Hlavnou úlohou vojenských síl Severotlantickej aliancie je zachovanie mieru, garantovanie územnej celistvosti, politickej nezávislosti a bezpečnosti členov. Aliancia preto udržiava primeranú štruktúru kombinácie konvenčných a jadrových zbraní umiestnených v Európe. V prípade potreby ich bude modernizovať na najnižšej dostatočnej úrovni. Tieto sily chce udržiavať tak, aby boli schopné hodnoverne odstrašovať. Z tohto určenia vyplýva, že jadrové zbrane si aj v novej stratégii zachovávajú svoje výnimočné postavenie nenahraditeľného faktora zachovania mieru. Konvenčné sily sú zároveň pripravené na to, aby okrem úloh obrany boli spôsobilé reagovať na celú škálu definovaných rizík, a to v súlade so stratégiou ich použitia. V záujme udržania bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore, ktoré majú v poslaní aliancie rozhodujúci význam môže aliancia povolať vojenské sily na vedenie operácií. Ich cieľom je reagovať na krízové situácie, ktoré narušujú stabilitu a ohrozujú bezpečnosť členov. Vojenské sily môže aliancia vyslať aj do mierových operácií pod vedením iných medzinárodných organizácií, ako sú OSN alebo OBSE.
Vzhľadom na to, že medzi týmito operáciami sa môžu vyskytnúť aj také, ktoré sa svojimi nárokmi a zložitosťou dajú porovnať s inými aktivitami uskutočňovanými v rámci kolektívnej obrany, musia byť sily dobre vycvičené, vybavené, na požadovanej úrovni pohotovosti, s velením a celou potrebnou podpornou štruktúrou. Na základe skúseností z Balkánu aliancia predpokladá, že v operáciách uskutočňovaných v rámci krízového manažmentu budú spoločne so silami v rámci mnohonárodných síl pôsobiť i vojenské sily partnerských krajín vrátane síl Ruskej federácie. V kontexte s rozvíjajúcou sa ESDI sú sily aliancie pripravované a vybavené tak, aby v prípade príslušného politického rozhodnutia boli schopné pôsobiť aj v operáciách pod vedením ZEÚ.

Poslanie a úlohy Aliancie
Hlavným a trvalým poslaním NATO, zakotveným vo Washingtonskej zmluve, je garantovať slobodu a bezbečnosť všetkých jej členov politickými a vojenskými prostriedkami. Aliancia je založená na spoločných hodnotách demokracie, ľudských práv a zákonnosti a od svojho vzniku usilovala o zabezpečenie spravodlivého a trvalého mierového usporiadania v Európe. Tak bude konať aj naďalej. Dosiahnutie tohto cieľa môže byť spojené s rizikom krízy a konfliktu ovplyvňujúceho bezpečnosť euroatlantického priestoru.

Preto Aliancia nielen zabezpečuje obranu svojich členov, ale prispieva k mieru a stabilite v tomto regióne.
Aliancia stelesňuje transatlantický zväzok, ktorým je bezpečnosť Severnej Ameriky trvale spätá s bezpečnosťou Európy. Je to konkrétne vyjadrenie efektívneho kolektívneho úsilia jej členov pri podpore ich spoločných záujmov.
Základným princípom, ktorým sa riadi pôsobenie Aliancie, je princíp spoločnej povinnosti a vzájomnej spolupráce medzi zvrchovanými štátmi na podporu nedeliteľnosti bezpečnosti pre všetkých jej členov. Solidarita a súdržnosť v rámci Aliancie prostredníctvom každodennej spolupráce v politickej i vo vojenskej oblasti zabezpečuje, že žiadny jednotlivý spojenec nie je nútený spoliehať sa iba na svoje vlastné úsilie, ak má čeliť vážnym bezpečnostým výzvam. Aliancia bez toho, aby zbavovala členské štáty ich práva a povinnosti vykonávať ich zvrchované práva v oblasti obrany, umožňuje im prostredníctvom kolektívneho konania dosiahnuť základné ciele svojej národnej bezpečnosti.
Vedomie rovnakej bezpečnosti pre členov Aliancie, bez zreteľa na ich rozdielne podmienky a na ich vlastnú vojenskú spôsobilosť, prispieva k stabilite v euroatlantickom priestore.

Aliancia usiluje o takéto výhody nielen pre svojich členov, ale prijala za svoju povinnosť utváranie podmienok umožňujúcich rozšírenie partnerstva, spolupráce a dialógu s ostatnými, ktorí zdieľajú jej široké politické ciele.
Na splnenie svojho hlavného poslania ako Aliancie štátov , viazaných Washingtonskou zmluvou a Chartou Organizácie Spojených národov, Aliancia plní ďalej uvedené základné bezpečnostné úlohy.
V oblasti bezpečnosti: byť jedným z nepostrádateľných základov pre stabilné euroatlantické bezpečnostné prostredie, založené na posilňovaní demokratických inštitúcií a záväzku mierového vyriešenia sporov, v ktorom žiadna krajina nebude mať možnosť zastrašovať alebo donucovať ktorúkoľvek inú krajinu za pomoci hrozby silou alebo použitia sily.
V oblasti konzultácií: v zhode s článkom 4 Severoatlantickej zmluvy slúžiť ako hlavné transatlantické fórum na konzultácie spojencov o akýchkoľvek otázkach, ktoré sa dotýkajú ich životne dôležitých záujmov, vrátane možného vývoja, s ktorým sú spojené riziká pre bezpečnosť členov a na potrebné koordinovanie ich úsilia v oblastiach spoločného záujmu.
V oblasti odstrašovania a obrany: odstrašovať a zabezpečiť obranu pred akoukoľvek hrozbou agresie proti ktorémukoľvek členskému štátu NATO, ako je upravené v článkoch 5 a 6 Washingtonskej zmluvy.
Okrem toho, v záujme zvýšenia bezpečnosti a stability v euroatlantickom priestore:
- pri krízovom manažmente: byť pripravená, v jednotlivých prípadoch a na základe konsenzu, podľa úpravy v článku 7 Washingtonskej zmluvy, prispievať k účinnej prevencii konfliktov a aktívne sa zapájať do urovnávania krízových situácií, vrátane operácií reagujúcich na krízovú situáciu.
- v rámci partnerstva: rozvíjať široko založené partnerstvo, spoluprácu a dialóg s inými krajinami v euroatlantickej oblasti s cieľom zvýšiť transparentnosť, vzájomnú dôveru a spôsobilosť na spoločnú akciu s Alianciou.

Pri plnení svojho poslania a hlavných bezpečnostných úloh bude Aliancia naďalej rešpektovať legitímne bezpečnostné záujmy ostatných a usilovať o mierové vyriešenie sporov podľa úpravy v Charte Organizácie Spojených národov. Aliancia bude pomáhať pri utváraní mierových a priateľských medzinárodných vzťahov a podporovať demokratické inštitúcie. Aliancia sa nepovažuje za protivníka žiadnej krajiny.

Strategické perspektívy

Formujúce sa strategické prostredie
Aliancia pôsobí v prostredí pokračujúcej zmeny. Vývin udalostí v posledných rokoch bol celkovo pozitívny, pretrvávajú však neistoty a riziká, ktoré môžu prerásť do akútnych krízových situácií. V tomto meniacom sa kontexte plní NATO kľúčovú úlohu pri posiľňovaní euroatlantickej bezpečnosti po skončení studenej vojny. Zvyšuje sa politická úloha Aliancie, prehlbuje sa jej politické a vojenské partnerstvo, spolupráca a dialóg s ostatnými štátmi, vrátane Ruska, Ukrajiny a krajín stredomorského dialógu, naďalej je otvorená na pristúpenie nových členov, spolupracuje s ostatnými medzinárodnými organizáciami, prijala povinnosť, ako sa to prejavilo na Balkáne, pôsobiť pri prevencii konfliktov a urovnávaní krízových situácií, a to aj za pomoci operácií na podporu mieru; to všetko je prejavom jej odhodlania utvárať vlastné bezpečnostné prostredie a posilňovať mier a stabilitu v euroatlantickej oblasti.
NATO sa zároveň s úspechom adaptovalo, aby posilnilo svoju spôsobilosť prispievať k euroatlantickému mieru a stabilite. Súčasťou vnútornej reformy bola aj nová štruktúra velenia, vrátane koncepcie Mnohonárodných spoločných síl osobitného určenia (CJTF), spracovanie úprav, umožňujúcich rýchle rozmiestnenie síl pre celú škálu činností Aliancie a formovanie europskej bezpečnostnej a obrannej identity (ESDI) v rámci Aliancie. Organizácia Spojených národov (OSN), Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Európska únia (EU) a Západoeurópska únia (ZEÚ) významne prispeli k euroatlantickej bezpečnosti a stabilite. Organizácie, ktoré sa navzájom podporujú, sa stali hlavným znakom bezpečnostného prostredia.
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov má základnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a ako taká plní kľúčovú úlohu pri podporovaní bezpečnosti a stability v euroatlantickej oblasti.
OBSE ako regionálna inštitúcia je najuniverzálnejšou bezpečnostnou organizáciou v Európe, ktoré zahŕňa aj Kanadu a Spojené štáty, a plní zásadnú úlohu pri podpore mieru a stability, posilňovaní kooperatívnej bezpečnosti a zdokonaľovaní demokracie a ľudských práv v Európe.

OBSE je osobitne aktívna v oblasti preventívnej diplomacie, prevencie konfliktov, krízovom manažmente a obnove po skončení konfliktov. NATO a OBSE rozvinuli tesnú konkrétnu spoluprácu, najmä so zreteľom na medzinárodné úsilie o dosiahnutie mieru v bývalej Juhoslávii.
Európska únia prijala významné rozhodnutia a prichádza s ďalšími podnetmi v úsilí o posilnenie svojej bezpečnostnej a obrannej dimenzie. Tento proces bude mať dôsledky pre celú Alianciu a všetci európski spojenci majú byť do neho zapojení, vychádzajúc z úprav vypracovaných NATO a ZEÚ. Formovanie Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (CFSP) zahŕňa postupné utváranie rámca spoločnej obrannej politiky. Takáto politika bude kompatibilná so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou sformovanou v rámci Washingtonskej zmluvy, ako sa požaduje v Amsterdamskej zmluve. K význmamným krokom, ktoré sa v tomto smere urobili, partí začlenenie úloh ZEÚ, prijatých v Petersbergu do Zmluvy o Europskej únii a formovanie tesnejších inštitucionalizovaných vzťahoch so ZEÚ.
Ako bolo zakotvené v deklarácii zo summitu v roku 1994 a potvredené v Berlíne roku 1996, Aliancia plne podporuje formovanie európskej bezpečnostnej a obrannej identity v rámci Aliancie tým, že jej prostriedky a služby sú použiteľné pre oprerácie vedené ZEÚ. Na tento účel Aliancia a ZEÚ utvorili tesnejšie vzťahy a uplatňujú základné zložky ESDI, ako sa dohodlo v Berlíne. V záujme upevnenia mieru a stability v Európe i v širšom meradle európski spojenci posilňujú svoju schopnosť konať, vrátane zvýšenia ich vojenských schopností. Zvýšením zodpovednosti a kapacít európskych spojencov vo vzťahu k bezpečnosti a obrane posilňuje sa bezpečnostné prostredie Aliancie.
Stabilita, otvorenosť, predvídateťnosť, nižšie stavy výzbroje a verifikácia, čo možno dosiahnúť dohodami o kontrole zbraní a nešírení, podporuje politické a vojenské úsilie NATO o dosiahnutie svojich strategických cieľov. Spojenci mali hlavnú úlohu pri dosiahnutí významných úspechov v tejto oblasti. Patrí k nim posilnenie stability na základe Zmluvy o KOS, podstatné zníženie stavov jadrových zbraní vyplývajúce zo zmlúv START, jadrových zbraní bez podmienok a bez stanovenia doby platnosti, pristúpenie Bieloruska, Kazachstanu a Ukrajiny ako štátov bez jadrových zbraní k tejto zmluve a nadobudnutie platnosti Dohovoru o chemických zbraniach. Dohovor z Ottawy o zákaze protipechotných mín a podobné dohody sú významným príspevkom k zmiereniu ľudského utrpenia.

Jestvuje nádejná perspektíva ďalšieho zdokonalenia kontroly zbrojenia v oblasti konvenčných zbraní, aj vo vzťahu k jadrovým, chemickým a biologickým (NBC) zbraniam.

Bezpečnostné výzvy a riziká
Napriek pozitívnemu vývinu v strategickom prostredí i napriek skutočnosti, že rozsiahla agresia s použitím konvenčných zbraní je vysoko nepravdepodobná, možnosť takejto hrozby z dlhodobého hľadiska existuje. Bezpečnosť Aliancie zostáva predmetom širokej škály vojenských a nevojenských rizík, ktoré majú mnohoraké zameranie a mnohé z nich možno ťažko predvídať. K týmto rizikám patrí neistota a nestabilita v euroatlantickom priestore a okolo neho, ako aj možnosť regionálnych kríz na periférii Aliancie, ktoré sa môžu rýchlo rozšíriť. Určité krajiny v euroatlantickom priestore a okolo neho čelia vážnym hospodárskym, sociálnym a politickým ťažkostiam. Etnická a náboženská neznášanlivosť, územné spory, neprimerané alebo neúspešné aktivity v rámci reformy, porušovanie ľudských práv a rozpad štátov môže viesť k miestnej a dokonca regionálnej nestabilite. Napätie, ktoré v dôsledku toho vznikne, môže viesť ku krízam, ktoré sa dotýkajú euroatlantickej stability, k ľudskému utrpeniu a k ozbrojeným konflikom. Takéto konflikty môžu ovplyvňovať bezpečnosť Aliancie tým, že sa rozšíria do susedných krajín, vrátane členských krajín NATO, alebo inými spôsobmi, pričom môžu ovplyvniť aj bezpečnosť ďalších štátov.
Aj existencia významných jadrových síl mimo Aliancie predstavuje významný faktor, ktorý Aliancia musí brať do úvahy, ak sa má zachovať bezpečnosť a stabilita v euroatlantickom priestore. Šírenie NBC zbraní a ich nosičov je naďalej predmetom vážnych obáv. Napriek vítanému pokroku v posilňovaní medzinárodných režimov nešírenia pretrvávajú významné hrozby spojené so šírením. Aliancia usudzuje, že šírenie sa môže vyskytovať aj napriek úsiliu zameranému na jeho prevenciu a môže predstavovať priame vojenské ohrozenie obyvateľstva, územia a síl Aliancie. Niektoré štáty, medzi nimi aj také, čo sú na periférii NATO a v iných regiónoch, poskytujú alebo získavajú či usilujú sa získať NBC zbrane a ich nosiče. Produkty a technológie, ktoré možno použiť na vývoj týchto zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, sa stavajú dostupnejšími, no zisťovanie a predchádzanie nezákonného obchodovania s týmito materálmi a know – how je naďalej ťažké. Neštátne subjekty preukázali schopnosť vyvíjať a používať niektoré z týchto zbraní.
Globálne rozširovanie technológie, ktorú možno využiť na výrobu zbraní, môže viesť k väčšej dostupnosti vysoko vyspelých vojenských prostriedkov, umožňujúcich protivníkom získať vysoko účinné útočné a obranné letecké, pozemné a námorné systémy, rakety s plochou dráhou letu a ďalšiu modernú výzbroj.

Okrem toho, štáty a neštátny protivníci môžu usilovať o využitie skutočnosti, že pre Alianciu sú stále väčšou oporou informačné systémy, na informačné operácie určené na narušenie takýchto systémov. Môžu sa pokúsiť o využitie stratégií tohto typu na prekonanie prevahy NATO v tradičnej výzbroji.
Na akýkoľvek ozbrojený útok na územie spojencov, z akéhokoľvek smeru, platia ustanovenia článkov 5 a 6 Washingtonskej zmluvy. Pre bezpečnosť Aliancie je však nevyhnutné brať do úvahy aj globálny kontext. Bezpečnostných záujmov Aliancie sa môžu dotýkať ďalšie riziká širšej povahy, vrátane teroristických aktov, sabotáže a organizovaného zločinu, ako aj narušenia prepravy životne dôležitých surovín. Aj s nekontrolovaným pohybom veľkého množstva ľudí, najmä ak je dôsledkom ozbrojených konfliktov, môžu byť spojené problémy pre bezpečnosť a stabilitu dotýkajúce sa Aliancie. V rámci Aliancie jestvujú úpravy konzultovania medzi spojencami podľa článku 4 Washingtonskej zmluvy a v prípade potreby na koordinovanie ich činnosí, vrátane reagovania na riziká tohto typu.

Prehľad použitých skratiek:

CFSP
Common Foreign and Security Policy
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

CJTF
Combined Joint Task Force
Mnohonárodné spoločné sily osobitného určenia

ESDI
European Security and Defence Identity
Európska bezpečnostná a obranná identita

EU
European Union
Európska únia

NATO
North Atlantic Treaty Organization
Organizácia Severoatlantickej zmluvy

NBC Proliferation
Nuclear, Biological and Chemical Proliferation
Šírenie jadrových, biologických a chemických zbraní

OBSE - OSCE
Organization for Security and Cooperation in Europe (formerly CSCE)
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (predtým KBSE)

START
Strategic Arms Reduction Treaty
Zmluva o znížení počtu strategických zbraní

ZEÚ - WEU
Western European Union
Západoeurópska únia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Poslanie, úlohy a strategické perspektívy NATO