduje súhlas dvoch tretín hlasov prítomných akcionárov na rozhodnutie o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania a na zrušenie spoločnosti. Ďalšie prípady môžu určiť stanovy.

Na rozhodnutie o zmene práv spojených s niektorým druhom akcií sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov akcionárov majúcich tieto akcie.

2.6 Zápisnica o valnom zhromaždení

O priebehu valného zhromaždenia sa spisuje zápis, ktorý musí obsahovať:

- obchodné meno a sídlo spoločnosti,
- miesto a čas konania valného zhromaždenia,
- meno predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa, overovateľov zápisu a osôb poverených sčítaním hlasov,
- popis prerokovaní jednotlivých bodov programu,
- rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením výsledku hlasovania,
- obsah protestu akcionára, člena predstavenstva alebo dozornej rady, týkajúceho sa rozhodnutia valného zhromaždenia, ak o to protestujúci požiada.

Predstavenstvo zabezpečuje vyhotovenie zápisnice o valnom zhromaždení do 30 dní od jeho ukončenia. Zápisnicu podpisuje zapisovateľ, predseda valného zhromaždenia a dvaja zvolení overovatelia. O rozhodnutí valného zhromaždenia, ktoré sa týka zmeny stanov, zvýšenia a zníženia základného imania a zrušenia spoločnosti, musí byť vyhotovený notársky zápis.
K zápisu sa prikladajú návrhy a prehlásenia, predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie. Každý akcionár môže požiadať predstavenstvo spoločnosti o vydanie kópie zápisu alebo jeho časti. Zápisy o valnom zhromaždení, spolu s pozvánkami a zoznamom prítomných akcionárov, sa uchovávajú v archíve spoločnosti po celý čas jej trvania.

3 PREDSTAVENSTVO

3.1 Pojem predstavenstvo akciovej spoločnosti

Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorí riadi spoločnosť a koná v jej mene. Z tejto vety môžeme vyvodiť, že predstavenstvo je najdôležitejším orgánom spoločnosti, pretože je štatutárnym orgánom právnickej osoby. Predstavenstvo ako výkonný orgán realizuje uznesenia valného zhromaždenia, čiže je orgánom exekutívnym, riadi bežnú činnosť akciovej spoločnosti, zabezpečuje podnikatelskú aktivitu a v neposledmom rade vytvára a riadi organizáciu práce spoločnosti 4. Ako vyplynulo z uvedeného, predstavenstvo riadi v záujme akcionárov medzi zasadaniami valného zhromaždenia spoločnosť na základe vlastných rozhodovacích právomocí, ako aj na základe rozhodnutí a pokynov valného zhromaždenia.

Predstavenstvo akciovej spoločnosti je zo zákona kolektívnym ( § 194 ods. 3 ) a voleným ( § 193 ods. 1 ) orgánom.

3.2 Pôsobnosť predstavenstva

Pôsobnosť predstavenstva je daná:

a) výkonom konateľských oprávnení členmi predstavenstva

Táto pôsobnosť je “nescudziteľná”, neodňateľná a prináleží len predstavenstvu ako štatutárnemu orgánu. Podľa ustanovenia § 191, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčia inak. Členovia predstavenstva, ktorí zaväzujú spoločnosť a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.

b) výkonom rozhodnutí valného zhromaždenia
c) prijímaním rozhodnutí v rámci obchodného vedenia spoločnosti.

Predstavenstvo zabezpečuje všetky tie činnosti, ktoré zo zákona neprináležia valnému zhromaždeniu alebo dozornej rade.

d) rozhodnutím o zvýšení základného imania, v dvoch prípadoch:

- ak sú splnené podmienky určené stanovami akciovej spoločnosti, je predstavenstvo povinné zvýšiť základné imanie spoločnosti z majetku spoločnosti, ktorý prevyšuje základné imanie, a to do určenej hodnoty, maximalne však o jednu tretinu doterajšej výšky základného imania ( § 210 Obchodného zákonníka ).

- zvýšenie základného imania predstavenstvom pri vydávaní zamestnaneckých akcií, najmä pri použití podielov zamestnancov na zisku spoločnosti na nákup zamestnaneckých akcií. V tomto prípade musí byť predstavenstvo zvýšením poverené valným zhromaždením.

e) kreačnou pôsobnosťou pri vymenovaní náhradných členov predstavenstva za podmienok, že stanovy zveria takúto právomoc predstavenstvu a počet členov predstavenstva neklesol pod polovicu. Mandát náhradných členov platí do nasledujúceho zasadania valného zhromaždenia, tzv. kooptácia. Na najbližšom valnom zhromaždení musia byť riadne zvolený nový členovia predstavenstva.

3.3 Spôsob prijímania rozhodnutí

Spôsob prijímania rozhodnutí predstavenstvom je upravený v § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia sa pre uznášania schopnosť vyžaduje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých členov predstavenstva a na uznesenie je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov, ak zákon alebo stanovy neustanovujú inak. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho, ktorý je volený predstavenstvom samotným, pokiaľ sa jeho voľba podľa stanov nezverí do pôsobnosti valného zhromaždenia ( § 187 ods. 1, písm. d ).
Stanovy akciovej spoločnosti môžu pripustiť aj písomné hlasovanie mimo rokovania orgánu ( hlasovanie per rollam ) alebo pomocou prostriedkov oznamovacej techniky ( ďalekopis, telefón, fax. Podmienkou je, že s týmto spôsobom hlasovania budú súhlasiť všetci členovia príslušného orgánu. Pokiaľ by len jeden člen nesúhlasil alebo nebolo možné získať jeho stanovisko, je takéto hlasovanie neprípustné. Pokiaľ k hlasovaniu mimo zasadnutia orgánu dôjde, považujú sa hlasujúci za prítomných.

O prebiehu rokovania sa spisuje záznam, ktorý zapisuje zapisovateľ a podpisuje spoločne s predsedom predstavenstva. V prípade, že niektorý člen predstavenstva nesúhlasí s rozhodnutím väčšiny predstavenstva, má právo požadovať, aby bolo jeho odlišné stanovisko podchytené v zápise z rokovania, čo môže mať význam pri uplatňovaní zodpovednosti voči členom predstavenstva pri prijatí imperfektného rozhodnutia.

3.4 Vznik a zánik funkcie

Členovia predstavenstva sú volení valným zhromaždením, na dobu určenú v stanovách, pričom je táto doba zákonom obmedzená na maximálne päť ročné funkčné obdobie. Stanovy môžu upraviť voľbu členov predstavenstva dozornou radou.

Toto riešenie, vzhľadom na svoje výhody, ktorými sú predovšetkým väčšia možnosť sledovať odbornosť riadenia podniku, zachovávanie určených pokynov pri konaní za spoločnosť, dodržiavanie stanovených zákazov konkurencie a pod., sa uplatňuje v progresívnych právnych úpravách vzťahov medzi orgánmi spoločnosti -predstavenstva a dozornej rady, pri ktorých sa pozícia valného zhrmaždenia posúva k riešeniu existenčných otázok spoločnosti.
Predstavenstvo má najmenej troch členov. Členovia predstavenstva volia spomedzi seba predsedu predstavenstva. Spôsobilosť byť členom predstavenstva má len fyzická osoba, plne spôsobilá na právne úkony. Počet členov určujú stanovy.
Stanovy možu určiť, že predstavenstvo, ktorého počet neklesol pod polovicu, može vymenovať ( kooptovať ), náhradných členov do nasledujúceho zasadania valného zhromaždenia.
Prví zvolení členovia predstavenstva sa pri vzniku spoločnosti zapisujú do obchodného registra a dňom zápisu im vzniká oprávnenie konať v mene spoločnosti. Pri zmene členov sú novozvolení členovia oprávnení konať za spoločnosť dňom ich voľby, prípadne dňom uvedeným v rozhodnutí valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Stanovy možu opätovnú voľbu vylúčiť. Orgán oprávnený na voľbu môže kedykoľvek odvolať člena predstavenstva. K zániku funkcie dochádza aj uplynutím funkčného obdobia. Člen predstavenstva je v zmysle § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnený odstúpiť z funkcie člena predstavenstva. Podľa tohto ustanovenia však povinní oznámiť to predstavenstvu a orgánu, ktorý ich zvolil ( valné zhromaždenie alebo dozorná rada, pokiaľ podľa stanov menuje dozorná rada predstavenstvo ). Výkon ich funkcie skončí dňom, kedy ich odstúpenie prerokovalo alebo malo prerokovať valné zhromaždenie ( dozorná rada ), pokiaľ stanovy neurčia inú lehotu. Valné zhromaždenie ( dozorná rada ) je povinné prerokovať odstúpenie člena orgánu na svojom najbližšom zasadnutí, pokiaľ stanovy neurčia inú lehotu. Oprávnenie na výkon funkcie člena predstavenstva zaniká dňom prijatia rozhodnutia príslušného orgánu alebo dňom uvedeným v tomto rozhodnutí. Zánik členstva v predstavenstve môže byť ovplyvnený aj spôsobom rotácie ( postupnej obnovy ) členov predstavenstva, určeným v stanovách spoločnosti.
K zaniku funkcie člena predstavenstva ďalej dochádza:

- obmedzením alebo stratou spôsobilosti na právne úkony,
- stanovy môžu upraviť, že na výkon funkcie člena dozornej rady sa vyžaduje bezúhonnosť
- smrťou fyzickej osoby - člena predstavenstva

3.5 Práva a povinnosti členov predstavenstva

Základným právom predstavenstva, a trúfam si povedať aj jeho povinnosťou je konať v mene spoločnosti. Toto právo však môžu obmedziť stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady.

V stanovách treba určiť ktorí členovia predstavenstva budú zaväzovať spoločnosť.

Členovia predstavenstva majú povinnosť účasti na valnom zhromaždení, pretože sú povinní podávať informácie a vysvetlenia podľa § 180 Obchodného zákonníka ( právo akcionára požadovať vysvetlenia ).
Predstavenstvo ďalej v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Obchodného zákonníka zabezpečuje riadne vedenie učtovníctva spoločnosti a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie ročnú učtovnú závierku s návrhom na rozdelenie zisku. Táto závierka sa zasiela akcionárom majúcim akcie na meno, respektíve sa uverejňuje spôsobom určeným v stanovách najmenej 30 dní pred valným zhromaždením. Ak spoločnosť vydala akcie na majiteľa, hlavné údaje tejto učtovnej závierky sa v tej istej lehote uverejnia spôsobom určeným v stanovách. V ročnej učtovnej závierke sa prejavia výsledky činnosti spoločnosti. Túto zavierku musí v zmysle zákona preskúmať nezávislý overovateľ – auditor. Zavedením preskúmania účtovnej závierky nezávislým auditorom sa vytvoril predpoklad na zrušenie povinného zriaďovania funkcie revízora účtov.

Predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu v lehotách určených stanovami správu o podnikatelskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.

Ďalšou povinnosťou predstavenstva je zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že spoločnosť stratila tretinu základného imania alebo že je po dobu dlhšiu ako tri mesiace platobne neschopná. O týchto skutočnostiach je povinná upovedomiť dozornú radu. Ochrana práv minoritných akcionárov je vyjadrena tým, že predstavestvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie aj v prípade, že o to požiada minoritný akcinár. Toto právo sa však priznáva iba akcionárom, ktorý majú v majetku akcie, ktorých menovitá hodnota predstavuje aspoň 10 % výšky základného imania. Ide o kogentné ustanovenie, preto právo minoritných akcionárov na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia nie je možné stanovami vylúčiť a tak isto nemožno stanovami zvýšiť limit pre možnosť uplatňovania tohto práva akcionármi. Uplatnenie práva minoritných akcionárov je zabezpečené tým, že v prípade, že predstavenstvo na ich žiadosť mimoriadne valné zhromaždenie nezvolá do 30 dní od doručenia žiadosti na jeho zvolanie, zvolá valné zhromaždenie na žiadosť minoritných akcionárov súd, v tej istej lehote počítanej odo dňa doručenia tejto žiadosti na súd.

Členovia predstavenstva akciovej spoločnosti sa môžu podieľať na zisku spoločnosti formou tantiem. Podľa súčastnej právnej úpravy nárok na tantiemu nepríchádza do úvahy v žiadnej inej obchodnej spoločnosti ani v družstve. Obchodný zákonník sa o tantiemach zmieňuje v dvoch ustanoveniach. V § 178 ods.

3 je ustanovené: „ Podiel členov predstavenstva a dozornej rady na zisku ( tantiemu ) môže určiť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie.“ Druhé ustanovenie, § 187 ods. 1 pism. e hovorí: „Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí: schválenie ročnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku a tantiem“.
Odmena za výkon funkcie nie je viazaná len na dosiahnutie zisku. Pri členoch predstavenstva rozlišujeme nárokovú položku odmeny, ktorá prislúcha za výkon činnosti v rámci mandátneho alebo innominátneho ( manažérskeho ) vzťahu a odmenu vo forme účasti na zisku spoločnosti ( tantiémy ), pokiaľ sa zisk vytvorí, resp. pokiaľ sa rozhodne o deľbe zisku aj na dividendy a tantiémy 5. O výške tantiém rozhoduje valné zhromaždenie, o výške odmien, ktoré sú nárokovou položkou, by malo rozhodnúť valné zhromaždenie, resp. dozorná rada ( ak volí členov predstavenstva, na základe pravidiel určených v stanovách alebo interných normách o odmeňovaní ).

Členovia predstavenstva majú právo protestovať proti rozhodnutiam valného zhromaždenia s uvedením obsahu protestu do zápisnice o valnom zhromaždení, v zmysle § 188 ods. 2 písm. f Obchodného zákonníka.

Členovia predstavenstva majú právo navrhnúť vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v zmysle § 183 s odkazom na úpravu § 131 týkajúcu sa spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá ustanovuje, že každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže požiadať súd, aby vyslovil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia ak je v rozpore zo zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valným zhromaždením alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Primerane možme toto ustanovenie použiť pre potreby akciovej spoločnosti v prípade napadnutia uznesenia valného zhromaždenia.

4 DOZORNÁ RADA

4.1 Pojem dozorná rada akciovej spoločnosti

Dozorná rada akciovej spoločnosti je obligatórným orgánom akciovej spoločnosti, t. j. vytvára sa povinne zo zákona. Je orgánom v prvom rade s kontrolnými právomocami, ktoré sú doplnené o dielčie ( aj keď nie zanedbateľné ) právomoci riadiaceho a konateľského charakteru.
Dozorná rada je orgán so zásadne kontrólnymi právomocami, ktorý sa spravuje rozhodnutiami valného zhromaždenia.
Dozorná rada je orgánom kolektívnym, ktorý musí mať najmenej troch členov.

Sú volený valným zhromaždením na maximálne 5 ročne funkčné obdobia.Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony.
Z okruhu možných členov dozornej rady sú vylúčené osoby, u ktorých zákon predpokladá stret záujmov, a preto ustanovuje v § 200 ods. 4 nezlučiteľnosť funkcií (tzv. inkompatibilita) člena dozornej rady s členom predstavenstva, prokuristom alebo osobou oprávnenou podľa zápisu konať v mene spoločnosti ( t. j. zákonnými zástupcami spoločnosti - napr. vedúci odštepného závodu alebo inej formy organizačnej zložky zapísanej do obchodného registra, likvidátor, nútený správca, správca konkurznej podstaty ).
Členom dozornej rady môže byť i zahraničná fyzická osoba ( samozrejmá požiadavka zahraničných partnerov pri vytváraní spoločného podniku ), ktorá pokiaľ nebude osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti, nemusí mať povolenie na dlhodobý pobyt na území SR.

4.2 Pôsobnosť dozornej rady

Pôsonbosť dozornej rady možeme vymedziť v troch zasádných okruhoch – ako pôsobnosť kontrólnu, riadiacu a konateľskú.

Kontrólna pôsobnosť

V zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Obchodného zákonníka dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Pri napĺňaní takto vymedzeného okruhu pôsobnosti sú členovia dozornej rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov, záznamov ( to sú napr. aj zápisy zo zasadnutia predstavenstva, zmluvy a ich návrhy, podania na štátne orgány - zákon nešpecifikoval tieto doklady a záznamy v záujme umožnenia čo najširšieho výkladu ) týkajúcich sa činností spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťami a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia ( § 197 ods. 2 ).
Dozorná rada preskúmava ročnú učtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku a predkladá svoje vyjadrenie valnému zhromaždeniu. Pre jednoznačnosť je vhodné úpravu tejto preskúmavacej aktivity v rámci kontrolnej pôsobnosti dozornej rady ustanoviť do stanov spoločnosti.
Dozorná rada má svoje miesto aj pri ochrane minoritných akcionárov.V zmysle ustanovenia § 182 písm. b) na žiadosť akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania ( aj majiteľov dočasných listov ), dozorná rada preskúma výkon pôsobnosti predstavenstva v záležitostiach určených týmito minoritnými akcionármi.

O zistených výsledkoch potom informuje akcionárov dozorná rada na valnom zhromaždení.

Riadiaca pôsobnosť

Veľmi významným oprávnením dozornej rady je zvolanie valného zhromaždenia, ak pri svojej kontrólnej činnosti zistí, že si to vyžaduju záujmy spoločnosti a na valnom zhromaždení navrhuje potrebné opatrenia. Toto oprávnenie dozornej rady dokumentuje mechanizmus vzťahov a súčinnosti medzi orgánmi akciovej spoločnosti.

Dozorná rada nemôže priamo zasahovať do činnosti riadiaceho orgánu spoločnosti predstavenstva ( s výnimkou prijatia rozhodnutia o obmedzení práva predstavenstva konať v mene spoločnosti, ktoré obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám ods. § 191 ods. 2 ), ale prostredníctvom tohto oprávnenia, môže valnému zhromaždenie predložiť návrhy týkajúce sa zmien v riadení spoločnosti, príp. v zložení predstavenstva.
Dozornej rade možno na základe ust. ods. 1 § 194 úpravou v stanovách zveriť oprávnenie voliť a odvolávať členov predstavenstva. Stanovy by v tomto prípade mali precízne zakotviť spôsob, akým sa bude tento významný kreačný akt uskutočňovať.

Konateľská pôsobnosť

Konateľské oprávnenie člena dozornej rady sa viaže na prípady zastupovania spoločnosti v konaní pred súdmi a inými orgánmi proti členovi predstavenstva. Člen dozornej rady určený na takéto zastupovanie na základe dikcie zákona je oprávnený ďalej udeliť plnú moc na zmluvné zastúpenie inou osobou ( napr. advokátom ), pokiaľ z poverenia dozornej rady nevyplynie, že takto urobiť nemôže.

4.3 Vznik a zánik funkcie člena dozornej rady

Členom dozornej rady môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Dozorná rada má najmenej troch členov. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie z radou akcionárov alebo iných osôb, ale nesmú to byť členovia predstavenstva, prokuristi alebo iné osoby oprávnené konať v mene spoločnosti. Toto ustanovenie je kogentným ustanovením, nemožno ho v stanovách obmedziť alebo vylúčiť. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy sa nezakazuje zvoliť za člena dozornej rady zamestnanca spoločnosti. Zákon maximálny počet členov dozornej rady neurčuje, čo dáva priestor na úpravu počtu členov dozornej rady v stanovách.
Obchodný zákonník v § 200 ods. 1 ustanovuje, že pokiaľ má akciová spoločnosť v čase voľby dozornej rady viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere, volia jednú tretinu členov dozornej rady zamestnanci spoločnosti. Z toho vyplýva že, podiel členov dozornej rady, ktorí sú volení zamestnancami akciovej spoločnosti nesmie byť menší ako jedna tretina členov dozornej rady.

Stanovy však môžu určiť, že počet členov volených zamestnancami bude vyšší alebo, že časť členov dozornej rady bude volená zamestnancami aj v prípade, ak akciová spoločnosť nemá 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere.
Členovia dozornej rady sa volia na maximálne 5 ročné funkčné obdobie, ktoré môže byť stanovami upravené inak, nesmie však prekročiť 5 rokov.

Zánik členstva v dozornej rade je obdobný, ako je zánik výkonu funkcie člena predstavenstva. K zániku funkcie dochádza uplynutím funkčného obdobia, odvolaním orgánom oprávneným na voľbu t. j. valným zhromaždením alebo odstúpením z funkcie v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1. K zániku funkcie tiež dochádza:

- obmedzením alebo stratou spôsobilosti na právne úkony,
- stanovy môžu upraviť, že na výkon funkcie člena dozornej rady sa vyžaduje bezúhonnosť
- zánik členstva v dozornej rade môže byť ovplyvnený aj spôsobom rotácie (postupnej obnovy) členov dozornej rady,
- smrťou fyzickej osoby - člena dozornej rady.

Členovia dozornej rady volia zo svojich radov predsedu ( vychádzajúc z ust. § 201 ods. 3 a analógie s voľbou predsedu predstavenstva ), ktorému však neprináležia oprávnenia vyplývajúce zo všeobecného ustanovenia § 66 ods. 3, ( pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho ) vzhľadom na úpravu zákona § 201 ods. 3.

Zákonná úprava umožňuje, aby členovia dozornej rady, ktorých počet neklesne pod polovicu členov volených valným zhromaždením, doplnili - vymenovali náhradných členov dozornej rady do doby najbližšieho zasadnutia valného zhromadženia.

4.4 Práva a povinnosti členov dozornej rady

Medzi oprávnenia členov dozornej rady a dozornej rady ako kolektívneho orgánu môžme zaradiť:

a) nárok na odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady,
b) nárok na tantiémy v prípade, že spoločnosť vytvorí zisk a valné zhromaždenie rozhodne o ich výplate,
c) oprávnenie každého člena dozornej rady ( nepodlieha rozhodnutiu dozornej rady ako kolektívneho orgánu ) na protest proti rozhodnutiu valného zhromaždenia, v zmysle ustanovenia § 188 ods. 2 písm.

f ,
d) oprávnenie na zastupovanie spoločnosti voči členovi predstavenstva v konaní pred štátnymi orgánmi na základe poverenia dozornej rady,
e) oprávnenie na účasť na valnom zhromaždení,
f) oprávnenie na podanie žaloby proti uzneseniu valného zhromaždenia pre rozpor so zákonom alebo stanovami,
g) oprávnenie členov dozornej rady volených zamestnancami na zaznamenanie rozdielneho názoru v zápisnici z rokovania valného zhromaždenia,
h) oprávnenie na zvolanie valného zhromaždenia ( na základe rozhodnutia dozornej rady ako kolektívneho orgánu ).

Medzi povinnosti členov dozornej rady patrí:

a) povinnosť rešpektovať uznesenia a pokyny valného zhromaždenia, pokiaľ sú v súlade so zákonom,
b) povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou,
c) povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu,
d) povinnosť rešpektovať zákaz konkurencie v podobe, v ktorej je pre členov dozornej rady ustanovený ( v prípade, že je vôbec ustanovený ),
e) povinnosť oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej činnosti,
f) povinnosť určiť zástupcu spoločnosti v konaniach proti členovi predstavenstva,
g) povinnosť preskúmať výkon pôsobnosti predstavenstva v záležitostiach určených minoritnými akcionármi.

5 ZÁVER

Ako výplýva z mojej záverečnej práce akciová spoločnosť obligatórne vytvára tri orgány spoločnosti:
· valné zhromaždenie
· predstavenstvo
· dozornú radu

Valné zhromaždenie je orgánom najvyšším, predstavenstvo je orgán výkonný a dozorná rada orgán kontrólny.
Okrem týchto orgánov môže spoločnosť vytvoriť aj fakultatívne orgány. Vytvorenie ďalších orgánov akciovej spoločnosti záleží od úpravy v stanovách, ktoré sú schválené valným zhromaždením, resp. od vnútorného organizačného poriadku schváleného predstavenstvom spoločnosti. Možnosti tvorby týchto fakultatívnych orgánov s ohľadom napr. na ich pomenovanie, kombináciu s funkciami v iných orgánoch spoločnosti ( pokiaľ nie sú zo zákona zakázané ) a vymedzenie ich pôsobnosti sú v podstate neobmedzené.
Jedným takýmto orgánom môže byť generálny riaditeľ. V prípade jeho konania za spoločnosť sa predpokladá široký rozsah jeho zákonného zastúpenia. Limitom, ktorý obmedzuje rozsah tohto druhu zákonného zastúpenia, je pravidlo určené Občianskym zákonníkom, ktoré upravuje, že úkon takéhoto zákonného zástupcu sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby.
Ďalším príkladom je zákonné zastúpenie vedúcim odštepného závodu alebo vedúcim inej formy organizačnej zložky zapísanej v obchodnom registri ( zo zákona vylúčená kombinácia s členstvom v dozornej rade ). Konateľské oprávnenie takéhoto vedúceho týkajúce sa organizačnej zložky nie je navonok obmedziteľné. Limitom pre relevantnosť zastúpenia týmto zákonným zástupcom je teda okruh činností viažucich sa na konkrétny útvar a vedomosť druhého účastníka o existencii obmedzenia v rámci okruhu úkonov viažúcich sa na organizačnú zložku.
Posledným príkladom, ktorý uvediem je fikcia zákonného zastúpenia prameniaca zo zákonnej úpravy - ust. § 16 Obchodného zákonníka, ktorá sleduje ochranu zákazníkov, spotrebiteľov v prevádzkarni podnikateľov. Vzťah medzi podnikateľom a zákazníkom podľa tohto ustanovenia môže vzniknúť aj na základe konania osoby, ktorá s podnikateľom nie je v žiadnom právnom vzťahu ( na rozdiel od predchádzajúcich prípadov ), a preto sa v odbornej literatúre tento druh zákonného zastúpenia označuje aj prívlastkom “fiktívne” zákonné zastúpenie.

Keďže možnosti tvorby týchto fakultatívnych orgánov sú praktický neobmedzené, nie je možné ich pomenovať a vymedziť všetky ich právomoci. To je jeden z dôvodov prečo som sa v tejto práci zaoberal orgánmi akciovej spoločnosti, ktoré sú dané zákonom a ich právomoc zloženie a vzájomne vzájomné vzťahy sú zákonom presne upravené.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk