I. Politická kultúra

Táto téma vzbudzuje záujem už od čias stredoveku. Je potrebné spomenúť najväčších antických filozofov, a to Platóna a Aristotela, ktorý kládli veľký dôraz na hodnoty, poznatky, postoje, tradície a skúmali ich vplyv na formovanie politického systému. Práve tieto činitele zaraďujú spoločenské vedy k najdôležitejším prvkom politickej kultúry. Na súvislosti medzi všeobecne chápanou kultúrou a formou politickej moci poukazovalo veľa klasikov sociálnej a politickej politickej filozofie, a to hlavne J.J. Rosseau a Ch. Montesquie. J.J. Rosseau zdôrazňoval morálne a duchovné hodnoty a tvrdil, že predstavujú osobitný zákon, ktorý je skutočným základom štátu. Na mnohé definície kultúry v oblasti sociologickej, filozofickej a psychologickej nadväzuje politológia, ktorá vychádza z toho, že pol. kultúra je nutná súčasť vzťahov a procesov každej občianskej spoločnosti a predstavuje výtvor a výraz určitého pol. systému. Na jednej strane pol. systém tvorí referenčný systém pol. kultúry a na druhej strane sa sama pol. kultúra stáva reprezentačným systémom. Politickou kultúrou rozumie politológia súbor historicky vzniknutých a ustálených princípov pol. myslenia jednotlivcov, soc.skupín a celých spoločností. Avšak pri definovaní pol. kultúry autori nie sú jednotní. Existuje viacero definícii, napr:
Definícia C.Bohmeta: Pol. kultúra je súhrn názorov, postojov a hodnôt, ktoré je možné v určitom časovom horizonte a v určitej spoločnosti zistiť, a ktoré sú relevantné obsahu politiky a charakteru existujúcich pol. inštutúcií a procesov. Anglický politológ Rose tvrdí, že politická kultúra, to sú hodnoty, duševné pochody a emócie, ktoré dávajú politike zmysel, pričom najvýznamnejšia hodnota je pol. sloboda. Max Weber chápal pol.kultúru ako spôsob pestovania politiky a zaujímal sa najmä o pol. kultúru tých, ktorí vládnu.
Moderné chápanie pol. kultúry ovplyvnilo najmä práce G.A. Almonda spoločne s G.B. Powellom, ktorí definovali pol. kultúru ako súhrn individuálnych postojov a politických orientácií účastníkov určitého pol. systému. Nový pohľad na túto otázky priniesli 70. roky, keď bola tendencia chápať pol. kultúru komplexnejšie, čím tento pojem získava širší rozmer. Subjektivisticky, podľa G. Patemana etnocentrický prístup vychádza z predpokladu modelového charakteru anglo-americkej demokracie. Tento subjektivistický prístup nedovoľuje vysvetliť globálny charakter politickej kultúry určitého subjektu.