Etymologicky sa pojem kultúra spája so súhrnom materiálnych a nemateriálnych výtvorov človeka.
Do pol. systému možno zaviesť viacero inštitúcií alebo uznávaných vzorcov správania, čo vedie k širšiemu chápaniu pojmu pol.kultúra. Podľa toho môžeme do pol. kultúry zahrnúť:
1. Postoje k tomu, čo je politické. 2. Hodnoty spájané s politikou, uznávané a vyžadované určitýcm spoločenstvom. 3. Poznatky o politickej teórií a praxi 4. Systém politickej socializácie. 5. Pol. inštitúcie a spôsob ich činnosti. Takéto chápanie pol. kultúry zodpovedá prístupu G. Almonda, ktorý skúma jednotlivé zložky pol. kultúry. Rozlišujeme 3 typy PK:
1. Farská pol. kultúra – primitívne africké kmene, absolútny nezáujem o politický systém.
2. Poddanská pol. kultúra – silná orientácia na pol. systém a jeho efekty, slabá k účasti v p.s.
3. Participatívna pol. kultúra – občania sú aktívne zainteresovaný na to, čo im pol. systém poskytne, ale aj na tom, ako sa sami môžu zúčastňovať na jeho fungovaní.
V spoločenskom živote sa pojem pol. kultúra používa bežne normatívnym spôsobom,
pričom dôležitý je tu konkrétnohistorický a sociologický kontext kultúry rôznych spoločen. skupín.
O pol. systéme hovoríme, že reprezentuje vysokú pol. kultúru, keď rešpektuje dôležité pol. princípy a všeľudské hodnoty, a to: slobodu, demokraciu, spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť. Existujú však problémy s presným definovaním tohto pojmu. Sú tu otázky typu, ako „existuje pol. kultúra rôznych národov, spoločností civilizácií, náboženstviev...?“. Výskumy potvrdzujú, že špecifické vymedzenie neexistuje. Na osobitosť politickej kultúry niektorej skupiny pôsobia historické tradície, politicko – ekonomický systém, soviologické prostredie. Existujú aj spory o určenie rozsahu pojmu verejná mienka a pol. kultúra. Presná hranica sa medzi nimi nedá určiť. Pol. kultúra je stabilnejším javom, na rozdiel od v.mienky, ktorá podlieha pôsobeniu informácií a emócií.

II. Komunikácia

Je základom základom sociálnej interakcie. Komunikáciou sa rozumie proces prenosu informácií. Komunikácia vyžaduje, aby zúčastnené strany rovnako interpretovali, chápali jednotlivé javy a prejavy. Takisto si vyžaduje, aby medzi nimi existovala tzv. spoločná základňa, ktorá vzniká dvoma spôsobmi: 1. bilogoicky – vrodené 2. nebiologicky – učenie.
Komunikácia sa často člení na neverbálnu a verbálnu. Neverbálna sú všetky nerečové prejavy. Verbálna je reč. Neverbálna komunikácia zahŕňa väčší počet komunikačných výrazových prostriedkov.