Keby sme použili biologické prirovnanie, bol by to imunitný obranný mechanizmus, ktorý likviduje infekciu, ale neohrozuje pri tom vlastné bunky a ich funkciu.

Aké prostriedky civilnej kontroly sú najobvyklejšie? Ako prvé je zaistené, že vo vláde nieje zastúpený vojak, ktorý by mohol uplatňovať nepríjemný vplyv na rozhodovanie. Preto by v čele ministerstva obrany mal stáť civilista, politik ktorý prevezme zodpovednosť a starosť za obranu krajiny, ktorý ale nieje „v uniforme“, ktorý nieje v služobnom pomere.

Niekto sa môže spýtať, prečo v období komunistického režimu spravidla naopak v čele obrany štátu stál generál. Je to u totalitných štátov zvykom, že k udržaniu moci totalitného systému je potrebné mocenské zložky a ich spoluúčasť je vykúpená tým, že sú zastúpené v orgánoch, kde sa rozhoduje a tak majú väčší vplyv na vedenie krajiny. Komunistický režim si zaisťoval kontrolu nad ozbrojenými silami dvojakým spôsobom. Jednak tým, že na všetkých úrovniach existovali paralelne k vojenským orgánom taktiež orgány KSČ a vojenské rozhodnutia boli doprevádzané straníckym uznesením. To je neprijateľné v demokratickej spoločnosti s pluralitným systémom politických strán. Druhým prostriedkom
kontroly bola všemohúca, všadeprítomná a obávaná vojenská kontrarozviedka prepletená so štátnou bezpečnosťou. To je možné iba v policajnom štáte.

Demokratické oddelenie vojska od vlády je zakotvené v zákonoch a poistkou vlastne je samotná existencia ministerstva obrany, ktorá je politickým orgánom, schopným komunikovať ako s vládou tak aj s armádou, ktorá je inštitucionálne oddelená. Ministerstvo pripravuje politické návrhy k zaisteniu obrany krajiny a predkladá ich vláde. Po schválení predloží tieto návrhy armáde (generálnemu štábu) zároveň s potrebnými finančnými prostriedkami.

Ústavnou poistkou proti zneužitiu vojenských síl je taktiež to, že k vyhláseniu vojnového stavu a k nasadeniu vojenských síl v zahraničí je potrebný súhlas slovenského Parlamentu.

Parlament taktiež rozhoduje o rozpočte a keby nejaká vláda pod vplyvom vojakov navrhovala neprimerané výdaje na obranu , parlament by takýto rozpočet pravdepodobne neschválil. Parlamentný orgán , výbor pre obranu a bezpečnosť , prevádza ešte podrobnejšiu kontrolu nad tým , ako sa peniaze z rozpočtu používajú a ako armáda plní úlohy.

Ďalšou ústavnou poistkou je to , že prezident je vrchným veliteľom ozbrojených síl , čiže bez jeho súhlasu k zneužitiu vojenských síl nemôže dôjsť. Tiež skutočnosť , že vojaci sa nemôžu povyšovať navzájom , ale že do generálskej hodnosti sú menovaný hlavou štátu , je istý druh poistky.

Nezanedbateľným prvkom civilnej kontroly je verejnosť , občania , ktorí armádu platia zo svojich daní a majú právo na informácie a právo spolurozhodovať o tom , akú armádu chceme mať.