Každý program , plán , musí byť zabezpečený konkrétnymi ľuďmi , jednotkami a technickými prostriedkami. Ku každému programu musí byť naplánovaný príslušný výcvik. Blížiaci sa vstup do NATO znamená , že na naše jednotky budú kladené väčšie nároky – musia byť pripravené fyzicky , odborne aj jazykovo.

Pri analýze súčastných rizík sa ukazuje , že ich môžeme rozdeliť do niekoľko skupín podľa naliehavosti. Na niektoré riziká je potrebné reagovať behom niekoľkých minút , v niektorých prípadoch máme na prípravu reakcie niekoľko dní a u niektorých rizík by sme na prípravu pravdepodobne mali niekoľko mesiacov. Podľa toho musíme vytvoriť aj vojenské jednotky : jednotky okamžitej reakcie , jednotky rýchlej reakcie a ostávajú bojové jednotky , ktoré z ohľadom na čas môžu byť z veľkej časti doplnené pri mobilizácii.

Ukazuje sa , že najobtiažnejšie je pripraviť sa na riziká , ktoré sa objavujú nečakane a šíria sa veľmi rýchle. V takom prípade včasná reakcia znamená často zmenšenie škody na minimum. U jednotiek určených pre takéto situácie je dôležitá mobilita , často dokonca v prvej fáze nieje potrebné mať k dispozícii veľa síl , ale dôležité je byť rýchle na mieste.

Pre slovenskú verejnosť je dôležité , aby sme viedli verejnú diskusiu o tom , ktoré riziká považujeme za najzávažnejšie a akým spôsobom na ne chceme reagovať. Závažné je politické rozhodnutie , či chceme byť pripravení reagovať na hrozby politickými prostriedkami ( v tom prípade nesie politickú zodpovednosť vláda ) , alebo či chceme pripraviť príslušné programy pre ozbrojené sily a na určité riziká v prípade nutnosti reagovať prostredníctvom armády. Tiež kvôli tomuto rozhodovaniu je nutná civilná kontrola armády , pretože armáda môže byť v pokušeniu riešiť situácie tak , ako to vie , čiže ozbrojenou silou. Pritom môžeme použiť zjednodušujúce prirovnanie : zatiaľ čo vojaci musia vedieť vyhrať vojnu , politici sa musia snažiť vojne zabrániť.