V období existencie NATO sa vybudovali základné mechanizmy pre spoluprácu a súčinnosť 16 krajín a tvoria ich predovšetkým konzultačné a rozhodovacie činnosti organizačne začlenené do nasledujúcich základných článkov :

- Rada NATO (NAC)
- Výbor pre obranné plánovanie (DPC)
- Skupina pre jadrové plánovanie (NPG)
- Medzinárodný sekretariát
- Vojenský výbor (MC)
- Medzinárodný vojenský štáb (IMS)


Rada NATO (NAC)

Severoatlantická rada je jediný orgán, ktorý odvodzuje svoje právomoci priamo zo Severoatlantickej zmluvy. Má výkonnú, politickú a rozhodovaciu moc a skladá so stálych zástupcov všetkých členských krajín, schádzajúcich sa najmenej jedenkrát za týždeň. V rade je zastúpená vláda každého štátu zástupcom v hodnosti veľvyslanca. Zasadnutiam rady predsedá generálny tajomník.

Rada sa schádza spravidla dvakrát za rok aj na úrovni predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí, ale záväznosť rozhodnutí je rovnaká bez ohľadu na úroveň zasadajúcich predstaviteľov štátov. Severoatlantická rada sa môže schádzať na rôznych úrovniach, vrátane tej najvyššej ( vtedy je to summit ), ak si to okolnosti vyžadujú. Za celú päťdesiatročnú históriu aliancie sa uskutočnilo len 15 summitov. Z tých pätnástich sa celá tretina konala v poslednej dekáde 20. storočia, teda po skončení studenej vojny. Aj táto štatistika svedčí o tom, že zmeny a udalosti, ku ktorým v tejto dekáde dochádzalo, mali taký ďalekosiahly význam, že si vyžadovali prijímanie nových rozhodnutí, nových politik na úrovni hláv štátov a vlád členov aliancie častejšie než kedykoľvek predtým.

Rozhodnutia sa prijímajú na základe konsenzu a sú vyjadrením kolektívnej vôle členských vlád. V súlade so zmluvou si rada môže vytvárať pomocné orgány, ako sú výbory, skupiny, úrady a agentúry.


Úlohy Rady NATO


Najdôležitejším a vrcholným politickým orgánom od vzniku aliancie je Severoatlantická rada. Často sa používa iba výraz „Rada“.
Pôvodne ju mali tvoriť ministri zahraničných veci, ktorí sa mali schádzať pravidelne raz do roka. Postupom času sa však ukázalo, že vzájomné pravidelné konzultácie si vyžadujú mať taký pohotový a pružný orgán, ktorý sa môže kedykoľvek operatívne zísť a zároveň byť v styku s najvyššími predstaviteľmi vlády svojej členskej krajiny.
Preto na zasadaní v Lisabone ( 20.- 25.