referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Stručná chronológia vzniku a vývoja NATO
Dátum pridania: 16.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: radiks
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 610
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 11m 30s
Pomalé čítanie: 17m 15s
 

Spočiatku sa vedúci predstavitelia USA domnievali, že ich jadrový monopol postačí na tlmenie sovietskych mocenských ambícií. Lenže vývoj udalostí ukazoval, že výhradne vlastníctvo „absolútnej" zbrane Stalinovi nezabránilo likvidovať demokratickú opozíciu v Rumunsku a v Bulharsku, zasahovať do vnútorných vecí Maďarska, znemožňovať uskutočnenie riadnych a dlho odkladaných volieb v Poľsku, systematicky potláčať základne občianske slobody vo všetkých krajinách s dominantným sovietskym postavením atď. K dočasnému nerozhodnému postoju Spojených štátov prispievala i pokračujúca neprovokatívna frazeológia sovietskych vodcov Stalin sa prakticky až do svojho prejavu 9. februára 1946 vyhýbal slovám, ktoré pre západných vodcov mohli znieť urážlivo: až v uvedenom prejave sa vrátil ku klasickej kominternovskej rétorike, ktorou na jednej strane vyjadril obdiv sovietskemu spoločenskému zriadeniu a na druhej strane naznačil, že kým existuje kapitalizmus, vojny sú praku nevyhnutné

Dôležitým impulzom k reorientácii americkej politiky voči ZSSR a vôbec k celkovej dynamizácii „európskej" politiky Spojených štátov bol Churchillov prejav vo Fultone 5. marca 1946. Bývalý britský premiér v ňom odmietol názor, že „sovietske Rusko" túži po vojne. Ak Stalin vo svojom februárovom prejave nepriamo stotožnil kapitalizmus s vojnou, Churchill zmienkou o appeasemente dal v marci verejne najavo, že západné veľmoci by mu nemalí ustupovať tak, ako to kedysi urobili v prípade Hitlera. I keď' Churchillov fultonský prejav nepochybne korešpondoval s názormi čoraz väčšej častí decíznej sféry Spojených štátov, efektívnu odozvu Washingtonu vyvolal až začiatkom roka 1947, keď sa už nedali zatvárať oči nielen pred ekonomickým zbedačením veľkej časti Európy. Pohľad decíznej sféry USA na vtedajšiu situáciu možno ilustrovať voľne preloženou pasážou z Trumanových pamätí: - Grécko potrebovalo pomoc, a to rýchlu a rozsiahlu. Alternatívou bola strata Grécka a rozšírenie železnej opony naprieč východným Stredomorím. Keby padlo Grécko, Turecko by sa v mori komunizmu už nedalo udržať. A naopak, keby Turecko podľahlo sovietskemu nátlaku, Grécko by sa ocitlo v nanajvýš nebezpečnom položení. Grécko a Turecko bolí ešte vždy slobodné krajiny, ktoré ohrozoval komunizmus znútra i zvonka. Amerika nemohla a nesmela nechať tieto slobodné krajiny bez poskytnutia pomoci, lebo by to ovplyvnilo situáciu v Taliansku, Nemecku, Francúzsku.V Grécku a Turecku nešlo iba o obyčajnú finančnú, technickú a inú pomoc a podporu dvom štátom ležiacim v geopoliticky citlivej oblasti, ale o konflikt medzi „slobodnou a „totalitnou" formou vlády.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Fidler, J., Mareš, P. : Dějiny NATO, Praha, Petruf. P. a kol. : Atlantická poistka, MO SR Bratislava 2000
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.