Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Civilná štruktúra NATO
Dátum pridania: | 16.05.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | radiks | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 783 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11.2 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 18m 40s |
Pomalé čítanie: | 28m 0s |
V prípade potreby sú povolaní aj odborníci z iných odvetví, najmä ekonomických.
CIVILNÁ ŠTRUKTÚRA NATO
Národné orgány
Stáli predstavitelia
(veľvyslanci pri NATO)
VÝBOR PRE SEVEROATLANTICKÁ SKUPINA PRE
OBRANNÉ RADA (NAC) JADROVÉ
PLÁNOVANIE PLÁNOVANIE
(DPC) (NPG)
VÝBORY
PODRIADENÉ RADE, GENERÁLNY TAJOMNÍK
DPC A NPG
MEDZINÁRODNÝ ŠTAB
Zoznam skratiek:
DPC – Výbor pre obranné plánovanie
NAC – Severoatlantická rada
NPG – Skupina pre jadrové plánovanie
Podmienkou demokratickej armády je civilná kontrola. Civilná kontrola je tiež predpokladom pre členstvo v NATO. Vojenské sily sa budujú ako odpoveď na konkrétne rizika. Vojak musí vedieť vyhrať vojnu, politik musí hľadať spôsoby, ako vojne predísť.
Demokratický štát musí dbať o svoju bezpečnosť. Mám na mysli bezpečnosť takzvanú „vonkajšiu“, či „vojenskú“. Niekedy počujem otázku kto nás ohrozuje, proti komu sa chceme brániť. Presnejšie sa musíme pýtať proti čomu.
Samotná existencia štátu so sebou prináša určité riziká a demokratické zriadenie, ktoré sa zaväzuje poskytovať svojím občanom istotu, že ich práva a slobody sú zaručené, má pochopiteľne rizík ešte viac. K zaisteniu existencie demokratického štátu musí byť vybudovaná efektívna ozbrojená zložka – armáda, ktorá je vyjadrením jeho suverenity, garantom jeho slobody a zárukou jeho nezávislosti.
Väčšie množstvo vycvičených ozbrojených jednotiek pod centrálnym velením je síce účinným nástrojom k riešeniu v rôznych kritických situáciách a umožňuje vyporiadať sa s protivníkom rôzneho druhu. Ale takáto vojenská sila v sebe obsahuje zárodok iného rizika – mohla by byť zneužitá, napríklad k vojenskému prevratu, ale nieje taktiež vylúčené, že inštitúcia, ktorá dostáva nezanedbateľný podiel z verejných prostriedkov, ktorá dáva verejné zákazky mnohým podnikom a ktorá ovplyvňuje významnú časť vďaka vojenskej službe, začne uplatňovať neprimeraný vplyv na politické rozhodovanie. To by bolo v protiklade s poslaním armády: miesto aby demokraciu a slobodu obhajovala, stala by sa pre nich nezvládnuteľným ohrozením.
Preto sa z pravidla vytvára rozdielny ústavný a zákonný systém pre obdobie mieru a pre obdobie vojnového stavu alebo stavu ohrozenia. V období mieru je nutné armádu vytvárať a cvičiť, ale musí byť zaistené, že nebude zneužitá. Vo vojnovom stave je armáda podľa potreby mobilizovaná a stáva sa nástrojom, ktorým môžu politici, vláda so súhlasom Parlamentu, zaistiť bezpečnosť krajiny.
Naša ústava popisuje fungovanie ústavných orgánov v mierovom stave a obsahuje množstvo riešení proti zneužitiu výkonnej moci, alebo systém záruk, ktoré zaisťujú takzvanú civilnú kontrolu ozbrojených síl, ktorý obmedzuje vplyv armády na politické rozhodovanie.
Zdroje: PhDr. P. Petruf, PhDr. V. Suchý, Mgr. K. Kováčova, Mgr. J. Ďurina – ATLANTICKÁ POISTKA – BA 2000, Anglicko – slovenská a Slovensko – anglická jazyková príručka NATO, Jiri PAJNE - CHRÁNIT DEMOKRATICKÉ HODNOTY - 1997