I. Úvod


„Globalizácia je fakt, nie otázka politickej voľby“


Globalizáciu môžeme považovať za jav, ktorý sa bezprostredne dotýka nie len jednotlivca, ale každého z nás. Je to proces, ktorý už bol nezvratne zahájený, a preto je nutné ju prijať ako fakt, aj so všetkými nivinkami a problémami, ktoré so sebou prináša. Na druhej strane tu proti globalizácii stojí nacionalizmus.Jeho snahou je oslabiť vplyv globalizačných trendov,uchovať špecifiká samostatných národov. Nakoľko sa moja seminárna práca zaoberá globalizáciou,
pokúsim sa aspoň v základe objasniť, čo jednotlivé pojmy znamenajú, ako sa prejavujú a v
čom sú ich zásadné rozpory. Na úvod ponúkam stručnú definíciu základných pojmov, ktoré je potrebné poznať pre hlbšie pochopenie podstaty spomenutých javov. Týmito pojmami, resp. ideami sú globalizácia a jej protiklad lokalizácia, nacionalizmus a z jeho ideológie vychádza-
júci šovinizmus a protekcionárstvo. Samotná globalizácia, ako jedna z najdiskutovanejších tém v súčasnosti, je rozoberaná z viacerých aspektov. Popritom nás zaujímajú hlavne názory, ktoré sa bežne vybavia pri spomenutí tohto častého slova. Rozlišujeme pritom viacero častí, ako hlavne globalizácia z ekonomického a politicko-spoločenského hľadiska, jej nástroje, prejavy a dopady. Veľkú pozornosť venujem taktiež svetovým organizáciám a inštitúciám, ktoré sú často spájané s touto témou. Do popredia dávame hlavne pôsobenie obchodných inštitúcii ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond, ich štruktúru, a zaoberáme sa
aj tým, že z akého dôvodu sú považované za symboly globalizácie. Nakoniec je potebné povedať, že táto téma je skutočne veľmi obsiahla a názory na ňu sa veľmi odlišujú. Práve kvôli širokému spektru postojov k tejto problematike je ťažké vybrať jeden, ktorý by bol podložený argumentmi a ponúkal by prijateľné východisko. Vzhľadom k tomu som sa rozhodol obmedziť charakter tejto seminárnej práce iba na informatívny.


II. Definície pojmov

1. Globalizácia

Marginalizácia národnostných, hospodárskych a rasových individualít jednotlivých suverénnych štátov na úkor ich vzájomného zbližovania sa a spoločného smerovania. Charakteristickým pri tom je po hospodársko-ekonomickej stránke snaha o prebudenie a
rast ekonomiky u hospodársky slabších krajín a ich prispôsobenie svetovému štandardu, udávanému hospodársky silnými a rozvinutými štátmi.